Tónový jazyk je z hľadiska fonologickej typológie taký jazyk, v ktorom má tón rozlišovaciu funkciu. To znamená, že tón, akým je slovo prednesené, má zásadný význam pre rozlíšenie významu rôznych slov, ktoré inak znejú úplne rovnako.

Jazyky môžu rozlišovať až 5 rôznych tónov (v jednom jazyku), napr. extra vysoký, vysoký, stredný, nízky, extra nízky, stúpavý, klesavý a pod.

Tónovými jazykmi prevažne hovoria ľudia v subsaharskej Afrike (napr. igboština, jorubčina) a v juhovýchodnej Ázii (napr. čínština).