Tata (Maďarsko)

mesto v Maďarsku

Tata je mesto v severozápadnom Maďarsku v Komárňansko-ostrihomskej župe 9 km severozápadne od mesta Tatabánya.

Tata
mesto
Vlajka
Erb
Štát Maďarsko Maďarsko
Župa Komárňansko-ostrihomská
Obvod (Kistérség) Tata
Súradnice 47°22′48″S 18°10′48″V / 47,38000°S 18,18000°V / 47.38000; 18.18000
Rozloha 78,17 km² (7 817 ha)
Obyvateľstvo 25 026 (1. január 2011)
Hustota 320,15 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 2025
KSH 20127
Wikimedia Commons: Tata
Štatistika: www.ksh.hu
Webová stránka: https://tata.hu/
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Má rozlohu 7 817 ha a žije tu 25 026 obyvateľov (1. január 2011).

Názov upraviť

Názov obce Tata je zo slovanského/slovenského osobného mena Tata (podobne čes. Tatinný, srbs. Tatinac a podobne), ale môže sa myslieť aj slovanské/slovenské tata v zmysle otec. Ešte v 15. storočí sa spomína, že obec má "maďarské a slovenské obyvateľstvo".

Poloha a charakter mesta upraviť

Tata leží na riečke Által-ér, na brehoch veľkého Öreg-tó (Staré jazero). Mesto bez ústredného námestia má barokovú tvár (Eszterházyho palác) ponorenú v parkoch okolo Starého jazera a menšieho jazera (Anglická záhrada s umelými ruinami, palmovým skleníkom a okrasným minaretom (1840)). Od 1727 (vyhnanie Turkov) rezidenčné parkové mesto Eszterházyovcov a ich staviteľa, architekta Jakuba Fellnera. Na Hősök tere (námestie Hrdinov) stojí vedľa historizujúcej budovy nemocnice synagóga (klasicizmus 1749), oproti vo svahu zadná (čelom k vstupnému portálu ľavá bočná) strana Paláca Eszterházyovcov evokujúca vidiecku barokovú architektúru. Zámok klesá spolu s terénom v parku k brehom Starého jazera. Na brehu Starého jazera (doprava loďou) stojí Tatský hrad (dnes Župné múzem Domokosa Kunyho, rímske základy, sčasti pevnostný charakter – vstupné mosty, vodná priekopa), na opačnej strane vo svahu barokový rímskokatolícky kostol. V najnižších miestach odtoku Által-ér z jazera viacero mlynov (vizimalom, vodný mlyn). Za hradom štvoruholníkové námestie s drevenou hodinovou vežou (Harangaláb), kapucínskym kostolom i modernou zástavbou (70. až 80. roky 20. st.).

Partnerské mestá upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť