Tatranská Kotlina
Tatranská Kotlina (poľ. Tatrzańska Kotlina, nem. Tatra-Höhlenhain , maď. Tátrabarlangliget) je liečebná osada na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry. Nachádza sa pri Ceste slobody, pod SV svahmi Kobylieho vrchu 9 km od osady Tatranská Lomnica.
| Tatranská Kotlina | |
| Tatranská osada | |
 Tatranská Kotlina
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Historický región | Spišská župa |
| Nadmorská výška | 760 m n. m. |
| Súradnice | 49°13′39″S 20°19′09″V / 49,2275°S 20,31915°V |
| Obyvateľstvo | 242 (2017) |
| založenie osady | 1881 |
| Primátor | Ing. Ján Mokoš (NEKA [1]) |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| PSČ | 059 60 |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| EČV | PP |
   Poloha mesta v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Tatranská Kotlina | |
| Webová stránka: www.vysoketatry.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov osady upraviť
Nad cestami do intravilánu osady stáli od roku 1883 drevené, vyrezávané slávobrány s textom Barlangliget, t.j. jaskynný háj. Toto označenie uhorská onomastika prijala za oficiálny názov osady. Spišskí Nemci si ho preložili na Höhlenhain, neskôr ho však obsahovo chybne pretvorili na Höhlenhaim, t.j. jaskynný domov. V slovenskom ľudovom názvosloví prešiel na osadu miestny názov lokality, teda Kotliny; až neskôr sa ustálilo pomenovanie Tatranská Kotlina.
História upraviť
Podnet na založenie osady dalo roku 1881 turistické sprístupnenie novoobjavenej Belianskej jaskyne. Popri ceste, ktorá viedla do Lendaku stála už predtým belianská mestská horáreň aj s mlynom a nad ždiarskou cestou kamenárska usadlosť Kardolin (Kardolina), ktorú v roku 1874 založil Poliak Kardolińsky. Osadu založilo mesto Spišská Belá, ktoré bolo majiteľom tunajších pozemkov. Prvým nenáročným objektom bol v roku 1882 prístrešok strážcu jaskyne Jána Kohúta. Do letnej sezóny 1883 postavilo mesto reštauráciu a dve ubytovne. Do konca 19.storočia tu vyrástlo 31 budov s 254 hosťovskými izbami a 370 posteľami. Medzi nimi nechýbal kúpeľný dom s vodoliečbou. Kasíno pre 500 hostí malo reštauračné miestnosti. Počas prvej svetovej vojny sa v Tatranskej Kotline liečili a zotavovali frontoví vojaci. Po vojne mesto Spišská Belá osadu predalo podnikateľovi Ondřichovi a ten zase lekárnikovi Ctiborovi Zelenému. Keď turistika začala upadať, lekárnik z komplexu budov vytvoril liečebňu pľúcnej TBC pre menej náročných a menej zámožných pacientov. Po požiari v roku 1930 časť objektov prestavali a vybudovali nové sanatórium. Po druhej svetovej vojne, po znárodnení, liečebné objekty slúžili ako Odborný liečebný ústav respiračných chorôb.[1][2][3] V súčasnosti osada má štatút klimatických kúpeľov. Hlavnou činnosťou sanatória je komplexná ústavná starostlivosť o dospelých chorých s diagnózou priedušková astma, obštrukčná choroba pľúc a iné nešpecifické (netuberkulózne) ochorenia dýchacieho ústrojenstva, prevažne chronické.
Galéria upraviť
-
Liečebné sanatórium -
Tatranská Kotlina -
Obytný dom -
Budova sanatória -
Budova sanatória -
Hotel Vaskapu (vo voľnom preklade Skalné vráta) s 29 izbami. Po roku 1929 ho nazvali Poľana. Dnes patrí do komplexu budov liečebného sanatória. -
V roku 1889 postavili v Tatranskej Kotline hotel Concordia. Po roku 1920 ho nazvali hotel Zelené pleso. Projektant Gedeon Majunke. Dnes slúži potrebám sanatória v zmodernizovanom stave. -
Prvý kúpeľný dom v Tatranskej Kotline postavili v roku 1883. Po roku 1890 ho nahradil nový objekt, ktorý je na snímke, so studenou vodoliečbou. V roku 1931 bol tento objekt zrušený a postupnými prestavbami z neho vznikla vila Kriváň. -
Hotel Nezábudka s 12 izbami pre verejnosť. Túto budovu v polovici 60. rokoch minulého storočia zbúrali a na jej mieste postavili budovu potravín. -
Kostol evanjelickej cirkvi. Zásluhu na jeho výstavbe mali evanjelici zo Spišskej Belej a knieža Hohenlohe, majiteľ tunajšieho zámku. Kostol v nerománskom slohu vysvätili 21.8.1906.
Referencie upraviť
- ↑ HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Osudy tatranských osád. 1. vyd. Martin : Osveta, 1982. S. 272.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatranská Kotlina
