Te Wahipounamu (maorsky "miesto zeleného kameňa") je prírodná rezervácia ležiaca v juhozápadnom cípe Južného ostrova Nového Zélandu. Miesto objavil Európan Abel Janszoon Tasman v roku 1642. Nasledujúce roky bola táto oblasť cieľom lovcov, ktorí zdecimovali tunajšiu populáciu tuleňov.

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Te Wahipounamu – South West New Zealand*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Te Wahipounamu
Štát Nový Zéland Nový Zéland
Typ zmiešaná pamiatka
Kritériá vii, viii, ix, x
Identifikačné č. 551
Región** Ázia a Pacifik
Súradnice 45°2′10″S 167°19′12″V / 45,03611°S 167,32000°V / 45.03611; 167.32000Súradnice: 45°2′10″S 167°19′12″V / 45,03611°S 167,32000°V / 45.03611; 167.32000
História zápisu
Zápis 1990  (14. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Oblasť sa nachádza na juhozápade Nového Zélandu v pohorí Južných Álp a zahŕňa štyridsať prírodných rezervácií o súhrnnej rozlohe 26 000 km² (z toho 4 národné parky: Aoraki/Mount Cook, Westland, Mount Aspiring a Fiordland). Te Wahipounamu patrí medzi najvlhkejšie časti sveta s priemernými ročnými zrážkami okolo 10 000 mm. Vegetácia je v tejto oblasti veľmi rôznorodá vďaka prírodným a klimatickým podmienkam.

V roku 1990 bolo Te Wahipounamu zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Fotogaléria upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Te Wahipounamu na českej Wikipédii.