Teplická vrchovina je geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny.[1] Zaberá veľkú časť podcelku v okolí Trenčína a Dubnice nad Váhom a najvyšší vrch Stráne dosahuje 735 m n. m.[2]

Teplická vrchovina
geomorfologická časť
Trenčianskej vrchoviny
Okolie Baračky
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Ilava, Trenčín
Časť Trenčianskej vrchoviny
Hranice Butkovská brázda, Strážov, Porubská brázda, Holázne, Basky, Slatinská brázda, Bánovská pahorkatina, Ostrý, Trenčianska kotlina, Ilavská kotlina
Rieky Váh, Teplička
Súradnice 48°55′19″S 18°11′13″V / 48,922°S 18,187°V / 48.922; 18.187
Najvyšší bod Stráne
 - výška 735 m n. m.
Najnižší bod juhozápadný okraj územia
 - poloha údolie Váhu pri Trenčíne
 - výška cca 220 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Územie zaberá západnú a južnú časť podcelku Trenčianska vrchovina, v západnej časti Strážovských vrchov. Na severovýchode ju obklopuje Butkovská brázda, východným smerom susedí časť Strážov (Zliechovská hornatina), Porubská brázda a Holázne, v juhovýchodnej časti Basky a Slatinská brázda (Zliechovská hornatina). Južný okraj prechádza do Bánovskej pahorkatiny (časť Podunajskej pahorkatiny), v strednej časti pokračuje Trenčianska vrchovina Ostrým. Juhozápadným smerom susedí Trenčianska kotlina a západný a severozápadný okraj lemuje Ilavská kotlina, obe patriace do Považského podolia.[1]

Západným okrajom tečie údolím rieka Váh, ktorej odvádza vodu z tohto územia väčšina potokov. Výnimku tvorí južná časť, zvažujúca sa do Bánovskej pahorkatiny, ktorá leží v povodí Bebravy, patriacej do povodia Nitry. Údolím Tepličky vedie z Trenčianskej Teplej cez Trenčianske Teplice do Motešíc cesta II/516.[2]

Ochrana územia upraviť

Teplická vrchovina leží mimo územia Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy, no na jej území sa nachádza osobitne chránená prírodná pamiatka Jaskyňa pod Jeleňom a Potok Machnáč.[2]

Turizmus upraviť

Táto časť Strážovských vrchov patrí medzi obľúbené a vyhľadávané oblasti najmä z dôvodu blízkosti k väčším mestám. Je pomerne ľahko dostupná a sieť turistických chodníkov zjednodušuje prístup cenných a atraktívnych lokalít z neďalekých sídiel. Mimo Trenčianskeho hradu, týčiaceho sa nad Trenčínom, je vyhľadávaným mesto Trenčianske Teplice a jeho okolie.

Vybrané vrchy upraviť

Turistické trasy upraviť

Referencie upraviť

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-02]. Dostupné online.
  2. a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť