Theodóros zo Samosu
Theodóros (starogr. Θεόδωρος) bol grécky sochár, architekt a vynálezca v 6. storočí pred Kr.[1][2]
Theodóros, syn Téleklea (alebo Rhoika[3]), pochádzal z ostrova Samos. Činný bol v 6. storočí pred Kr.[1] Staroveký autor Pausanias vo svojej sprievodcovskej príručke po Grécku uvádza, že Theodóros a jeho rodák Rhoikos boli prví tvorci bronzových sôch v Grécku: „Prví, ktorí tavili kov a odlievali z neho sochy, boli Samosania Rhoikos, syn Filaiov, a Teodóros, syn Télekleov. Theodórovým dielom bola tiež smaragdová pečať, ktorú Polykrates, tyran na ostrove Samos, veľmi často nosil a nadmieru sa ním pýšil.“[2][4][5] Na Kréte sa bronzové sošky mužov, žien a niektorých zvierat začali vyrábať už v neskorominojskom období I. (cca medzi rokmi 1600 až 1450 pred Kr.) Na pevnine sa s nimi môžeme stretnúť až od 8. storočia pred Kr., čiže o dve storočia skôr ako to uvádza Pausanias.[6]
V staroveku mu pripisovali zhotovenie obrovskej striebornej vázy, ktorú lýdsky vládca Kroisos daroval delfskému chrámu. Jej objem bol údajne až šesto vedier.[1] Vo svojej vlasti bol architektom stavby zvanej Skias, kde sa konali miestne snemy[7] a podľa Plínia aj Héraionu (chrámu bohyne Héry), zvaného labyrint (inšpirovaného veľkými stĺpovými halami egyptských chrámov[8]).[9] Pripisovali mu i celý rad technických vynálezov (kľúča, sústruha, vodováhy atď.).[10]
Staroveký historik Diogenes Laertios zaznamenal, že Theodóros sa podielal aj na výstavbe Artemidinho chrámu v Efeze, jedného zo siedmich divov starovekého sveta: „On to bol, kto poradil položiť uhlie pod základy efezského chrámu, keďže miesto, na ktorom stál, bolo vlhké. Trvdil totiž, že uhlie po strate drevnej podstaty nadobúda prirodzenosť, ktorá je imúnna proti vode.“[3]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b c Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 63.
- ↑ a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 107.
- ↑ a b Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 105.
- ↑ Herodotos, História, 3,41.
- ↑ Tzetzes, Chiliades, 7,22.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 391.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-039-73. S. 239.
- ↑ William Bell Dinsmoor, The Architecture of Ancient Greece, 124
- ↑ Plinius, Naturalis Historia, 34,83.
- ↑ Plinius, Naturalis Historia, 7,198.