Theropody[1] (iné názvy: teropody[2], teropódy[3][4]; lat. Theropoda) je jedna z dvoch hlavných podskupín plazopanvových dinosaurov (Saurischia), zahrňujúca všetky známe dravé dinosaury. Napriek pôvodne dravým predkom sa mnohé teropódy druhotne od mäsitej stravy odklonili k všežravosti alebo vegetariánstvu.

Theropody

tyranosaurus
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Theropoda
Marsh, 1881
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hoci teropódy patria medzi plazopanvové dinosaury (Saurischia), zahrnujú aj vtáky. Pôvodne plazí typ panvy bol totiž počas evolúcie priebežne pozmenený. V niektorých systémoch (vrátane hlavného systému používaného na slovenskej wikipédii) sú vtáky - z čisto praktických dôvodov - z teropódov vyňaté (a tvoria samostatnú triedu blanovcov).

Charakteristika upraviť

 
Lebka vyspelého vtákovitého teropóda z rodu Velociraptor.

Zástupcovia Theropoda predstavujú veľmi malé až obrovské, najčastejšie dravé ale aj bylinožravé, hmyzožravé, všežravé zvieratá (výlučne bylinožravé pomerne zriedka). Takmer všetky známe formy patria medzi dvojnohé zvieratá, staršie rody s chrbtom noseným vodorovne, dlhými zadnými končatinami a kratšími prednými končatinami, kým väčšina moderných druhov (napr. vtáky) má nohy relatívne krátke, kým predné končatiny modifikované v krídla.

Teropódy odlišuje od iných dinosaurov napríklad jeden otvor v lebke navyše, strata piateho prsta zadných končatín a redukcia alebo strata štvrtého i piateho prsta predných končatín. Anatómia teropódov svedčí prezencii vzdušných vakov (známe tiež aj u dlhokrkých dinosaurov zo skupiny Sauropoda) napojených na dýchací systém, ktoré boli pôvodne považované za exkluzívnu črtu vtákov. Medzi vyspelými teropódmi menších veľkostí bol rozšírený ďalší pôvodne exkluzívne vtáčí znak – perie.

Začiatky upraviť

Najstaršie teropódy (v širšom zmysle slova) patria medzi najstaršie známe dinosaury vôbec. Čo sa týka veľmi primitívnych zástupcov, stále nepanuje zhoda, či už ide o teropóda alebo ešte nie. Mnohé formy (Herrerasaurus, Eoraptor) takto putujú od teropódov až po, v extrémnych prípadoch, nedinosaury. Dinosaury, ktoré môžeme s istotou považovať za teropódy, však dosiahli už koncom triasu značných úspechov (najmä vďaka skupine Coelophysoidea), keď sa stali dominantnými stredne veľkými dravcami, pričom si vytvorili prvé skutočne veľké „super-predátory“ s dĺžkou presahujúcou 10 m.

Systematika upraviť

Vo všeobecnosti sa Theropoda delí na tri hlavné podskupiny: Coelophysoidea, Ceratosauria a Tetanurae, pričom prvé dve menované boli v minulosti považované za bližšie príbuzné než dnes.

Podrobnejší systém taxónu Theropoda vyzerá takto (stav okolo roku 2021):[5][6][7][8]

podrad Theropoda:

Staršie sa do Theropoda (konkrétne niekde pred Neotheropoda) niekedy zaraďoval aj taxón †Herrerasauria, dnes považovaný za bazálne Saurischia, a rod †Eoraptor, dnes spravidla zaraďovaný do Sauropodomorpha.

V rámci taxónu Tetanurae je sporné najmä postavenie taxónu Alvarezsauria (to je najmä čeľaď Alvarezsauridae), ktorý sa staršie považoval za prvotné nelietavé vtáky, neskôr za sesterský taxón alebo súčasť taxónu Ornithomimosauria a dnes sa väčšinou považuje za bazálne Maniraptora.

Pozri aj upraviť

Zdroje upraviť

  1. dinosaury. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 391.
  2. LINDSAY, William. Obry praveku : Barosaurus. Corythosaurus. Triceratops. Tyranosaurus. Preklad Milan Thurzo. 1. spoloč. vyd. Bratislava; London : Fortuna print; Dorling Kindersley, 1994. 95 s. ISBN 80-7153-002-6.
  3. HOLEC, P.. Dinosaury malé hlavy, veľké telá, prečo vyhynuli? [online]. uniba.sk, [cit. 2018-06-28]. Dostupné online.
  4. teropód. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 1225.
  5. Theropod Database [1], [2] (oboje vrátane podstránok) (prístup júl 2023)
  6. Spiekman SN, Ezcurra MD, Butler RJ, Fraser NC, Maidment SC (2021). "Pendraig milnerae, a new small-sized coelophysoid theropod from the Late Triassic of Wales". Royal Society Open Science. 8 (10): Article ID 210915. [3]
  7. Dinosauricon (prístup 2005) [4]
  8. Langer MC, McPhee BW, Marsola JCdA, Roberto-da-Silva L, Cabreira SF (2019) Anatomy of the dinosaur Pampadromaeus barberenai (Saurischia—Sauropodomorpha) from the Late Triassic Santa Maria Formation of southern Brazil. PLoS ONE 14(2): e0212543. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0212543

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Theropody
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Theropody