Tomáš z Celana
Tomáš z Celana[1][2] (iné mená: Tomáš Celanský[3], lat. Thomas Caelanensis[4], Thomas de Celano[1][2], tal. Tomaso da Celano[1][2][4]; * okolo 1190[4], Celano, Taliansko – † podľa tradície 4. október 1260, Val de' Varri, Abruzzo[5]) bol taliansky františkánsky mních, básnik. Žiak svätého Františka z Assisi, autor troch legiend o Františkovi a možno aj legendy o svätej Kláre. Býva považovaný za autora významného kresťanského hymnu Dies irae.[4][6]
| Služobník Boží Tomáš z Celana, O.F.M. | |
 | |
| Štát pôsobenia |  Taliansko  Nemecko |
|---|---|
| Biografické údaje | |
| Narodenie | okolo 1190 Celano v provincii Abruzzo |
| Úmrtie | 4. október 1260 Val de' Varri, Abruzzo |
| Svätenia | |
| Cirkev | Rímskokatolícka cirkev |
| Atribúty | františkánsky hábit, knihy, kríž |
| Odkazy | |
 Tomáš z Celana | |
V Celane a Tagliacozzo existuje jeho miestny kult. Jeho spomienka pripadá na 2. augusta.[7]
Život upraviť
O Tomášovej mladosti a pôvode sa veľa nevie. Pochádzal zrejme z bohatšieho prostredia, hypotetická príslušnosť ku grófom z Celana však dostatočne potvrdená nebola. Z jazykovej vyspelosti jeho diel je zrejmé, že získal dobré vzdelanie. Okolo roku 1215 sa stal žiakom Františka z Assisi a vstúpil do rádu františkánov. V roku 1222 sa zúčastnil misie v Nemecku[7], kam chcel rád rozšíriť svoje pôsobenie. Po odchode provinciála Cesaria da Spira z Nemecka späť do Talianska bol v roku 1223 bol ustanovený správcom (custos unicus) františkánskej provincie Porýnie-Falcko, ktorá zahrňovala Kolín nad Rýnom, Mainz, Worms a Speyer.[5]
Svoj literárny talent prejavil naplno po tom, v roku 1226 zomrel František z Assisi. Pápežom Gregorom IX. bol poverený spísaním Františkovej hagiografie. Nevedno, kedy sa skončilo Tomášovo pôsobenie v Nemecku. S istotou sa však zúčastnil Františkovho svätorečenia. Záver svojho života strávil v Taliansku. Svojou hagiografickou činnosťou výrazne prispel k rozšíreniu Františkovho kultu.[5][7]
Zomrel okolo roku 1260. Pôvodne bol pochovaný v kostole San Giovanni Val de' Varri, no dnes sú jeho ostatky uložené v kostole Svätého Františka v Tagliacozzo, kam boli prenesené v roku 1516.[5][7]
Proces blahorečenia upraviť
Proces blahorečenia bol iniciovaný Kláštorom v Tagliacozzo. Kongregácia pre kauzy svätých proces prijala a 27. novembra 1991[8] povolila otvorenie tzv. rímskej fázy. Tomášovi z Celana preto patrí titul Služobník Boží. Je tiež uctievaný ako blahoslavený vox populi.
Diela upraviť
Referencie upraviť
- ↑ a b c MINÁRIK, Jozef. Stredoveká literatúra: svetová, česká, slovenská. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. S. 57, 65, 157.
- ↑ a b c MINÁRIK, Jozef; KASÁČ, Zdenko. Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1985. S. 35.
- ↑ SZABOLCSI, Bence. Dejiny hudby: od praveku po koniec 19. storočia. Bratislava : Štátne hudobné vydavateľstvo, 1962. S. 69.
- ↑ a b c d VIDMANOVÁ, Anežka. THOMAS CAELANENSIS. In: KUŤÁKOVÁ, Eva; VIDMANOVÁ, Anežka, a kol. Slovník latinských spisovatelů. 2. přeprac. a dopl. vyd. Praha : Leda, 2004. ISBN 80-7335-042-4. S. 573 – 574.
- ↑ a b c d e CARTA, di Francesco. TOMMASO da Celano. In: Dizionario Biografico degli Italiani. Vol. 96: Toja – Trivelli. Roma : Istituto della Enciclopedia italiana, 2019. [Cit. 2021-10-05]. Dostupné online.
- ↑ a b Tomáš 7) T. z Celana. In: Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí. Díl Dvacátýpátý. T – Tzschirner. Praha : J. Otto, 1906. S. 525.
- ↑ a b c d e f Enciclopedia on line [online]. Roma: Treccani, [cit. 2021-10-05]. Dostupné online.
- ↑ Saints from Thirteenth Century [online]. New Saints Web, [cit. 2019-07-05]. Dostupné online.