Trapéz Orióna
Trapéz Orióna[1] (prípadne Trapezium alebo Lichobežník alebo ϑ Orionis/Teta Orionis/ϑ Ori) je viacnásobná hviezda v súhvezdí Orión často považovaná aj za hviezdokopu.
| Trapéz Orióna | |
 | |
| Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
|---|---|
| Typ | viacnásobná hviezda/ otvorená hviezdokopa |
| Rektascenzia | 05h 35m 41s |
| Deklinácia | -05° 22′ 52″ |
| Vzdialenosť | 1 896 ly (zložka B) |
| Zdanlivá jasnosť (V) | 5,13 mag. |
| Súhvezdie | Orión |
| Fyzické charakteristiky | |
| Vek | približne 30 000 rokov |
| Zvláštne vlastnosti | niekedy označovaná ako štvorhviezda |
| Iné označenia | Lichobežník, Teta Orionis, 41-43 Orionis, SAO 132314-132321 |
| Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 
05h 35m 41s; -05° 22′ 52″
Voľným okom je viditeľná ako jediná hviezda, v malom ďalekohľade vyzerá ako štvorhviezda v tvare lichobežníka (podľa toho je pomenovaná), ktorého strany sú približne rovnako dlhé. V skutočnosti ide o systém s minimálne 10-timi hviezdami. Trapéz leží vo Veľkej hmlovine v Orióne (M42) a hlavne jeho ultrafialové žiarenie budí k žiareniu celú hmlovinu.[2]
Vlastnosti hviezd upraviť
Vzdialenosti medzi štyrmi hlavnými zložkami systému sú približne rovnaké. Táto štvorica je veľmi nestála a časom sa pravdepodobne premení na dve dvojice vzdialenejších hviezd, aké napríklad tvoria štvorhviezdu Epsilon Lyrae. Všetky jej zložky sú veľmi hmotné, veľmi jasné a veľmi mladé. Ich vek je okolo 30 000 rokov. Ich spektrálne typy sú O6, B1, B1 a B3. Najväčšia z tejto štvorice je hviezda označená Théta-1 C, ktorá má hmotnosť 40-krát väčšiu a svietivosť 200 000-násobne väčšiu ako Slnko. Jej povrchová teplota je 40 000 °C, čím je najhorúcejšou voľným okom viditeľnou hviezdou.
Fotometrické pozorovania ukázali, že najmenej dve jeho hviezdy (Théta-1 A a Théta-1 B) sú navyše zákrytové premenné s periódami obehu 3 a 63 dní. Spoločník Théty-1 B je dokonca podvojný, takže Trapéz je sústava minimálne s 10-timi slnkami. Kvôli tomu sa tiež niekedy označuje za hviezdokopu. Celková žiarivosť zložiek Trapézu je asi 300 000-krát väčšia ako žiarivosť Slnka.[2]
Deštrukcia protoplanetárnych diskov upraviť
Veľké množstvo ultrafialového žiarenia hviezd Trapézu a intenzívny hviezdny vietor sa podieľajú na ničení protoplanetárnych diskov blízkych hviezd. Energetické ultrafialové fotóny zahrievajú protoplanetárne disky, čo vedie k ich rýchlemu vyparovaniu. Intenzívny hviezdny vietor formuje disky do tvaru kvapiek, ktoré smerujú po vetre, tj. smerom od Trapézu. Vplyvom dopadajúceho žiarenia sa teplota diskov zvyšuje až na 1000°C. Normálny vznik planetárnych sústav je preto v okolí Trapézu narušený. Predpokladá sa, že disky sa okolo hviezd neudržia dostatočne dlhý čas na to, aby z nich mohli vzniknúť planéty. Podľa odhadov odparovanie diskov prebieha rýchlosťou troch mesačných hmotností za rok, čo potvrdili aj pozorovania z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Tempo odparovania sa spomaľuje v závislosti od zmenšovania diskov.[2]
Stabilita upraviť
V roku 1971 ruský astronóm Georgij Nikolajevič Dubošin so spolupracovníkmi dokázal, že viacnásobné hviezdy typu Trapéz sa časom nerozpadnú, ako by sa dalo očakávať z ich dynamicky nestabilnej konfigurácie. Ak by boli hviezdy systému Trapéz izolované, rozpadli by sa za nie viac ako niekoľko miliónov rokov. Nakoľko je však Trapéz členom hviezdnej asociácie, podlieha gravitačnému pôsobeniu ostatných hviezd asociácie. Pod ich gravitačným vplyvom sa vzájomné vzďaľovanie členov Trapézu zastaví a začnú sa jedna k druhej približovať. Fázy rozbiehania a zbiehania hviezd sa periodicky striedajú, preto sústava vyzerá, akoby neprestajne pulzovala.[2]
Okolie upraviť
Trapéz je vo vnútri oblasti prekotného zrodu hviezd doteraz zahalenej do materskej hmloviny – Veľkej hmloviny v Orióne (M 42). Okolo Trapézu je sústredená tretia skupina hviezd Oriónovej asociácie. Systém Trapéz obklopuje otvorená hviezdokopa viditeľná na infračervených snímkach. Táto hviezdokopa obsahuje okrem mladých nedávno zrodených hviezd aj protohviezdy, hnedých trpaslíkov a mladé osamotené planéty doteraz žeravé a emitujúce infračervené žiarenie. Hmota unikajúca zo vznikajúcich hviezd rýchlosťou 720 000 km/h vytvára líniu rázových vĺn, ktoré sú v hmlovine dobre viditeľné. Energetickým hviezdam v hmlovine vďačíme tiež za odfúknutie prachu a plynu, ktorý by nám inak pohľad do hmloviny M 42 zakrýval.[2]
Referencie upraviť
- ↑ Súpis termínov z astronómie. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2014, roč. 48, čís. 2, s. 93. Dostupné online [cit. 2017-07-07]. ISSN 0023-5202.
- ↑ a b c d e PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Orión, s. 418.