Trsteniarik veľký
Trsteniarik veľký alebo trsteniarik škriekavý[3] (lat. Acrocephalus arundinaceus) je spevavec a patrí do čeľade trsteniarikovité. Obýva centrálnu a západnú Palearktídu. V Európe vystupuje ako hniezdič na sever po južnú časť Škandinávskeho polostrova ale nehniezdi vo Veľkej Británii.[4][5] Na Slovensku hniezdi v porastoch trstiny a pálky rybníkov a vodných tokov nížin.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov trsteniarik veľký patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci z dôvodu ničenia jeho biotopov, hoci európska populácia bola v rokoch 1982 – 2013 stabilná.[1]
| Trsteniarik veľký | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Acrocephalus arundinaceus Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| trsteniarik škriekavý | |
 Mapa rozšírenia trsteniarika veľkého Hniezdiaci, výskyt v letnom období
Migrujúci
Nehniezdiaci
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis upraviť
Hlas upraviť
Spev trsteniarika veľkého je jeden z najtypickejších hlasov trstín. Znie do ďaleka ako "kara-kara-ki-ki-ki-ker-ker", spieva aj v noci.[6] Motívy spevu opakuje trikrát, spev často začína dvoma drsnými "krr-krr". Spev by sa dal opísať tiež ako "krr-krr, cep, kerrečip, ciee, ciee, kerre-kerre, krik-krik-krik, či, či...". Volá ostro "krek", podobá sa hlasu sliepočky vodnej. Vylietané mláďatá žobrú o potravu hlasom podobným žabám "kväk".[7]
Výskyt a stav na Slovensku upraviť
Trsteniarik veľký je sťahovavý druh, ktorý prilieta na svoje hniezdiská až v druhej polovici apríla a začiatkom mája a odlieta od polovice augusta do septembra.[4]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 000 – 2 000. Veľkosť populácie má mierny pokles od 20 – 50 %. Veľkosť územia na ktorom sa vyskytuje je stabilné, maximálna zmena do 20 %. Ekosozologický status v roku 1995 V – zraniteľný. V roku 1998 LR:nt – LR – menej ohrozený druh, nt – takmer ohrozený taxón. V roku 2001 LR - menej ohrozený.[9] V roku 2014 LC* C1 - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4]
Hniezdenie upraviť
Hniezdo stavia len samička, vo väčšine prípadov medzi steblá trstiny, zriedkavo v kríkoch alebo stromoch. Znesie 6 zelenkastých alebo modrastých vajíčok s dvoma vrstvami škvrniek. Spodné škvrnky sú bledohnedé a vrchné tmavohnedé. Na inkubácii sa podielajú obaja rodičia. Sedenie na znáške trvá 14 – 15 dní. Po vyliahnutí kŕmia mláďatá na hniezde iba 12 dní. Tie sa rozliezajú po trstine a pritom ešte nevedie lietať. Hniezdia dvakrát do roka, v máji a v júni a potom v júli.[8]
Potrava upraviť
Živí sa hmyzom a jeho vývojovými štádiami. Vyhľadáva ho v porastoch vodných rastlín, ako trsť obyčajná, pálka, kroviny a stromy v okolí mokradí.[8]
Ochrana upraviť
Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[12] Druh je zaradený do Bonnského dohovoru (Príloha II) a Bernského dohovoru (Príloha II).[13]
Galéria upraviť
-
Spievajúci v trstine -
-
-
Cuculus canorus canorus + Acrocephalus arundinaceus - Museum specimen
Referencie upraviť
- ↑ a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 22. októbra 2021.
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Alfréd Trnka. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Trsteniarik veľký / Trsteniarik škriekavý, s. 504 – 505.
- ↑ HAGEMEIJER, Ward; BLAIR, Mike. The EBCC Atlas of European Breeding Birds: their distribution and abundance. All distribution maps on the Web (SOVON, Henk Sierdsema) [online]. London: T & A.D. Poyser, 1997. Dostupné online.
- ↑ a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
- ↑ a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ a b c FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
- ↑ BirdLife International (2020) Species factsheet: Acrocephalus arundinaceus [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-14]. Dostupné online. (En)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trsteniarik veľký
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Trsteniarik veľký
Externé odkazy upraviť
- Hlas trsteniarika veľkého na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou.(po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Acrocephalus arundinaceus na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Acrocephalus arundinaceus na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)