Tupá (vrch vo Vysokých Tatrách)

vrch vo Vysokých Tatrách

Tupá[1] (2 284,5 m n. m.[2]) je vrch v Tatrách na Slovensku. Vypína sa nad Vyšnými Hágmi, približne 15 km severozápadne od Popradu.[3]

Tupá
vrch
Tupý hrb a Klin, vrchol Tupej kúsok vyčnieva za hrebeňom.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 284,5 m n. m.
Súradnice 49°09′12″S 20°06′05″V / 49,1534°S 20,1013°V / 49.1534; 20.1013
Geologické zloženie rula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup Len s horským vodcom
Prvovýstup Ferenc Dénes
 - dátum 19. august 1895
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Tupá (Tatra Mountains)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Nachádza sa na juhu strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližším sídlom sú južne situované Vyšné Hágy a Štrbské Pleso, juhovýchodne leží Nová Polianka a východne Tatranská Polianka a Starý Smokovec.[5][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom prechádza hranica národných prírodných rezervácií Mengusovská dolina a Štôlska dolina.[3]

Opis upraviť

Tupá sa nachádza v rázsoche, ktorá z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier vybieha z Popradského Ľadového štítu a v masíve Končistej sa stáča juhozápadným smerom na Ostrvu (1 984 m n. m.). Je to ľahko dostupný, ale neznačený vrchol so širokými sutinovými chrbtami z juhu a strmými zrázmi na sever. Tie sú obľúbené kvôli prijateľne dlhým nástupom aj v zime. Je často navštevovaný bez povolenia, lebo leží blízko magistrály a má všetky hrebene schodné. Medzi Tupou a sedlom pod Ostrvou leží ešte predvrchol Tupý hrb. Na juh vybieha dlhý chrbát, ktorý vytvára samostatný vrchol Klin (2183 m) za Tupou priehybou. Svahy Klinu traverzuje Tatranská magistrála. Trochu kratší hrebeň vedie z Tupej na východ na Lúčne sedlo, deliace ju od Končistej.[5][6]

Severozápadné svahy klesajú do Zlomiskovej doliny, ktorou voda odteká Ľadovým potokom do rieky Poprad, východné sa zvažujú do Štôlskej doliny, odkiaľ vodu odvádza Malý Šum. Ten ústí do potoka Veľký Šum, ktorým odteká voda z južných častí Tupej.[2]

Západným smerom sa nachádza Ostrva (1 984 m n. m.), Tupý hrb (2 179 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.), Malá Bašta (2 288 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.) a Hlinská veža (2 330 m n. m.), severným Zlomisková veža (2 132 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rumanov štít (2 428 m n. m.) a Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), východným Batizovský štít (2 448 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Kostolík (2 262 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Kotlový štít (2 601 m n. m.) a Končistá (2 538 m n. m.) a južným Klin (2 186 m n. m.) a v Tatranskom podhorí ležiaca Varta (1 060 m n. m.) a Osikový vrch (1 136 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady upraviť

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Umožňuje výhľad na okolité doliny a vrcholy Vysokých Tatier, no tiež Popradskú kotlinu a pásmo pohorí od Lúčanskej Fatry cez Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Volovské vrchy, Čiernu horu po Branisko.[7]

Prístup upraviť

Tupá sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3], preto je dostupný len s horským vodcom. Blízkym Sedlom pod Ostrvou a južným úbočím prechádza Tatranská magistrála.[3]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-02]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-02]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-02]. Dostupné online.
  5. a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-02]. Dostupné online.
  6. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-02]. Dostupné online.
  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, 1977.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť