Usáma bin Ládin

Usáma bin Muhammad bin ’Awad bin Ládin (arabsky: أسا‌مة بن محمد بن عو‌ض بن لا‌د‌ن) (* 10. marec 1957 - Rijád, Saudská Arábia – † 2. máj 2011, Abbtotabab, Pakistan) bol militant narodený v Saudskej Arábii, ktorý bol zakladateľom a prvým generálnym emírom al-Káidy od roku 1988 až do svojej smrti. Jeho skupina je označená ako teroristická zo strany Bezpečnostnej rady OSN, Severoatlantickej aliancie (NATO), Európskej únie a rôznych ďalších krajín. Ideologicky bol panislamistom.

Usáma bin Ládin
Narodenie	10. marec 1957 Rijád, Saudská Arábia
Úmrtie	2. máj 2011 (54 rokov) Abbottabad, Pakistan
Štátna príslušnosť	• saudskoarabská • od roku 1994 apatrida
Známy vďaka	viedol teroristickú organizáciu
Deti	od 20 do 26
Odkazy
Commons	Usáma bin Ládin
Biografický portál

Narodil sa v Rijáde do aristokratickej rodiny bin Ládinovcov. Študoval na miestnych univerzitách až do roku 1979, keď sa pridal k afganským mudžahedínom proti Sovietskemu zväzu. V roku 1984 spoluzakladal charitatívnu organizáciu Maktab al-Khidamat, ktorá verbovala zahraničných mudžahedínov do vojny. V roku 1988 založil al-Káidu pre celosvetový džihád. Vo vojne v Perzskom zálive (1990 – 1991) bol bin Ládin pokarhaný saudskou kráľovskou rodinou za ponuku podpory proti Iraku, ktorá namiesto toho preferovala americkú pomoc. Názory Bin Ládina na panislamizmus a antiamerikanizmus vyústili v roku 1992 k jeho vyhosteniu zo Saudskej Arábie. Následne presunul svoje veliteľstvo do Sudánu až do roku 1996, kedy krajinu opustil a založil si novú základňu v Afganistane, kde ho podporoval Taliban. Vyhlásil dve fatawy, prvú v auguste 1996 a druhú vo februári 1998, čím vyhlásil svätú vojnu Spojeným štátom. V roku 1998 zorganizoval bombové útoky na veľvyslanectvo Spojených štátov amerických vo východnej Afrike. Potom bol uvedený na zoznamoch FBI pre najhľadanejších teroristov a najhľadanejších utečencov.

Bin Ládin bol strojcom útokov z 11. septembra, pri ktorých zahynulo takmer 3000 ľudí. To malo za následok inváziu Spojených štátov do Afganistanu a rozpútanie vojny proti terorizmu. Stal sa predmetom takmer desaťročného medzinárodného pátrania. Počas tohto obdobia sa skrýval v niekoľkých horských oblastiach Afganistanu a neskôr ušiel do susedného Pakistanu. 2. mája 2011 ho zabili americké špeciálne operačné jednotky v jeho komplexe v Abbottabáde. Jeho mŕtvolu pochovali v Arabskom mori a 16. júna 2011 po ňom oficiálne nastúpil jeho zástupca Ayman al-Zaváhirí.

Bin Ládin sa stal veľmi vplyvným ideológom v islamskom svete. Bol považovaný za vojnového hrdinu kvôli jeho úlohe v úspešnom oponovaní sovietskej okupácii Afganistanu a ponúkol jasný hlas a organizačnú štruktúru mnohým v celom regióne, ktorí prechovávali krivdy proti západnému imperializmu, pričom v niektorých krajinách mal často vyššie hodnotenie ako u národných vodcov. Jeho obhajovanie útokov na civilné ciele však z neho urobilo rozpoltenú postavu a v západnom svete a západnej kultúre je označovaný ako figúrka masových vrážd. Jeho úloha v útokoch z 11. septembra o ňom urobila verejnú mienku v Spojených štátoch jednoznačne negatívnu.

Mladosť a vzdelanie

Usáma bin Ládin sa narodil 10. marca 1957 v Rijáde v Saudskej Arábii. Bol synom Muhammada Awada bin Ládina, miliardárskeho stavebného magnáta s úzkymi väzbami na saudskú kráľovskú rodinu, a jeho desiatej manželky, Sýrčanky Hamida al-Attas (vtedy nazývaná Alia Ghanem). V rozhovore z roku 1998 uviedol svoj dátum narodenia 10. marca 1957. Napriek tomu, že sa všeobecne uznáva, že bin Ládin sa narodil v Rijáde, jeho rodisko bolo v pôvodných dokumentoch FBI a Interpolu uvedené ako Džidda.

Muhammad bin Ládin sa s Hamidou rozviedol krátko po jeho narodení. Muhammad odporučil Hamidu spoločníkovi Muhammadovi al-Attasovi. Al-Attas sa s ňou oženil koncom 50. alebo začiatkom 60. rokov 20. storočia. Pár mal štyri deti a bin Ládin žil v novej domácnosti s tromi nevlastnými bratmi a jednou nevlastnou sestrou. Rodina bin Ládina zarobila v stavebníctve 5 miliárd dolárov, z ktorých Usáma neskôr zdedil okolo 25 až 30 miliónov dolárov.

Bol vychovaný ako oddaný sunnitský moslim. V rokoch 1968 až 1976 navštevoval elitnú modelovú školu Al-Thager. Vyštudoval ekonómiu a obchodnú administratívu na Univerzite kráľa Abdulaziza. Niektoré správy naznačujú, že získal titul v stavebnom inžinierstve v roku 1979 alebo titul vo verejnej správe v roku 1981. Navštevoval anglický jazykový kurz v anglickom Oxforde v roku 1971. Jeden zdroj ho opísal ako „tvrdo pracujúceho“; ďalší povedal, že opustil univerzitu počas tretieho ročníka bez ukončenia vysokoškolského štúdia. Na univerzite bolo jeho hlavným záujmom náboženstvo, kde sa zaoberal „výkladom Koránu a džihádu“ a charitatívnej činnosti. Medzi ďalšie záujmy patrilo písanie poézie; čítanie, pričom diela poľného maršala Bernarda Montgomeryho a Charlesa de Gaulla patrili medzi jeho obľúbené; čierne žrebce; a futbal, v ktorom rád hral na hrote a podporoval anglický klub Arsenal.

Osobný život

Vo sedemnástich rokoch v roku 1974 sa bin Ládin oženil s Najwou Ghanem v Latakii v Sýrii; neskôr sa však rozišli a ona 9. septembra 2001 odišla z Afganistanu. Jeho ďalšie známe manželky boli Khadijah Sharif (sobáš v roku 1983, rozvedený v 90. rokoch); Khairiah Sabar (sobáš 1985); Siham Sabar (sobáš 1987); a Amal al-Sadah (sobáš v roku 2000). Niektoré zdroje uvádzajú aj šiestu manželku, neznáme meno, ktorej manželstvo s bin Ládinom bolo krátko po obrade anulované. Bin Ládin splodil so svojimi manželkami 20 až 26 detí. Mnohé z jeho detí utiekli do Iránu po útokoch z 11. septembra a od roku 2010 iránske úrady údajne naďalej kontrolujú ich pohyb.

Násir al-Bahrí, ktorý bol v rokoch 1997 až 2001 jeho osobným strážcom, vo svojich memoároch podrobne opisuje bin Ládinov osobný život. Opisuje ho ako šetrného muža a prísneho otca, ktorý rád brával svoju početnú rodinu na strelecké výlety a pikniky do púšte.

Bin Ládinov otec Muhammad zomrel v roku 1967 pri havárii lietadla v Saudskej Arábii, keď jeho americký pilot Jim Harrington nesprávne odhadol pristátie. Najstarší nevlastný brat bin Ládina, Salem bin Ládin, následná hlava rodiny bin Ládinovcov, bol zabitý v roku 1988 neďaleko San Antonia v Texase v Spojených štátoch, keď nešťastnou náhodou vletel lietadlom do elektrického vedenia.

Viera a ideológia

Hlavnou zložkou bin Ládinovej ideológie bol koncept, že civilisti z nepriateľských krajín vrátane žien a detí boli legitímnym cieľom džihádistov na zabíjanie. Podľa bývalého analytika CIA Michaela Scheuera, ktorý viedol hon CIA na Usámu bin Ládina, bol vodca al-Káidy motivovaný presvedčením, že zahraničná politika USA utláčala, zabíjala alebo inak poškodzovala moslimov na Blízkom východe. Tak či tak, hrozba pre národnú bezpečnosť USA nevyplýva z toho, že al-Káida je pohoršená tým, čo sú USA, ale skôr tým, čo USA robia, alebo slovami Scheuera: „Oni (al-Káida) nás (Američanov) nenávidia za to čo robíme, nie za to kto sme." Napriek tomu bin Ládin v liste zverejnenom koncom roku 2002 kritizoval USA za ich sekulárnu formu vládnutia a vyzval Američanov, aby konvertovali na islam a odmietli nemorálne činy smilstva, homosexuality, omamných látok, hazardu a úžery.

Bin Ládin veril, že islamský svet je v kríze a že úplná obnova práva šaría bude jediným spôsobom, ako dať veci v moslimskom svete do poriadku. Bol proti takým alternatívam, ako je sekulárna vláda, ako aj panarabizmus, socializmus, komunizmus a demokracia. Prihlásil sa k atarijskej (literárnej) škole islamskej teológie.

Tieto presvedčenia, v spojení s násilným džihádom, sa niekedy nazývali qutbizmus po tom, čo ich propagoval Sayyid Qutb. Bin Ládin veril, že Afganistan pod vládou Talibanu a jeho vodcom Muhammadom Umarom je „jedinou islamskou krajinou“ v moslimskom svete. Neustále sa zaoberal potrebou násilného džihádu napraviť to, čo považoval za nespravodlivosť voči moslimom, ktorej sa dopúšťajú Spojené štáty a niekedy aj iné nemoslimské štáty. Vyzval tiež na odstránenie Izraela a vyzval Spojené štáty, aby stiahli všetkých svojich civilistov a vojenský personál z Blízkeho východu, ako aj zo všetkých islamských krajín sveta.

Jeho názory a metódy na ich dosiahnutie viedli k tomu, že ho vedci, novinári z The New York Times, BBC a katarskej spravodajskej stanice Al-Džazíra, analytici ako Peter Bergen, Michael Scheuer, Marc Sageman a Bruce Hoffman označili za teroristu. Orgány činné v trestnom konaní v Madride, New Yorku a Tripolise ho obvinili z terorizmu.

V roku 1997 odsúdil Spojené štáty za ich pokrytectvo, keď neoznačili bombardovanie Hirošimy za terorizmus. V novembri 2001 tvrdil, že zabíjanie Američanov z pomsty bolo oprávnené, pretože tvrdil, že islamské právo umožňuje veriacim útočiť na útočníkov, aj keď nepriateľ používa ľudské štíty. Podľa Rodenbecka však "toto klasické stanovisko bolo pôvodne zamýšľané ako právne ospravedlnenie pre náhodné zabíjanie civilistov za veľmi obmedzených okolností - nie ako základ pre úmyselné zameranie sa na nebojujúcich." O niekoľko mesiacov neskôr v liste z roku 2002 sa o tomto odôvodnení nezmienil, ale tvrdil, že „keďže sú Spojené štáty demokraciou, všetci občania nesú zodpovednosť za činy ich vlády, a preto sú civilisti spravodlivým cieľom“.

Bin Ládinovou celkovou stratégiou na dosiahnutie svojich cieľov proti oveľa väčším nepriateľom, akými sú Sovietsky zväz a Spojené štáty, bolo nalákať ich do dlhej opotrebovávacej vojny v moslimských krajinách, ktorá prilákala veľké množstvo džihádistov, ktorí sa nikdy nevzdali. Veril, že to povedie k ekonomickému kolapsu nepriateľských krajín tým, že ich „nechajú vykrvácať“. Manuály al-Kájdy vyjadrujú túto stratégiu. V roku 2004 na páske, ktorú odvysielala Al-Džazíra, bin Ládin hovoril o „vykrvácaní Ameriky až k bankrotu“.

Autori ako Max Rodenbeck a Noah Feldman hovorili o množstve chýb a nezrovnalostí v bin Ládinových argumentoch. Odvolával sa na demokraciu ako na príklad klamstva a podvodu západného politického systému – americké právo je „zákonom bohatých“ – a ako dôvod, prečo sú civilisti zodpovední za činy svojej vlády, a preto môžu byť zákonne potrestaní smrťou. Odsúdil demokraciu ako „náboženstvo nevedomosti“, ktoré porušuje islam vydávaním zákonov vytvorených človekom, ale v neskoršom vyhlásení prirovnáva západnú demokraciu Španielska priaznivo k moslimskému svetu, v ktorom je vládca zodpovedný. Rodenbeck uvádza: „Je zrejmé, že [bin Ládin] nikdy nepočul teologické zdôvodnenia demokracie založené na predstave, že vôľa ľudu musí nevyhnutne odrážať vôľu vševediaceho Boha.“

Bin Ládin bol silný antisemitista a tvrdil, že väčšina negatívnych udalostí, ku ktorým došlo vo svete, bola priamym výsledkom židovských činov. V decembri 1998 v rozhovore s pakistanským novinárom Rahimullahom Yusufzaiom uviedol, že operácia Púštna líška bola dôkazom toho, že izraelskí Židia ovládali vlády Spojených štátov a Spojeného kráľovstva a nariadili im zabiť čo najviac moslimov. V liste zverejnenom koncom roku 2002 uviedol, že Židia kontrolujú civilné médiá, politiku a ekonomické inštitúcie Spojených štátov. V máji 1998 v rozhovore s Johnom Millerom z ABC uviedol, že konečným cieľom izraelského štátu bolo pripojiť Arabský polostrov a Blízky východ na svoje územie a zotročiť jeho národy ako súčasť toho, čo nazval „Veľký Izrael“. Vyhlásil, že Židia a moslimovia sa nikdy nemohli dohodnúť a že vojna medzi nimi bola „nevyhnutná“, a ďalej obvinil USA, že podnecujú protiislamské nálady. Tvrdil, že ministerstvo zahraničných vecí USA a ministerstvo obrany USA ovládali Židia, a to len za účelom slúžiť cieľom izraelského štátu. Pred údajnými židovskými sprisahaniami často varoval: "Títo Židia sú majstrami úžery a vodcami zrady. Nič vám nezanechajú ani na tomto, ani na druhom svete." Šiitskí moslimovia boli spolu s heretikmi, Spojenými štátmi a Izraelom zaradení medzi štyroch hlavných nepriateľov islamu na hodinách ideológie bin Ládinovej organizácie al-Káida.

Bol proti hudbe z náboženských dôvodov a jeho postoj k technológiám bol zmiešaný. Na jednej strane sa zaujímal o zemné stroje a genetické inžinierstvo rastlín, na druhej strane odmietal chladenú vodu.

Bin Ládin tiež veril, že globálne otepľovanie je vážnou hrozbou a napísal list, v ktorom vyzýva Američanov, aby spolupracovali s prezidentom Barackom Obamom na racionálnom rozhodnutí „zachrániť ľudstvo pred škodlivými plynmi, ktoré ohrozujú jeho osud“.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Usáma bin Ládin

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku FBI Ten Most Wanted Fugitives na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).