Václav Vaško (katolícky aktivista)

	Václav Vaško
	; český diplomat, politický väzeň, katolícky aktivista
Narodenie	26. apríl 1921; Zvolen, Česko-Slovensko
Úmrtie	20. máj 2009 (88 rokov); Praha, Česko
Odkazy
Commons	Václav Vaško
	Biografický portál

Václav Vaško (* 26. apríl 1921, Zvolen, Česko-Slovensko – † 20. máj 2009, Praha, Česko) bol český diplomat, politický väzeň, katolícky aktivista a autor kníh zaoberajúcich sa dejinami katolíckej cirkvi v komunistickom Česko-Slovensku.

Život upraviť

Václav Vaško (po otcovi Čech, po matke Slovák) sa narodil 26. apríla 1921 v Zvolene. Jeho otec, JUDr. Václav Vaško, bol zamestnancom ministerstva spravodlivosti a generálnym sekretárom Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici. Obaja rodičia boli praktikujúci katolíci, mladý Václav v detstve, strávenom v Banskej Bystrici, denne zakúšal napätie medzi národnostnými i náboženskými skupinami tunajšej spoločnosti. To sa potom len stupňovalo s rastúcou politickou nestabilitou ČSR. V júni 1941 zmaturoval a bol prijatý na bratislavskú Vysokú školu obchodnú.

V roku 1943 sa pridal do katolíckeho hnutia "Rodina", vedeného Tomislavom Kolakovičom. Zúčastnil sa Slovenského národného povstania, bol zajatý Wehrmachtom, zatknutý gestapom a väznený v Banskej Bystrici. Po vojne vstúpil do čs. Diplomatickej služby a stal sa atašé v Moskve. V jedinom tamojšom katolíckom kostole sv. Ľudovíta sa stretal s katolíčkou Irinou Jukovovou, ktorej otec Konstantin Jukov bol popravený počas stalinských čistiek v roku 1938. Doučovala ho ruštinu a po niekoľkých mesiacoch sa s ňou oženil. V marci 1946 bol odvolaný v súvislosti s falošným obvinením otca z protištátnej činnosti, manželke nebolo povolené vycestovať zo ZSSR. V septembri 1946 sa manželom Vaškovým narodila dcéra Marija, jej otec sa do Moskvy vrátil až rok potom. Po komunistickom prevrate si z obavy pred odvolaním domov a ďalšou rozlúčkou rodiny podal prihlášku do KSČ (nikdy ale nebol prijatý). V roku 1949 bol na žiadosť Sovietov odvolaný, manželke s dieťaťom opäť nebolo povolené vycestovať.

V roku 1951 bol Vaško prepustený z MZV, pretože neprešiel kádrovými previerkami (odmietol výslovne odsúdiť pápeža Pia XII. a jeho zahraničnú politiku). Potom pracoval ako robotník na stavbe letenského tunela. 5. februára 1953 ho zatkli a rok bol držaný vo väzbe. 3. marca 1954 bol vo vykonštruovanom procese odsúdený za údajnú velezradu k 13 rokom väzenia. Postupne vystriedal väznice na Pankráci, pracovný tábor Nikolaj pri Jáchymove a väznice Leopoldov a Mírov. Počas uväznenia sa s ním v jeho neprítomnosti Irina rozviedla.

9. mája 1960 bol Vaško pri príležitosti osláv oslobodenia Československa Červenou armádou amnestovaný. Po deväť rokov potom zastával rôzne zamestnania – zámočník, betonár, frézar. Potom pracoval rok ako propagačný referent na generálnom riaditeľstve cirkusov a varieté. Počas Pražskej jari sa spolupodieľal na založení Diela koncilovej obnovy.

V roku 1969 sa stáva vedúcim Vydavateľstva Českej katolíckej charity. Roku 1971 sa po 22 rokoch v Moskve stretol s dcérou a manželkou. V roku 1981 bol z príkazu ministerstva kultúry prepustený z Charity. Až do roku 1989 pracoval ako tlačiarenský korektor. Začal tiež písať povojnovú kroniku cirkvi s názvom Neumlčaná.

Roku 1988 sa stal členom výboru Desaťročia duchovnej obnovy národa, o rok neskôr je spoluorganizátorom púti do Ríma pri príležitosti kanonizácie Anežky Přemyslovny. V novembri toho istého roku sa znovu stal vedúcim vydavateľstva charity. Publikoval prvé dva diely svojej knihy Neumlčaná. Roku 1991 obnovil svoje manželstvo s Irinou Jukovovou. O rok neskôr spoluzaložil katolícke nakladateľstvo a vydavateľstvo Zvon a stal sa jeho riaditeľom. Dva roky nato odišiel do dôchodku, venoval sa naďalej publikačnej činnosti a pôsobil ako lektor kresťanskej akadémie v Prahe.

28. októbra 1998 bol Václav Vaško dekorovaný prezidentom republiky Václavom Havlom medailou Za zásluhy. Václav Vaško zomrel v Prahe 20. mája 2009,^[1] ešte pred tým, než mohol vyjsť posledný diel jeho životného diela, štvordielneho cyklu Dom na skale, ktorý sa zaoberá osudmi katolíckej cirkvi v Československu za komunistického režimu. Pohreb sa uskutočnil 28. mája 2009 v kostole Najsvätejšieho Salvátora v Prahe.^[2]

Dielo upraviť

Mimo nižšie spomínaná diela pomáhal redigovať a upravovať rad kníh, tou istou činnosťou a vlastnými príspevkami prispel tiež do mnohých zborníkov zaoberajúcich sa prenasledovaním katolíckej cirkvi v Československu.

Neumlčaná (kronika katolíckej cirkvi v Československu po druhej svetovej vojne, písaná v 80. rokoch, vyšla 1990, 2 diely)
Kardinál Tomášek (1994, spoluautor Jan Hartmann, Bohumil Svoboda a kol.)
Nie všetkým som bol rád (Ne vším jsem byl rád) (životopis, 1999 a 2001)
Dom na skale (ta istá téma ako v Neumlčanej, znova a podrobnejšie spracovaná na základe nových prameňov)
- Cirkev skúšaná (2004)
- Cirkev bojujúca (2007)
- Cirkev väznená (2008)^[3]
Likvidácia gréckokatolíckej cirkvi (2007)