Východoslovenská pahorkatina
Východoslovenská pahorkatina je geomorfologický celok, predstavujúci hornatejšiu časť Východoslovenskej nížiny. Najvyšší vrch Dúbravka dosahuje 397 m n. m.[1]
| Východoslovenská pahorkatina | |
| pahorkatina geomorfologický celok | |
 Pahorkatina v okolí Lesného
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Košický kraj, Prešovský kraj |
| Okresy | Trebišov, Vranov nad Topľou, Michalovce, Sobrance |
| Nadradená jednotka |
Východoslovenská nížina |
| Susedné jednotky |
Východoslovenská rovina Zemplínske vrchy Slanské vrchy Beskydské predhorie Vihorlatské vrchy |
| Podradené jednotky |
Podslanská pahorkatina Toplianska niva Vranovská pahorkatina Ondavská niva Pozdišovský chrbát Laborecká niva Podvihorlatská pahorkatina Zalužická pahorkatina Petrovské podhorie |
| Mestá | Vranov nad Topľou, Sečovce |
| Súradnice | 48°50′S 21°47′V / 48,83°S 21,78°V |
| Najvyšší bod | Dúbravka |
| - výška | 397 m n. m. |
 Časti Východoslovenskej pahorkatiny
| |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vytvára veniec nížiny zo západného a severného smeru od susedných pohorí. Podložie tvoria predovšetkým naplavené sedimentárne horniny (íly, ílovce, piesky, pieskovce, štrky, zlepenec a i.) z holocénu.
Významnými mestami v tejto oblasti sú: Sečovce, Vranov nad Topľou a Strážske.
Delenie upraviť
Referencie upraviť
- ↑ TM 147 Východoslovenská rovina – Veľké Kapušany – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
Zdroje upraviť
- JURIGOVÁ, Margita (ed.). Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Bratislava: Slovenská kartografia, 1986. Obojstranný mapový list.
- KODROVÁNER, Juraj – BERTANOVÁ, Jana – ČUKA, Peter. Slanské vrchy – Veľká Domaša: Textová časť. 2. vyd. Harmanec: Vojenský kartografický ústav, 2003. 30 s. Edície turistických máp 1:50 000. s. 5.
- KOŠTÁLIK, Ján. Príspevok ku štúdiu genézy a stratigrafie eolických pieskov južnej časti Východoslovenskej nížiny. In Geographia Cassoviensis. ISSN 1337-6748. 2009, roč. 3, č. 2, s. 81-91.
- MAZÚR, Emil – LUKNIŠ, Michal. Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Bratislava: Slovenská kartografia, 1986.