Vŕba biela

Vŕba biela (Salix alba L.) je listnatý dvojdomý strom z rodu vŕba (Salix).

Vŕba biela smútočná

Vzhľad

Vŕba je ker, neskôr strom. Vŕba biela je drevina s rovným kmeňom a metlovitou, vysoko posadenou korunou. Môže dorastať do výšky okolo 30 metrov. Priemer kmeňa býva až 2 metre a pri starších stromoch býva skoro vždy vyhnutý. Konáre sú tenké, v ostrom uhle odstávajú od kmeňa a tým dostatočne vypĺňajú korunu. Strom je charakteristický výbornou výmladkovosťou kdekoľvek na kmeni a na pni. To bol dôvod upravovania vŕb takzvane „na hlavu“. Sfarbenie prútia na výhonkoch je nápadné, prevažuje špinavo červená, ale vyskytuje sa aj jasne červená, oranžová a aj žltá. Jednoročné konáriky bývajú vždy aspoň mierne previsnuté.

Kôra

Kôra býva na kmeni spočiatku hladká, tmavosivá neskôr pozdĺžne rozpukaná a šedo hnedá. Striedavé listy sú kopijovité, 7 – 11 cm dlhé. Stopka listov so žliazkami pri báze listu. Z vrchnej strany sú listy matné a lesklé, na spodnej strane šedo zelené, šedo biele a rovnobežne chlpaté. Ochlpenie listov sa mení. Na jeseň lístie jemne zožltne, zosivie a opadáva. Vŕba biela kvitne každoročne približne od desiateho roku. Po zrezaní zo začiatku nekvitne alebo len minimálne.

Semeno

Semeno je drobné a vetrom je odnášané ďaleko od dreviny. Semeno je zo začiatku vysoko klíčivé. Klíčivosť rýchlo klesá a po vyschnutí semena sa stráca úplne. Pri vhodných podmienkach môže semeno vyklíčiť už za pol dňa.

Púčiky

Púčiky sú kužeľovité, tupé, hnedozelené a chlpaté. Vŕba biela je dvojdomá drevina, kvitne vzpriamenými jahňadami, ktoré sú úzko valcovité (40 – 60 x 5 – 8 mm veľké). Kvitne krátko po pučaní listov koncom apríla a v máji. Plody, tobolky, dozrievajú po 5 týždňoch.

Semenáčik

Semenáčik je útly, s drobnými klíčnymi listami, zo začiatku citlivý na dostatok svetla a vlahy. V zatienení klíčky rýchlo hynú. V priaznivých podmienkach a v prvom roku dosiahne 30 – 50 centimetrov. V ďalších rokoch sa stupňuje výškový prírastok až na meter za rok. V desiatom roku môže vŕba biela dosiahnuť výšky 8 – 12 metrov, v 20 rokoch 16 – 20 metrov a v 30 rokoch až 22 – 25 metrov. Vo veku 25 – 30 rokov hmotný prírastok už silne klesá.

Koreňový systém

Koreňový systém je rozvinutý ďaleko od kmeňa, nezasahuje síce do veľkej hĺbky, ale drevinu upevňuje aj v bahnistom pôdnom materiáli. Veľké množstvo kratších koreňov smeruje do hĺbky čím dobre bránia podmývaniu. Vŕba biela ľahko tvorí adventívne korene z kôry do novo naplavovaného materiálu, na druhej strane jej nevadí odnos pôdy a obnažovanie koreňov.

Ak stúpne hladina vody nad pôdny povrch na dlhšiu dobu, vyrastú niekedy celé trsy adventívnych koreňov na spodnej strane kmeňa, pomocou nich môžeme neskôr zistiť, ako vysoko siahala voda. Zvalené alebo aj ulomené kmene na povrchu pôdy zakorenia a rastú ďalej. Korene môžu vyrastať aj vyššie nad zemou do dutého, zhnitého kmeňa. Trvalé vykonárovanie síce spôsobuje rýchlu hnilobu vo vnútri kmeňa, ale výmladkovosť z okrajových vrstiev kmeňa trvá až do staroby, kedy už z kmeňa zostávajú len trosky. Vo vyhnitých hlavách často vyklíčia rôzne byliny a niekedy aj dreviny. Vŕba biela veľmi dobre korení z tyčí, aj veľmi silných. V niekoľkých rokoch tak vzniknú pekné stromy, podobne ako u topoľov. Koreňové výhonky sa nevytvárajú. Zverou a dobytkom býva menej poškodzovaná než iné vŕby, pretože listy a kôra bývajú dosť horké.

Poškodenie hmyzom

Vŕba býva najčastejšie poškodzovaná požieraním liskavkou dvadsaťbodkovou (Chrysomela vigintipunctata) (Sc.), listovníčkom (Phyllocnistis Zell.) a peniarkou (Aphrophora).

Poškodenie liskavkou sa prejavuje prederavením listov a ich bočným obžraním. Spodná strana listu je však skeletovaná (ale bez porušenia žilnatiny). Poškodenie sa najčastejšie objavuje na jar a na začiatku leta. Najviac bývajú napadnuté a poškodzované jedince pozdĺž vodných tokov.

Pri poškodení listovníčkom sú na listoch prítomné strieborné miny pod pokožkou, končiace na okraji listov a v tomto mieste býva list prehnutý. Poškodenie je najnápadnejšie na jar, vyskytuje sa však aj neskôr.

Peniarka poškodzuje vŕby penovými výlučkami, v ktorých sa nachádzajú larvy hmyzu, listy bývajú deformované. Zámena tohto poškodenia je nepravdepodobná

Význam

Z kôry sa získavalo trieslo a salicín pre farmaceutický priemysel. Teraz vŕbovú kôru vcelku vytlačili syntetické zlúčeniny. Na liečbu sa využívali okrem kôry stromu aj samčie jahňady. Kôra sa zbierala na prelome februára a marca do kvitnutia. Droga sa používala ako prostriedok, ktorý zastavuje krvácanie, proti zápalom, pri hnačkách a kataroch žalúdka. Odvar zo samčích kvetov sa dodnes používa pri zápaloch obličiek. Používa sa aj vo veterinárstve.

Pre vŕby je charakteristická vysoká schopnosť kríženia. Kritickým štúdiom v teréne, ako aj pestovaním v kultúre sa ukázalo, že množstvo udávaných krížencov na území Česka je prehnané a v skutočnosti sa spontánne krížence vyskytujú pomerne zriedka.

Ekológia druhu

Vŕba biela je druh znášajúci iba slabý bočný tieň, nie je však tak náročná na svetlo ako vŕba krehká. Vŕby rastúce pri brehoch potokov sa kvôli nedostatku svetla šikmo nakláňajú nad vodnú hladinu. Je to druh ktorý sa vyrovnáva aj s kolísavým množstvom vody v pôde. Dokáže znášať aj dlhotrvajúce záplavy počas vegetačnej doby (až 60 dní), ale obstojí aj pri poklese podzemnej vody po melioračných terénnych úpravách. Vtedy rastie bez následkov na brehoch vypustených nádrží alebo zahrnutých tokoch. Rovnako dobre znáša pomaly tečúcu ba až stojatú vodu slepých ramien a močiarov. Najlepšie rastové podmienky ma na hlinitých a pieskohlinitých pôdach s blízkou hladinou podzemnej vody. Kritickými miestami sú pre ňu pôdy chudé a príliš kyslé. Nedarí sa jej na štrkoch, kde jej chýba jemnozem. Zrašelinelé podklady obchádza. Znáša pôdy nevyvinuté, s čerstvými nánosmi alebo naopak aj s odplaveným pôdnym povrchom. Rovnako toleruje aj mierne zasolenie a v mestách znáša aj znečistené ovzdušie.

Ku klimatickým činiteľom je však citlivá. Prirodzené stanovisko vŕby bielej je v teplejších polohách. Aj keď raší dosť neskoro, je veľmi ľahko poškodzovaná neskorými mrazmi. Vyžaduje dlhú vegetačnú dobu. Vŕba sa vyskytuje v lužných lesoch teplejších oblastí, kde je súčasťou takzvaného mäkkého luhu spolu s topoľmi a jelšou lepkavou.

Rozšírenie

Vŕba biela je euroázijský druh zasahujúci cez stepné oblasti na východe až do Strednej Ázie. V Európe sa nevyskytuje v chladnej severnej časti ale naproti tomu je hojne rozšírená v Stredomorí, odkiaľ zasahuje do severozápadnej Afriky (Tunis, Maroko, Alžír). V Malej Ázií prechádza v príbuzný druh Salix excelsa Gmel. V atlantickej časti Európe sa jej prirodzené rozšírenie nedá zrekonštruovať, kvôli jej dávnemu vysádzaniu. Predpokladá sa, že chýbala na severe Britských ostrovov a nevyskytovala sa ani na Pyrenejskom polostrove, kde ju zastupuje podobná Salix neotricha Goerz. Vďaka rozšírenej výsadbe je vŕba dnes rozšírená aj ďaleko mimo jej pôvodného areálu napríklad v Severnej Amerike a Austrálií.

Výškové členenie výskytu vŕby bielej nie je veľké. V podstatnej časti areálu je nížinným druhom vyskytujúci sa v luhoch pozdĺž vodných tokov. Na juhu areálu vystupuje údolím riek do vyšších polôh (Alpy do 1000 metrov, pohorie Balkán do 1300 metrov).

Výskyt na Slovensku je prirodzene v úzkom pruhu tesne okolo vôd, teda v miestach s najdlhšie trvajúcimi záplavami a najväčšími zmenami pôdneho povrchu vplyvom činnosti vody.

Liečivé vlastnosti

Vŕba pôsobí dezinfekčne, má protizápalové účinky, znižuje horúčku a mierni reumatické a iné bolesti, proti nespavosti, znižuje podráždenosť nervovej sústavy, proti hnačke.

Príprava

Zápar: Z 20kg sušených jahniad alebo listov na liter horúcej vody sa po 15-minútovom lúhovaní pije po pohári pri nespavosti, nervovom

podráždení, bolestiach. Zvonka ho možno použiť aj na mastnú pokožku alebo v kúpeľoch na potiace sa nohy.

Zber a úprava

Kôra sa odlupuje v marci z odrezaných jedno- až dvojročných konárov.

Neskôr sa už tažko odlupuje. Niekedy sa v apríli zbieraju aj kvety a listy

Literatúra

• Hana Uhlířová, Petr Kapitola a kolektiv: Poškození lesních dřevin (2004), ISBN 80-86386-56-2
• Luboš Úřadníček, Petr Maděra, Soňa Tichá, Jaroslav Koblížek: Dřeviny České republiky (2009) ISBN 978-80-87154-62-5
• Jindřich Chmelař: Dendrologie s ekologií lesních dřevin, 2. část Hospodářsky významné listnáče (1983)
• J. Macku, J. Krejča: Atlas liečivých rastlín, VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied Bratislava (1987)

Iné projekty

Commons

Wikidruhy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vŕba biela
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vŕba biela