Všeobecná ekonomická teória

Všeobecná ekonomická teória alebo národohospodárska teória alebo ekonomická/hospodárska teória (angl. economic theory) je teoretický základ vied ekonómie. Objasňuje základné ekonomické pojmy (ekonomické kategórie) a súvislosti medzi ekonomickými javmi (ekonomické zákony).

Metodologické postupy ekonomického skúmania upraviť

  1. Pozorovanie – pozorovanie údajov, javov, štatistík, následné triedenie
  2. Analýza a formovanie hypotéz – ekonomická abstrakcia vychádza z dedukcie – na základe určitých hypotéz sa vyvodzujú určité formy ekonomického správania
  3. Testovanie hypotéz
  4. Sformovanie teórie – na základe analýz, hypotéz a ich overovania, testovaním sa prichádza k syntéze – vytváranie ekonomickej teórie

Metodologické úskalia ekonomickej teórie upraviť

  • 1. nedodržanie predpokladu ceteris paribus (pri ostatných podmienkach nezmenených) jedna z možností prenikania k podstate ekonomických javov je využitie kontrolovaných experimentov. Je to možné len za predpokladu ceteris paribus na ekonomické javy pôsobí viacero premenných. Ak chceme skúmať vplyv jednej premennej, musí odhliadnuť od ostatných činiteľov, ktoré vplývajú na danú skutočnosť.
  • 2. Post hoc – klam, omylný predpoklad je to príklad nedodržiavanie podmienok ceteris paribus. Je to chybný predpoklad, že ak jav A predchádza javu B, znamená to, že jav A vyvoláva javu B predstavuje mylné vyvodzovanie príčinnej súvislosti z časovej následnosti (napr. ako futbalový rozhodca zapíska na konci zápasu a začne pršať, neznamená to, že svojím pískaním zapríčinil dážď)
  • 3. Omyl kompozície - nesprávne usudzovanie z častí na celok a naopak – nie vždy to čo platí a je dobré pre subjekt, je rovnako dobré a platí pre celok.(Ak sa na futbale postaví jeden divák – vidí lepšie, ak sa postavia všetci – nevidí dobre nik) chybný predpoklad, že čo je pravdivé (dobré) pre jednotlivca, alebo časť, je pravdivé (dobré) pre celú spoločnosť
  • 4. Neurčitosť (neistota) v ekonomickom živote - ekonomické zákony majú charakter pravdepodobnostných zákonov, platia len priemerne. Za priemerným správaním sa skrývajú veľké rozdiely medzi správaním individuálnych ekonomických subjektov ekonomické zákony nepôsobia ako tzv. zákony veľkých čísel, platia v priemere, nie pre každý jednotlivý prípad, platia pre veľké množstvo javov
  • 5. Subjektívnosť
  • 6. Ignorovanie sekundárnych účinkov – často sú významnejšie ako primárne účinky