Valentín Beniak
Valentín Beniak (* 19. február 1894, Chynorany[1] – † 6. november 1973, Bratislava) bol slovenský básnik a prekladateľ, predstaviteľ symbolizmu, ktorý sa angažoval aj politicky aj počas existencie Slovenského štátu.
| Valentín Beniak | |
 slovenský básnik a prekladateľ | |
| Narodenie | 19. február 1894 Chynorany, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 6. november 1973 (79 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Valentín Beniak |
Životopis upraviť
Narodil sa v roľníckej rodine a vzdelanie získaval v rokoch 1900 – 1906 v Chynoranoch, v rokoch 1913 v Topoľčanoch a v rokoch 1914 – 1916 v Nitre. V rokoch 1916 – 1917 pokračoval v štúdiu na právnickej fakulte v Budapešti, no z finančných dôvodov musel štúdium zanechať.[2] Pracoval ako praktikant na notárskom úrade, neskôr ako podnotár v Bánove, v rokoch 1919 – 1935 bol vedúcim notárom v Chynoranoch, v rokoch 1936 – 1939 v Novej Bani. V roku 1939 sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval ako úradník. Pôsobil v prezidentskej kancelárii Jozefa Tisa a neskôr pokračoval vo svojej úradníckej kariére ako vedúci na sekretariáte ministerstva vnútra (od roku 1940 bol ministrom Šaňo Mach).[3][4] V roku 1939 alebo 1940 bol zvolený za predsedu Spolku slovenských spisovateľov a vo funkcii zotrval až do roku 1945, kedy začal pracovať na Povereníctve školstva a osvety.[5] V roku 1947 odišiel do dôchodku.
Tvorba upraviť
Publikovať začal v roku 1922 v časopise Slovenské pohľady. Na jeho tvorbu vplývali napr. Ivan Krasko, Endre Ady či Jiří Wolker. Vo svojich básňach vyjadroval najmä hlboké putá k domovu, k rodnej zemi a jej ľuďom. Preciťoval tragiku ľudských osudov, ale i vlastného života, lásku k človeku a súcit s jeho nešťastím, no taktiež sa s čitateľmi delil o dojmy so stretnutiami so svetom. Vo svojej tvorbe začínal s dielami, ktoré sa radili k symbolizmu a poetizmu (Ozveny krokov, Lunapark a i.) a v zrelej tvorbe sa sústredil na problematiku existenciálnu (napr. Plačúci Amor, Sonety podvečerné). Jeho knihy veršov vyšli v troch zväzkoch Vybraných spisov. Po skončení 2. svetovej vojny sa venoval viac prekladom, a to najmä z anglickej, maďarskej a nemeckej literatúry (William Shakespeare, Johann Wolfgang Goethe, Oscar Wilde, Imre Madách a iní).
Dielo upraviť
Básnické zbierky upraviť
- 1928 – Tiahnime ďalej oblaky
- 1931 – Ozveny krokov
- 1933 – Kráľovská reťaz
- 1936 – Lunapark
- 1936 – Poštový holub
- 1938 – Bukvica
- 1939 – Vigília
- 1941 – Žofia
- 1942 – Druhá Vigília
- 1942 – Popolec
- 1942 – Strážcovia a strážkyne Slovenska (spoluautor Martin Benka)
- 1944 – Igric
- 1967 – Hrachor
- 1969 – Plačúci Amor
- 1970 – Sonety podvečerné
- 1971 – Medailóny a medailónky
Výbery z básní upraviť
Vybrané spisy upraviť
Ostatné diela upraviť
- 1943 – Sebe i vám, eseje
- 1957 – Večerná blýskavica, výber z maďarskej poézie 20. storočia
Referencie upraviť
- ↑ Záznam o narodení krste v matrike farnosti Chynorany, záznam č. 14; priezvisko písané "Benyák"
- ↑ Valentín Beniak [online]. Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
- ↑ PAVČÍK, Filip. Spisovatelia v zajatí režimu slovenského štátu [online]. Historický ústav SAV, Petit Press, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
- ↑ Dubček áno, Schuster nie. Komunistický režim chcú poslanci označiť za zločinný [online]. Pravda.sk, 2020-09-24, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
- ↑ TERAZ.SK. Pred 125 rokmi sa narodil básnik Valentín Beniak [online]. TERAZ.sk, 2019-02-19, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
