Vava’u
Vava'u je skupina približne päťdesiatich ostrovov, nachádza sa 270 km. severne od Tongatapu. Patrí do súostrovia Kráľovstva Tonga v juhozápadnom Pacifiku. Ostrovy sú nízke, neobývané iba dvadsať z nich je obývaných, zväčša sú koralové, len trinásť z nich sú vyššie ako atoly. Najvyšší siaha do výšky asi 204 metrov nad hladinu oceánu. Ostrov Vava'u má 90 km. štvorcových. Na ostrovoch žije asi 20 tisíc obyvateľov. Úradným jazykom je angličtina a taktiež aj domáci jazyk tonga. Hlavné mesto je Neiafu. Je druhým najväčším mestom v súostroví Tonga. Má asi 5 tisíc obyvateľov. Je hospodárskym a kultúrnym centrom. Rozprestiera sa na 35 štvorcových kilometroch. Ostrovy majú tropické podnebie s priemernými zrážkami 2 600 mm. Priemerné teploty sa pohybujú od 25 °C do 29 °C.
História upraviť
Súostrovie objavil vo februári roku 1781 španielsky moreplavec Francisco Antonio Mourelle. Po zúfalom hľadaní Mourelle objavil vhodné miesto na zakotvenie, po predchádzajúcich neúspešných pokusoch zakotviť pri ostrovoch Fonualei (Ostrov Horkosti) a Late. Z toho dôvodu priamo na mieste prístav pomenoval ako „útočisko" (dnes Puerto del Refugio, v tongánčine Puatalefusi alebo Lolo-a-Halaevalu). Pôvodne bol už takto pomenovaný ešte jeden prístav, v zátoke, na západnom pobreží hlavného ostrova Tonga, v blízkosti Longomapu. Britský moreplavec James Cook o tejto skupine ostrovov vedel ešte niekoľko rokov predtým, ale obyvatelia ostrova Ha'apai ho prehovorili aby na Vava´u nešiel, pretože nebude mať kde zakotviť a on sa nechal prehovoriť. V roku 1793 priplával na ostrov pôvodom taliansky moreplavec v službách Španielska Alessandro Malaspina (1754 – 1810), zdržal sa tam štyri týždne, nadviazal na predchodcu moreplavca Mourelleho a vyhlásil ostrovy za španielsky majetok. Ostrov navštívil v roku 1787 na lodi HMS Pandora anglický kapitán Edward Edwards, počas jeho hľadania vzbúrencov z lode HMS Bounty. O niekoľko rokov neskôr si podmanil ostrov panovník Fin Ulukalala II., po jeho smrti v roku 1839 vládu nad ostrovmi prevzal jeho nástupca kráľ Tuʻi Tonga George Tupou I. Od čias keď v roku 1845 kodifikoval právo, zjednotil všetky ostrovy Tonga. Dynastia kráľovského rodu Tupou vládne dodnes. Od roku 1900 až do vyhlásenia nezávislosti v roku 1970 boli ostrovy pod nadvládou Veľkej Británie V júli 2009 bol na Vava'u menovaný guvernérom Hon Luani, ale náhle zomrel 12. mája 2010.
Stopy M.R. Štefánika upraviť
V roku 1911 ostrov Vava'u navštívil pôvodom slovenský astronóm Milan Rastislav Štefánik. Prišiel tam ako člen francúzskej vedeckej astronomickej expedície. Vycestoval 24 februára z Tahiti, cez Nový Zéland a zdržal sa tam takmer štyri mesiace. Na vŕšku Palese, (dnes Paris-miestna časť Fungamisi), neďaleko prístavu Puerto del Refugio a správneho strediska Neiafu pozoroval úplné zatmenie Slnka. Vzhľadom na nepriaznivé podmienky dosiahol zo všetkých pozorovaní najlepšie výsledky. Dodnes sa odvtedy na vŕšku Paris nachádzajú dva betónové podstavce – pylóny s jeho menom (hvezdárom slúžili ako statívy) podstavce zhotovil Štefánik. Britská expedícia o pozorovaní na Vava´u rok po udalosti napísala: "Vzhľadom na veľmi nepriaznivé počasie bolo zatmenie v minulom roku (1911) pozorované počas veľkej oblačnosti. Prednášajúci lektor mal k dispozícii iba málo získaných výsledkov. Využil však príležitosť vysvetliť prečo sa expedícia rozhodla pozorovať zatmenie a prečo bola vyslaná taká veľká výprava keď je známe, že mala k dispozícii aj jednu z lodí Jeho Veličenstva. Pokiaľ ide o podmienky, ktoré sú príčinou úplného zatmenie Slnka a jeho výskyt, potom poukázal na to , že súčet celkového čistého času stráveného pri konkrétnom priamom pozorovaní, pri všetkých zatmeniach ktoré doposiaľ boli pozorované, je veľmi krátky a činí asi menej ako tri hodiny, keďže zatmenie nemôže trvať dlhšie ako osem minút a obyčajne nepresahuje tri minúty." [1] M.R. Štefánik o pozorovaní zatmenia píše: „ Aby som ta došiel včas, musel som opustiť dňa 24. februára Tahiti, kde som už skoro rok konal astronomické štúdiá, a prejsť súostrovím Cookovým, Novým Zélandom a Tongatapu. V deň môjho príchodu, 7. apríla, sa práve končilo obdobie dažďov a horúčava sa zmierňovala, čo uľahčilo prípravné práce. Moje prístroje boli inštalované na nízkom kopčeku vzdialenom niekoľko sto metrov od prístavu Neiafu" [2] M.R.Štefánik začiatkom júla 1911 odcestoval cez Austráliu, Srí Lanku do Paríža. Dva Štefánikove pylóny (statív pod jeho vedecké prístroje) pre Slovensko objavila výprava v roku 1994. Na jednom z pylónov odhalila pamätnú dosku. Časť výpravy sa sem vrátila v roku 1997. Naposledy bola výprava zo Slovenska pri Pylónoch v roku 2011 – pri príležitosti stého výročia Štefánikoho úspešného pozorovania zatmenia Slnka. Výprava odhalila druhú pamätnú dosky. Všetky tri výpravy viedol František Kele.
Stavby upraviť
Katolícky kostol Svätého Jozefa z roku 1850 je postavený na vŕšku Palese (Paris). Ďalší kostol je protestantský metodistický Stojí pri ceste do Tui. Nachádza sa tu i modlitebňa cirkvi Mormónov. Na malom cintoríne v blízkosti križovatky ciest Naufahu a Pou'ono je pochovaná dcéra kráľa Tu’i Kanokupolu, dvaja misionári a mnoho európskych osadníkov. Medzi dedinami Feletoa a Mataika je hrob kráľa Fina Ulukalala II. Na ostrovoch sa nachádzajú turistické vyhliadky. Na vrchu Toafa na západe je 128 metrov vysoká rozhľadňa Sia Ko Kafoa. Na severe je postavená 133 metrová rozhľadňa Utula. Južne od obce Longomapu, vedie cesta do Mo'ungalafa k najvyššiemu 186 metrov vysokému vrchu na Vava´u nazývanému Mount Talau (Alo-i-Talau). Na ostrove sa nachádza, stredná škola, nemocnica, pobočky viacerých bánk, aj medzinárodné letisko (Lupepau´u) pri dedine Holonga, asi 10 kilometrov severne od strediska Neiafu. Hojne sa tam pestuje tropické ovocie. Najčastejšie kokosové orechy, banány, vanilka, maniok, bataty, papája. V živočíšnej výrobe je významný chov ošípaných, vo veľkej miere je zastúpený rybolov.Turistickou atrakciou je potápanie v podmorských jaskyniach a v bezprostrednej blízkosti veľrýb - vráskavcov.
V roku 2006 podmorské sopečné erupcie spôsobili, že sa vytvoril nový ostrov smerom na juhozápad od súostrovia Vava´u.
Referencie upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vava’u
Externé odkazy upraviť
- Oficiálna stránka Archivované 2017-05-27 na Wayback Machine
- Vavaʻu Travel Guide Archivované 2006-05-14 na Wayback Machine
- Vavaʻu Archivované 2006-07-01 na Wayback Machine
- [1]
- [2] Archivované 2012-01-10 na Wayback Machine