Večne spievajú lesy

Večne spievajú lesy (v origináli Og bakom synger skogene) s podtitulom Trocha rozprávania z čias od rokov 1760-tych asi do roku 1810 je názov románu nórskeho spisovateľa Trygve Gulbranssena a zároveň prvý diel trilógie mapujúcej osudy starovekého nórskeho rodu Björndalovcov. Román bol prvýkrát vydaný v roku 1933 vydavateľstvom Aschehoug. Ďalšími dvoma dielmi trilógie sú romány Zo smrtnej hory fúka a Niet inej cesty.

Trygve Gulbranssen

Alexander Matuška k slovenskému vydaniu napísal: "Všetko je tu, ako v dobrom románe má byť: vzdor i láska, viera i povera, ľudia i zvieratá. Boh i mocnosti pekiel, rodenie i umieranie, skaza i vykúpenie; a ako býva len vo vynikajúcich románoch, všetko sa odohráva netraktátove, v rovine rozprávania."[1]

Obsah upraviť

V románe sa čitateľ zoznámi s rodom Björndalovcov, ktorý ovláda horskú osadu ďaleko na severe. Dedinčania žijúci na juh od osady nemajú o ľuďoch zo severu, o hôrnych ľuďoch, dobrú mienku. Kolovala o nich povesť, že takmer ani neboli kresťania a povrávalo sa, že pestujú rozličné čary, že sú diví a napospol bitkári.[2]

V úvode vystupuje hlavne Torgeir Björndal, muž, ktorý je v tom čase pánom na Björndale. Neskôr, po tom ako Torgeir zomiera pri love na medveďa, sa dejová línia sústreďuje na osudy jeho dvoch synov – staršieho Toreho a mladšieho Daga. Tí sa po potýčke s dedinčanmi rozhodnú pomstiť sa. A to tak, že začnú ešte väčšmi zveľaďovať svoj blahobyt.

Jedného dňa, keď sa Tore spolu so svojou manželkou a malým synom vracia z mesta, kde boli navštíviť sestru Toreho manželky, praskne pod ich saňami ľad a všetci zahynú. Potom sa dej sústredí na posledného muža z rodu Björndalovcov – Daga.

Dag sa neskôr sám ožení a má dvoch synov. Staršieho pomenúva Tore po svojom nebohom bratovi a mladší dostáva meno po ňom samotnom. Čitateľ potom sleduje osud starého Daga, ktorý sa vydáva cestou peňazí a moci, no zároveň stráda bez šťastia a úprimnej radosti. Napokon je pod vplyvom životných úderov nútený zmeniť svoj prístup k ľuďom aj k životu samotnému.

Referencie upraviť

  1. GULBRANSSEN, Trygve: Večne spievajú lesy. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1966. s. 259.
  2. GULBRANSSEN, Trygve: Večne spievajú lesy. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1966. s. 15.

Literatúra upraviť

  • GULBRANSSEN, Trygve: Večne spievajú lesy. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1968. 264 s. ISBN 13-72-028-68
  • GULBRANSSEN, Trygve: Zo smrtnej hory fúka. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1968. 196 s. ISBN 13-72-010-68-I
  • GULBRANSSEN, Trygve: Niet inej cesty. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1968. 192 s. ISBN 13-72-027-68-II

Externé odkazy upraviť