Veľká Lehota
Veľká Lehota (maď. Nagyülés, nem. Großhau, Großhay, Großlehota, do roku 1927 Veľká Lehôta) je obec na Slovensku v okrese Žarnovica.
| Veľká Lehota | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Žarnovica |
| Región | Tekov |
| Nadmorská výška | 650 m n. m. |
| Súradnice | 48°27′44″S 18°33′39″V / 48,462222°S 18,560833°V |
| Rozloha | 18,61 km² (1 861 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 018 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 54,7 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1355 |
| Starosta | Jozef Mihál[3] (KDH) |
| PSČ | 966 41 |
| ŠÚJ | 517330 |
| EČV (do r. 2022) | ZC |
| Tel. predvoľba | +421-45 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Veľká Lehota |
| E-mailová adresa | obec@velkalehota.sk |
| Telefón | 045/6726148 |
| Fax | 045/6726149 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Veľká Lehota | |
| Webová stránka: velkalehota.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Geografické súradnice stredu obce Veľká Lehota sú 48°27'44“ severnej geografickej šírky a 18°33'39“ východnej geografickej dĺžky. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 650 m n. m. Najvyšším bodom je Veľký Inovec, ktorý je s výškou 901 m n. m. najvyšším vrchom Pohronského Inovca. K 14.12.2007 evidovala obec 1235 obyvateľov z toho 625 mužov a 610 žien. Celková plocha katastra je 18 340 000 m², ktorý je tvorený 16. štálmi (zoskupenia roztrateného osídlenia) ako napríklad Búrovci, Garajovci, Gabrišovci, Vaškovci a dve osady Čigág a Inovec vzdialené od obce cca 2 km.
Obec Veľká Lehota sa nachádza v pohorí Pohronský Inovec, administratívne je začlenená do okresu Žarnovica v Banskobystrickom kraji. Veľká Lehota susedí s piatimi obcami, konkrétne Malá Lehota a Nová Baňa (okres Žarnovica), Jedľové Kostoľany, Obyce, a čiastočne aj Tekovské Nemce (okres Zlaté Moravce). Časť katastrálneho územia obce tvorí teda hranicu medzi okresmi Žarnovica a Zlaté Moravce, respektíve medzi Banskobystrickým a Nitrianskym krajom.
Obcou vedie cesta II. triedy medzi Novou Baňou a Malou Lehotou a miestne komunikácie. Železnica obcou neprechádza, najbližšia možnosť železničnej dopravy je v Novej Bani vzdialenej 11 km. V obci sa nachádza oficiálny prameň rieky Žitava vo výške 657 m n. m.
Prírodné pomery upraviť
Územie obce sa nachádza v pohorí Pohronský Inovec, konkrétne v podcelkoch Veľký Inovec a Vojšín. Reliéf tu plynulo prechádza od planinového až po hornatinový. Geologickú stavbu vytvárajú najmä neogénne vulkanity (najmä propylitizované, pyroxenické a anfibolicko-pyroxenické andezity) z ktorých vznikli aj lávové prúdy a efuzívne komplexy stratovulkánov.
Z hľadiska klimatických predpokladov patrí obec do mierne teplej oblasti do mierne teplého, mierne vlhkého pahorkatinného až vrchovinového okrsku. Priemerné ročné teploty vzduchu sa pohybujú okolo 8 °C s priemernými júlovými teplotami cca 18 °C a januárovými cca −4 °C. Ročný úhrn zrážok dosahuje hodnoty okolo 770 mm.
V obci sa vyskytuje viacero pôdnych typov. Najzastúpenejšie sú hnedé lesné pôdy (kambizeme) modálne nasýtené až kyslé, kultizemné a modálne kyslé. Vo vyšších nadmorských výškach v okolí Veľkého Inovca sa vyskytujú aj andozeme modálne kyslé a kambizeme andozemné. Z pôdnych druhov sa tu nachádzajú štrkovité hlinité pôdy.
V obci sa nachádza oficiálne uznaný prameň rieky Žitava, ktorá patrí do povodia Váhu. Obcou preteká aj Veľkolehotský potok a nachádza sa tu niekoľko málo významných prameňov podzemnej vody.
Územie obce patrí do oblasti bukových a podhorských bukových lesov s typickými zástupcami napríklad buk lesný, hrab obyčajný, javor mliečny. Oblasť okolo Veľkého Inovca patrí do spoločenstva javorovo-lipových lesov v nižších polohách so zástupcami javor mliečny, javor horský, lipa malolistá a iné. V lesoch sa vyskytuje hlavne jelenia, srnčia a diviačia zver.
V katastrálnom území obce Veľká Lehota sa nachádza prírodná rezervácia Bujakov vrch, vyhlásená v roku 1997 s koncentrovaným výskytom ponikleca veľkokvetého. Druhým chráneným územím je prírodná pamiatka Veľký Inovec, najvyšší vrch pohoria Pohronský Inovec s výškou 901 m n. m., ktorý je tvorený reliktnou formou andezitového prúdu.
Dejiny upraviť
Obec sa po prvýkrát spomína v roku 1345. V 18. storočí patrila pod panstvo Topoľčianky a ležala v severozápadnej časti Tekovskej župy. Bola to oblasť, ktorú tvorili zväčša chudobnejšie horské obce s rozľahlými menej úrodnými chotármi pokrytými hlavne lesmi a lúkami. Popri skromnejšom obilninárstve sa lepšie darilo chovu dobytka a lesy na okolí dávali možnosť zárobku drevorubačom.
Kultúra a zaujímavosti upraviť
Pamiatky upraviť
- Rímskokatolícky kostol sv. Martina, jednoloďová pôvodne klasicistická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1809. Stojí na mieste staršej stavby z roku 1780. Kostol prešiel úpravami v roku 1862, kedy prešiel neogotickou úpravou. V lodi sa nachádza drevený trámový strop. Zariadenie kostola pochádza z neogotickej prestavby.[4] Kostol má fasády členené lizénovými pásmi, okná ukončené lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Martina -
-
Presbytérium kostola
Turizmus upraviť
Veľká Lehota má vytvorené veľmi dobré podmienky pre zimné športy, najmä pre lyžovanie. K dispozícii sú dva lyžiarske vleky – na Vojšíne (380 m) a na Drozdove (600 m). Snehová pokrývka tu v zimných mesiacoch dosahuje priemernú hrúbku 80 – 100 cm. Lyžiarska sezóna trvá od novembra až do polovice marca. V lete je atraktívna turistika. Zaujímavé su turistické trasy na Sedlovú skalu, odkiaľ je krásny výhľad na Novobanskú kotlinu, rovnako pekné sú aj túry na Inovec, Starohutský vodopád a Kamenný vrch.
Občianska vybavenosť upraviť
Nachádza sa tu zdravotné stredisko, pošta, farský úrad, kultúrny dom, ktorý sa využíva na rôzne podujatia a vystúpenia, základná škola a materská škola, ktorá bola postavená v 80-tych rokoch v rámci akcie Z. V nej sa nachádza aj školská jedáleň, v ktorej sa stravujú nielen žiaci základnej školy, ale aj niektorí obyvatelia obce. Svojpomocne bola tiež postavená budova obecného úradu, v ktorej má sídlo matrika aj pre susednú obec Malú Lehotu. V rámci akcie Z bol postavený aj nový dom smútku. V obci je rozvinuté súkromné podnikanie v obchodnej činnosti, službách a strojárenskej výrobe. V roku 1991 bola postavená a daná do prevádzky obecná pekáreň, zamestnávajúca 11 občanov obce. Výstavbou obecnej pekárne sa sčasti riešila aj nezamestnanosť občanov. Výrobky, ktoré vyrábajú v pekárni sa predávajú nielen v obci, ale aj v blízkom okolí.
Pre ochranu životného prostredia je v dolnej časti obce vybudovaná čistička odpadových vôd a kanalizácia obce. V obci je tiež zriadená obecná tržnica, ktorá slúži občanom hlavne v letných mesiacoch. Ďalej bola vykonaná regulácia potoka a výstavby nových rodinných domov. V obci sú k prechodnému pobytu prihlásení chatári a chalupári. Celkom je 48 chatárov a chalupárov, ktorí trávia svoj voľný čas v obci.
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Veľká Lehota- Kostol sv. Martina [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.