Veľký Ďur
Veľký Ďur je obec na Slovensku v okrese Levice. Obec vznikla v roku 1960 zlúčením Horného a Dolného Ďura a Rohožnice.
| Veľký Ďur | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Levice |
| Región | Tekov |
| Nadmorská výška | 180 – 200 m n. m. |
| Súradnice | 48°12′26″S 18°26′45″V / 48,2072°S 18,4457°V |
| Rozloha | 22,02 km² (2 202 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 332 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 60,49 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1205 |
| Starosta | Peter Benko[3] (nezávislý) |
| PSČ | 935 34 |
| ŠÚJ | 502936 |
| EČV (do r. 2022) | LV |
| Tel. predvoľba | +421-36 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Veľký Ďur Hlavná 80 935 34 Veľký Ďur |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 036/633 17 01 |
| Fax | 036/639 74 31 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Webová stránka: velkydur.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Obec sa nachádza v Levickom okrese. Leží vo východnej časti Hronskej pahorkatiny v doline Ďurského potoka. V chotári je štátna prírodná rezervácia Patianska cerina.
Vodné toky upraviť
Obcou preteká Ďurský potok a nachádza sa v nej Ďurský rybník. Ďurský potok (dĺžka 8,47 km) pramení severne od obce Horný Ďur, ústi do Hrona južne od Kalnej nad Hronom.
Časti obce upraviť
Obec sa delí na tri časti, ktoré v minulosti existovali samostatne:
- Horný Ďur
- Dolný Ďur
- Rohožnica
Dejiny upraviť
Spoločné dejiny častí obce upraviť
Prvé písomné stopy o obci sú z roku 1230, kde bol pri mene držiteľa spomenutý názov Geurud Mochuna. V roku 1298 je rovnaký zápis v testamente nachádzajúcom sa v Ostrihome, v roku 1329 na výsadnej listine možno nájsť zmienky týkajúce sa rodiny Győrödi, v roku 1370 bola jedenkrát nájdená poznámka o troch Győrödről-Ďúradoch, aj keď dnes vieme len z dvoch obciach s názvom Győröd -Alsó a Felső (Horný a Dolný), predtým označované Kis a Nagy Győröd. Držba týchto obcí je spojená s majiteľmi panstva Levice.
Roku 1321 Július z Topoľčianok vydal Levický hrad po smrti Matúša Čáka kráľovi Karolovi Róbertovi. V roku 1330 po atentáte na Karola Róberta ho dostal jeho syn Peter. V roku 1388 kráľ Žigmund Luxemburský daroval Levický hrad a hradné panstvo Ladislavovi zo Šaroviec (Ladislaus de Saro), predkovi rodiny Levických. Roku 1396 syn Ladislava zo Šaroviec sa od tohto roku uvádza v listinách ako Peter z Levíc (de Leva).
V roku 1412 dal kráľ Žigmund listinou nova donátio ad reá Istvánovi a Jánosovi Imreovcom obce nazývané Győrödi do budúcej držby; ale už v roku 1419 bol ako držiteľ obce s názvom Nagygyőrödi uvedený Pobor István – zeman z Ďúra (Győr).
V roku 1434 sa krajom prehnali husiti, vypálili Levický hrad, pričom boli zničené archívne materiály a výsadné listiny zemanov, a spustošili okolité obce.
Listina z roku 1506 uvádza Lévaia a Harasztiaka ako hospodárov v obci, pričom názvy obcí boli uvedené ako Gyevrevd.
V roku 1573 Turci zničili dedinu, v roku 1615 boli ako majitelia obce spomínaní aj Forgáčovci, v roku 1663 obec znova prepadli Turci. 29. októbra 1663 tu táboril Mihail Apaffy I., princ z Transylvánie (1632 – 1690). V rokoch 1709 – 1710 v meste Levice a v okolítých obciach vypukla morová epidémia, ktorá si vyžiadala veľa ľudských obetí.
Po Rákoczyho povstaní panstvo vlastnili Esterházyovci a Schoellerovci, ale Malý Ďúrad patril rodinám Zichyovcov a Péli Nagyovcov. V tej dobe, Velky-Gyurad, mal 330 obyvateľov. V roku 1886 celá dedina vyhorela.
Hranicou obce je Patyi puszta, ktorá bola kedysi samostatnou obcou a tiež patrila k panstvu Levice. Už v roku 1321 nájdeme písomné záznamy, keď ju kráľ Karol daroval Michalovi, v roku 1423 patrila ďúradskej rodine Pobor, neskorším zemanom z Ďúra (Győr). V roku 1527 bola uvedená medzi zničenými dedinami. K Győrödu patrila osada Bárcz, ktorá bola potom samostatnou obcou.
Horný Ďur upraviť
Obec sa vyvinula v chotári obce Ďúr, doloženej v rokoch 1205 – 1235 ako Geurud Superior, neskôr Geurud eccelesiastica, Geurud Superior (1278), Maly Gyurad (1773), Maly Jurad (1808), Horný Ďúrad (1920) a Horný Ďur (1948), maď. Felsőgyőröd.
Podľa záznamov z listín z roku 1298 v maďarskom meste Esztergom patrila sem ešte aj tretia obec Geurud Mochuna, všetky 3 mali spoločného majiteľa. Zmienky o tretej obci sú aj z rokov 1329 a 1370 i keď dnes vieme iba o dvoch "Győrödöt" Horný a Dolný, sú signály aj pre tretí, lebo sa ukázalo, že z hľadiska držby je ich história do značnej miery rovnaká.
Obec bola v rokoch 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku.
K obci patrili osady Chladnov a Galiba, nachádzajúce sa v blízkosti Mochoviec, doložené v II. a III. vojenskom mapovaní Uhorska v rokoch 1819 – 1869 ako panstvo Kegleviča. Obývané boli približne do roku 1980, dnes sú už opustené.
Na juhovýchodnej strane za obcou vedľa cintorína je Pamätník padlým z roku 1919. Pred budovou bývalej jednotriednej základnej školy stojí drevená zvonica. Za obcou smerom na Rohožnicu je kaplnka Panny Márie Lurdskej.
V obci môžeme vidieť zvyšky tradičnej ľudovej architektúry, a to napríklad studne kryté strieškou vo dvoroch (hlavne pri hlavnej ceste z Vrábeľ do Levíc).
Dolný Ďur upraviť
Obec sa vyvinula v chotári obce Ďúr. Je doložená od roku 1274 ako Geurud, neskôr Welky Gyurad (1773), Welký Jurad (1808), Dolný Ďúrad (1920), Dolný Ďur (1948), maď. Alsógyőröd.
Patrila zemanom z Ďúra a od roku 1506 panstvu Levice. V roku 1574 zničili obec Turci. Obec mala poľnohospodársky ráz. V rokoch 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku.
Rohožnica upraviť
Existencia obce je doložená od roku 1290 ako Gekenus, neskôr Gekynes (1322), Gekemus (1340), Ďekýneš (1808), Dekeneš (1920), Rohožnica (1948), maď. Kisgyékénes.
Patrila zemanom z Kálnej, v roku 1496 zemanom z Trávnice, od r. 1512 paulínom z Veľkých Loviec, koncom 18. storočia verejným základinám. V r. 1663 ju vyplienili Turci. V rokoch 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku
Zaujímavosťou v obci je ložisko drevného opálu z mladších treťohôr nachádzajúce sa na pravom brehu Ďurského potoka, neďaleko vodnej nádrže.
Osada Barc upraviť
Písomná zmienka pochádza z roku 1273. Patrila rodine Hunt-Poznanovcov a ostrihomskej kapitule.
Kultúra a zaujímavosti upraviť
Pamiatky upraviť
- Rímskokatolícky kostol svätého Martina v časti Dolný Ďur, jednoloďová baroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1723. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby, spomínanej už v roku 1332. Od roku 1655 bol kostol kalvínsky, v priebehu protireformácie striedal majiteľov až sa stal definitívne katolíckym v roku 1714. Interiér je plochostropý, svätyňa je zaklenutá lunetovou klenbou. V priebehu 19. a 20. storočia bol niekoľkokrát opravovaný. Zariadenie kostola je novodobé.[4] Fasády kostola sú členené lizénami, veža je ukončená zvonovitou helmicou.
- Poľovnícky kaštieľ v Dolnom Ďure, dvojpodlažná secesná stavba na nepravidelnom pôdoryse zo začiatku 20. storočia.[5]
- Stĺp sv. Trojice, klasicistické súsošie zo začiatku 19. storočia. Nachádza sa pri katolíckom kostole.
- Socha sv. Floriána z roku 1888.
Osobnosti obce upraviť
Rodáci upraviť
- Július Alexander Ledenyi-Ladziansky (* 1903 – † 1943), lekár-anatóm, vysokoškolský pedagóg, tvorca slovenskej lekárskej terminológie
- Eduard Vladimír Tvarožek (* 1920 – † 1999), esperantista, básnik a prekladateľ
- Viliam Obert (* 1940 – † 2005), literárny vedec a spisovateľ, vysokoškolský pedagóg
- Ján Váňa (* 1940), generálporučík vo výslužbe, veliteľ 10. leteckej armády / 1. zmiešaného leteckého zboru (1990 – 1992), vojenský a letecký pridelenec v Česku (1993 – 1997)
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Veľký Ďur - Kostol sv. Martina [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. 532 s.
- FEJÉR, G. (ed.): CDH V/2, s. 118 – 120. Turistika_cyklotrasy_dolne_pozitavie2
- BÁTORA, J.: Archeologické nálezy z Veľkého Ďúra. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1975. Nitra 1976, s. 30 – 41.
- BÁTORA, J. – ILLÁŠOVÁ, Ľ.: Skameneliny z okolia Mochoviec. Krásy Slovenska č. 9 – 10.1996, s. 1 (50%)
- Bars vármegye monográfiája szerint "Alsógyőröd Maďarké cirkevné encyklopédie Wikipédia.hu MOL DL 58 410;
- II. a III. vojenské mapovanie Uhorska v rokoch 1819 – 1869
- http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/119874/start/-1
- http://oldmaps.geolab.cz/map_viewer.pl?z_height=330&lang=en&z_width=700&z_newwin=1&map_root=3vm&map_region=75&map_list=4761