Vyšný Žabí štít
Vyšný Žabí štít[1] (2 262,8 m n. m.[2]; poľ. Żabi Szczyt Wyżni) je vrch v Tatrách na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Žabej Bielovodskej doliny, južne od obce Tatranská Javorina, približne 19 km severozápadne od Popradu.[3] Často býva nepresne označovaný ako "Veľký Žabí štít".
| Vyšný Žabí štít | |
| vrch | |
 Severná stena nad Vyšným Bielovodským Žabím plesom.
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský, Malopoľské vojvodstvo |
| Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
| Obce | Tatranská Javorina, Tatranská Bukovina |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodie | Dunajec |
| Nadmorská výška | 2 262,8 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′16″S 20°05′20″V / 49,1878°S 20,0888°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
| Prvovýstup | J. Chmielowski, K. Jordán, K. Bachleda a druhovia |
| - dátum | 26. júl 1905 |
  | |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Żabi Szczyt Wyżni | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Severná a východná časť hrebeňa zasahuje do okresu Poprad a katastra obce Tatranská Javorina, juhozápadná prináleží do Powiatu tatrzańského a gminy Tatranská Bukovina. Najbližším sídlom je severne situovaná Tatranská Javorina, severovýchodne sa nachádza Ždiar, južne Vyšné Hágy a Štrbské Pleso a severozápadne mesto Zakopané.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a národnej prírodnej rezervácii Bielovodská dolina, na poľskom území sa nachádza Tatrzański Park Narodowy.[3]
Opis upraviť
Vyšný Žabí štít je výrazný pohraničný uzlový štít v severnej rázsoche, vybiehajúcej z Rysov v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier a oddeľujúcej Bielovodskú dolinu od poľskej Doliny Rybieho potoka. Cez vrchol prechádza aj hranica oblasti zákazu horolezectva, týkajúca sa aj jeho 500 – metrovej trojuholníkovej severnej steny. Žabia Bielovodská dolina, do ktorej stena spadá, je rezerváciou s najvyšším stupňom ochrany. Južnú hranicu oblasti zákazu tvorí spojnica Veľký Žabí štít – Ťažké (České) pleso. Od Malých Rysov ho oddeľuje Česká štrbina, od Mlynára na SV zasa Mlynárovo sedlo. Druhá, pohraničná vetva na SZ pokračuje cez Vyšné Bielovodské sedlo na Žabí Mních, Malý Žabí štít a Sedem Granátov. Z nich hranica zbieha do potoka Biela voda (Bialka).
Severne sa v Žabej Bielovodskej doline nachádza Vyšné a Nižné Bielovodské Žabie pleso, ktorými voda z tejto časti odteká Žabím potokom do Bielej vody v povodí Dunajca. Juhovýchodne leží Spádová dolinka, čoby odnož Ťažkej doliny, ktorými vodu z južných svahov odvádza Ťažký potok. Na západnom úpätí sa v Doline Rybiego Potoku nachádza Czarny Staw pod Rysami a severnejšie aj Morské oko, ktorými vodu do Bielej vody odvádza Rybí potok.[3]
Severne sa nachádza Opalony wierch (2 115 m n. m.), Wielki Woloszyn (2 154 m n. m.), Skrajny Woloszyn (2 092 m n. m.), Nižný Žabí štít (2 098 m n. m.), Malý Mlynár (1 973 m n. m.) a Zámky (2 010 m n. m.), východne sa vypína Široká (2 210 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.) a Hrubá veža (2 086 m n. m.), južne Kačacia veža (2 197 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Žabia veža (2 340 m n. m.) a západne Hincova veža (2 377 m n. m.), Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), Čubrina (2 376 m n. m.), Hrubý štít (2 178 m n. m.), Mních (2 067 m n. m.) a Miedziane (2 233 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady upraviť
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Vzhľadom na nadmorskú výšku a okolitý terén sú viditeľné blízke doliny a okolité vrcholy Vysokých Tatier, časť hrebeňa Belianskych Tatier a podhorie v poľskej časti.[6]
Prístup upraviť
Vrch je súčasťou národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Výstup naň je možný len s horským vodcom.[3]
Horolezecké výstupy upraviť
- 1905 Prvý výstup, cez Vyšné Bielovodské sedlo J. Chmielowski, K. Jordán, K. Bachleda, A. Kroebl, S. Krygowski, T. Lopuszański, J. Bachleda, J. Karpiel, J. Maruszarz a J. Stópka, chodecky.
- 1909 Prvovýstup S. Porebski cez Ťažkú (Českú) štrbinu, I.
- 1959 Zimná tragédia v severnej stene: J. Biedermann, J. Panfil a M. Hensol zahynuli v lavíne, ktorá ich zmietla až do plesa.
Horolezecky najzaujímavejšia bola práve 500-metrová severná stena s ťažkými cestami, napr. Orlowski – Źulawski VI, alebo cesta bratov Krížovcov.
Galéria upraviť
-
Tmavý Veľký Žabí štít a Spádová vežička, vpredu osvetlený Žabí Mních -
Pohľad zo Žabej Bielovodskej doliny, vpravo Žabí Mních -
-
Zľava Veľký Žabí štít, Malé Rysy nad Czarnym Stawom a Rysy
Referencie upraviť
- ↑ In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR.
- ↑ a b c Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VI. diel, Šport 1979.
