Veľký piatok

	Veľký piatok; Piatok utrpenia Pána
	súčasť veľkonočného tridua
Základné informácie
význam	pripomína Kristovo ukrižovanie a smrť
oslava	obrady Veľkého piatku, prísny pôst, krížová cesta, dávanie almužny
Dátum
dátum	piatok Svätého týždňa (Rímskokatolícka cirkev); piatok Veľkého týždňa (Gréckokatolícka cirkev, Pravoslávna cirkev)
Zvyky a tradície
Nadväzujúce časti tridua

Veľký piatok alebo Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini) je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je spravidla dňom prísneho pôstu. V Rímskokatolíckej cirkvi sa nazýva Piatok utrpenia Pána ^{[pozn 1]}.

Rímskokatolícka Cirkev upraviť

V rímskokatolíckej cirkvi je Piatok utrpenia Pána súčasťou Svätého týždňa a Veľkonočného tridua. Cirkev na celom svete v tento deň neslúži sv. omšu, lebo ju slúži krvavým spôsobom na Golgote samotný Kristus. Konajú sa však obrady, ktoré majú tri časti:

Liturgia slova
Poklona sv. krížu
Eucharistia

1. Liturgia slova upraviť

Obrad začína príchodom kňaza a miništrantov k oltáru. Kňaz si pred oltárom kľakne a ľahne tvárou k zemi. Toto gesto, nazývané aj "prostrácia" , symbolizuje nevýslovnú vďačnosť pozemského človeka Kristovi, za vykúpenie z otroctva hriechu a smrti. Následne kňaz s asistenciou vystúpi k oltáru a hneď prednesie modlitbu dňa (tzv. kolektu).

Nasledujú samotné čítania - prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša, za ním bezprostredne Dávidov prorocký žalm. Po druhom čítaní, ktoré je z Nového zákona spevák spieva verš "Chvála ti a česť, Pane Ježišu". Evanjelium je v týchto obradoch nahradené Pašiami, ktoré prednášajú aspoň traja muži (prípadne existujú aj zborové úpravy Pašií). Odporúča sa však, aby boli Pašie prednášané spevom.

Po Pašiach nasleduje homília (kázeň) a následne slávnostné modlitby veriacich. Celkovo ide o 10 prosebných formúl, ktoré prednáša kňaz. Nimi sa končí liturgia slova.

2. Poklona sv. krížu upraviť

Nasleduje poklona sv. krížu. Možno ju vykonať dvomi spôsobmi - so zahaleným, alebo odhaleným krížom. Kňaz intonuje "Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta". Veriaci odpovedajú "Poďte, pokloňme sa". Tento spev sa opakuje trojmo, stále vyšším hlasom. Následne sú veriaci vyzvaní na súkromnú poklonu sv. krížu. S týmto skutkom sú spojené aj úplné odpustky. Preto, že Ježiš smrťou na kríži vykúpil ľud z moci diabla, až do Veľkonočnej vigílie si veriaci pred krížom kľakajú s takou úctou, ako pred Eucharistiou.

3. Eucharistia upraviť

Poslednou časťou obradov Piatku utrpenia Pána je obrad Eucharistie. Na oltár sa donesie plachta, akolyti, alebo samotný kňaz prinesie z bočného svätostánku Eucharistiu v liturgických nádobách a položí na oltár. Následne sa všetci modlia modlitbu Pána (Otče náš). Po nej kňaz a rozdávatelia Eucharistie rozdávajú veriacim Eucharistiu tak, ako pri bežnej omši. Po ukončení prijímania a purifikácií liturgických nádob, nasleduje modlitba po prijímaní. Následne sa v procesií prenesie Eucharistia, zahalená semitransparentným vélom, v monštrancií do Božieho hrobu (vhodné miesto v kostole, tematický pripravené tak, aby pripomínalo hrob, v ktorom ležal Ježiš), kde je vystavená na verejnú poklonu až do určenej hodiny dňa.

V Latinskej cirkvi je Piatok utrpenia Pána jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou) a dňom zdržiavania sa mäsitého pokrmu. Každý pokrstený katolík je povinný zdržať sa konzumácie mäsa a mäsových výrobkov (len mäso teplokrvných zvierat), a to od dovŕšenia 14 roku života, až do smrti. Jesť môže trikrát do dňa, z toho však len raz do sýta. Tento príkaz sa týka všetkých, ktorí sú starší ako 18 rokov a zároveň mladší ako 60 rokov.

Gréckokatolícka Cirkev upraviť

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je Veľký piatok striktne aliturgický deň (neslúži sa liturgia ani sa neprijíma eucharistia). V tento deň sa zachováva najprísnejší pôst (rovnako ako v Čistý pondelok). Veľký piatok má tri nosné bohoslužby:

Utiereň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista, ktorá sa tradične nazýva Strasti. Strasti sa na Slovensku tradične slúžia na Veľký štvrtok večer.
Kráľovské hodinky alebo tiež cárske časy. Na každej hodinke sa čítajú žalmy, proroctvo, apoštol a evanjelium, ktoré sa viažu k utrpeniu a smrti Ježiša Krista.
Večiereň so sprievodom (procesiou) okolo chrámu a uložením pláštenice. Sprievod okolo chrámu symbolizuje pohrebný sprievod Ježiša Krista.

Iné kresťanské denominácie upraviť

Zvláštne bohoslužby sa konajú aj v mnohých protestantských cirkvách.

Referencie upraviť

↑ Podľa nového vydania Rímskeho misála sa v Rímskokatolíckej cirkvi upravil aj názov Veľkého týždňa aj názvy dní vo Svätom týždni podľa latinskej terminológie.

[1] Podľa nového vydania Rímskeho misála sa v Rímskokatolíckej cirkvi upravil aj názov Veľkého týždňa aj názvy dní vo Svätom týždni podľa latinskej terminológie.

[pozn 1]