Wikipédia

Vedecký skepticizmus

Skeptické hnutie (vedecký alebo racionálny skepticizmus, tiež často skrátene skepticizmus) je moderné sociálne hnutie založené na vede a vedeckej metóde. Zahŕňa použitie skeptickej filozofie, schopností kritického myslenia a vedeckých znalostí a jej metód na empirické tvrdenia.[1] Cieľom hnutia je skúmanie alternatívnych vedeckých a iných tvrdení a určenie, či sú podporené empirickým výskumom a reprodukovateľné, v rámci cesty za „rozširovaním potvrdených znalostí“.[2] Tento proces sa niekedy označuje ako skeptické skúmanie.[3]

Jeho korene možno vysledovať do 19. storočia, kedy začali ľudia verejne klásť otázky ohľadne akceptovania dovtedy nespochybniteľných tvrdení o špiritizme, široko rozšírených povier a pseudovedy.[4][5] Publikácie ako tie od holandskej Vereniging tegen de Kwakzalverij (1881) tiež mierili na lekárske šarlatánstvo.

Podľa vzoru belgickej organizácie Comité Para, ktorá vznikla v roku 1949, založili Američania Paul Kurtz a Marcello Truzzi v Amherste (New York) v roku 1976 Výbor pre vedecký výskum paranormálnych tvrdení (Committee for the Scientific Investigation of Claims of the Paranormal; CSICOP). Dnes je známy ako Výbor pre skeptické vyšetrovanie (Committee for Skeptical Inquiry; CSI a inšpiroval ostatných k celosvetovému zakladaniu podobných skupín.[6]

Vedecký skepticizmus upraviť

Vedecký skepticizmus alebo racionálny skepticizmus (skrátnenie aj skepticizmus) je epistemologický postoj, pri ktorom osoba spochybňuje pravdivosť tvrdení, ku ktorým neexistuje empirický dôkaz. V praxi sa termín častejšie vzťahuje na skúmanie tvrdení a teórií, ktoré sa pohybujú mimo štandardnej vedy, ako k bežným vedeckým debatám a sporom. Vedecký skepticizmus sa odlišuje od filozofického skepticizmu, ktorý spochybňuje schopnosť človeka získať akúkoľvek znalosť o podstate sveta zo zmyslovej skúsenosti, a podobného ale takisto odlišného metodologického skepticizmu, čo je systematický postoj spochybňovania pravdivosti všetkých názorov.[7]

Nový skepticizmus opísaný Paulom Kurtzom v roku 1992 je vedecký skepticizmus.[8] Napríklad Robert K. Merton tvrdí, že všetky myšlienky musia byť testované a majú byť cieľom dôslednej a štruktúrovanej spoločenskej kontroly (ako uvádza v Mertoniánskych normách).[7]

Podľa profesora dejín náboženstva Olava Hammera je dôležitým rozdielom od klasického skepticizmu to, že vedecký skepticizmus nie je úplne totožný s klasickým pyrrhoniánskym skepticizmom, ktorý by spochybňoval všetky druhy znalostí, vrátane tých získaných modernou vedou. Podľa Hammera, „intelektuálnych predchodcov moderného skeptického hnutia možno skôr nájsť medzi mnohými spisovateľmi minulosti, ktorí argumentovali proti predstavám, s ktorými sa nestotožňovali.“[6]

K vedeckému skepticizmu sa vzťahujú nasledovné citáty:

„Stručne; skeptikom je ten, kto je ochotný spochybniť akékoľvek tvrdenie o pravde, žiadajúc jasnosť definície, konzistenciu v logike a adekvátnosť dôkazov. Použitie skepticizmu je preto nevyhnutnou súčasťou objektívneho vedeckého skúmania a hľadania hodnoverných vedomostí.“ (Paul Kurtz: The New Skepticism, 1992, str. 9)

„Skeptické myslenie je prostriedkom na vytvorenie a pochopenie odôvodneného argumentu a - veľmi dôležité - na rozoznanie argumentu klamného či podvodného. Otázka nie je, či sa nám záver, ktorý vyplynie z reťaze argumentov páči, ale či tento záver vyplýva z premisy alebo východiskového bodu a či táto premisa je správna.“ (Carl Sagan; The Demon-Haunted World, 1995, str. 197)

„Veda je [...] spôsob skeptického výsluchu s dobrým pochopením ľudskej omylnosti. Ak nie sme schopní klásť skeptické otázky, aby sme spovedali tých, ktorí nám hovoria, že niečo je pravda, byť nedôverčiví k autoritám, potom sme pripravení padnúť do pazúrov prvého šarlatána, politického či náboženského, ktorý ide okolo.“ (Carl Sagan)[9]

„Vedecký skepticizmus (je) prax alebo projekt štúdia paranormálnych alebo pseudovedeckých tvrdení ďalekohľadom vedy a kritického bádania, s následným zdieľaním týchto výsledkov s verejnosťou.“ (Daniel Loxton)[10]

„Skeptik je ten, kto dáva prednosť názorom a záverom, ktoré sú hodnoverné a overené pred tými, ktoré sú utešujúce alebo vyhovujúce, a preto dôsledne a otvorene aplikuje metódy vedy a rozumu na všetky empirické tvrdenia, najmä svoje vlastné. Skeptik priebežne upravuje akceptovanie akéhokoľvek tvrdenia s pomocou platnej logiky, poctivého a systematického hodnotenia dostupných dôkazov; študuje chyby ľudského myslenia a spôsoby klamov tak, aby sa vyhol oklamaniu inými alebo samým sebou. Skepticizmus si cení metódu nad akýkoľvek čiastočný záver.“ (Steven Novella)[11]

„Skepticizmus je provizórny prístup k tvrdeniam. Je to použitie rozumu na každú a všetky idey — nič nie je nedotknuteľné. Inými slovami, skepticizmus je metóda, nie postoj.“ (The Skeptics Society)[12]

„Pravý význam slova skepticizmus nemá nič spoločné s nedôverou, pochybnosťou alebo odmietaním. Skepticizmus je proces uplatňovania rozumu a kritického myslenia na určenie hodnovernosti. Je to spôsob ako nájsť podložený záver, nie jeho predpojaté odôvodnenie.“ (Brian Dunning)[13]

Pokiaľ ide o skeptické sociálne hnutie, Loxton sa odvoláva na ďalšie hnutia, ktoré už predtým propagovali „humanizmus, ateizmus, racionalizmus, vedecké vzdelávanie a dokonca kritické myslenie“.[14] Videl dopyt pre nové hnutie — hnutie ľudí nazývaných „skeptici“ — založený na chýbaní záujmu vedeckej komunity venovať sa paranormálnym a pseudovedeckým tvrdeniam. Spolu s Kendrickom Frazierom opísal toto hnutie ako náhradníka za inštitucionalizovanú vedu v tejto oblasti.[15] Hnutie ustanovilo osobitný študijný odbor a poskytlo organizačnú štruktúru, keďže „dlho existujúcemu žánru individuálnej skeptickej literárnej tvorby“ chýbala takáto komunita a zázemie.[16] Skeptické organizácie bežne zvyknú mať medzi svojimi cieľmi vedecké vzdelanie a propagáciu vedy.[17][18]

Prehľad upraviť

Vedeckí skeptici tvrdia, že empirický výskum reality vedie k najspoľahlivejším empirickým poznatkom, a že k tomuto účelu sa najviac hodí vedecká metóda.[19] Pokúšajú sa hodnotiť tvrdenia na báze ich overiteľnosti a falzifikovateľnosti a sú proti akceptovaniu tvrdení založených na viere či nepriamych alebo nepodložených dôkazoch. Skeptici často smerujú svoju kritiku na tvrdenia, ktoré považujú za ťažko uveriteľné, pochybné alebo zjavne v protiklade so všeobecne akceptovanou vedou. Vedeckí skeptici netvrdia, že neobyčajné tvrdenia by mali byť automaticky a priori odmietnuté — skôr argumentujú, že tvrdenia o paranormálnom alebo anomálnom úkaze by mali byť kriticky preskúmané a že mimoriadne tvrdenia vyžadujú vo svoj prospech mimoriadne dôkazy predtým, než ich akceptujú ako hodnoverné.[19] Z pohľadu vedy sú teórie posudzované podľa mnohých kritérií, ako je falzifikovateľnosť,[19] Occamova britva,[20] Morganov kánon,[21] sila metódy alebo podľa schopnosti, s akou sa jej predpovede zhodujú s experimentálnymi výsledkami.[19] Skepticizmus by mal byť všeobecne považovaný za súčasť vedeckej metódy; napríklad experimentálny výsledok nie je považovaný za všeobecne uznaný či platný, kým nie je viac krát nezávisle zopakovaný.[22]

Spektrum skeptikov možno rozdeliť na tzv. „mokrých“ a „suchých“, čo je rozdelenie primárne založené na úrovni stretov s tými, ktorí propagujú pseudovedecké tvrdenia. „Suchí“ skeptici dávajú prednosť odhaleniu podstaty a výsmechu, dôvodom je snaha, aby príslušní „promotéri“ nezískavali zbytočnú pozornosť a falošnú kredibilitu. „Mokrí“ skeptici dávajú prednosť pomalšej a premyslenejšej angažovanosti s cieľom nepôsobiť nedbalo a neuvážene, a aby sa tak nezačali podobať skupinám, voči ktorým sú ako skeptici v opozícii.[6]

Podľa Rona Lindsaya aj keď sa niektoré z tvrdení zdajú byť neškodné, je dôležité pokračovať v upozorňovaní na ne a na spôsoby myslenia, ktoré k nim vedú, aby sme „tu nemali oveľa viac ľudí veriacich, že 19. november bol zinscenovaný, klimatická zmena je hoax, naša vláda je pod kontrolou mimozemšťanov a podobne - a že tieto názory majú ďaleko od neškodnosti.“[23]

Hnutie CSICOP, v podstate založené mužmi, malo neskôr problémy s obvineniami zo sexizmu. Na disparitu medzi mužmi a ženami upozornila v roku 1985 Mary Coulmanová,[24] neskôr v roku 2011 prominentná skeptička Rebecca Watsona na obťažovanie členiek hnutia; následne sa sama stala cieľom online obťažovania.[25][26][27]

Odhaľovanie podstaty (debunk) a racionálne informácie/výskum upraviť

Termín „debunk“ (slovensky odhaľovanie podstaty, rozkrývanie klamu; čoraz častejšie je anglická forma slova používaná i v slovenskom slangovom prostredí) sa používa na opis snáh skeptikov odhaliť alebo diskreditovať tvrdenia, ktoré považujú za falošné, prehnané alebo tendenčné. Je významovo úzko spojený so skeptickým výskumom či vyšetrovaním kontroverzných tém (pozri Zoznam tém považovaných za pseudovedu) ako sú UFO, tvrdenia o paranormálnych udalostiach, bájnych zvieratách, konšpiračné teórie, alternatívna medicína, náboženstvo alebo okrajové oblasti vedeckého alebo pseudovedeckého bádania.[28]

Ďalšie témy, ktoré vedecká skeptická literatúra spochybňuje zahrňujú tvrdenia o účinku rôznych potravín, procedúr a alternatívnej medicíny na zdravie; prijateľnosť a existenciu nadprirodzených schopností (napríklad veštenie z tarotových kariet) alebo entít (napr. duchov, anjelov, bohov); monštier kryptozoológie (napr. Lochnesskej príšery); a tiež kreacionizmus/inteligentný dizajn, virgule a ďalšie tvrdenia, ktorých pravdivosť skeptici považujú na základe vedeckých poznatkov za nepravdepodobnú.[29][30]

Skeptici ako James Randi sa stali známymi práve odhaľovaním podstaty takýchto rôznych falošných tvrdení. Paranormálny vyšetrovateľ Joe Nickell však upozorňuje, že „debunkeri“ musia byť opatrní a pristupovať k analýze paranormálnych tvrdení s vážnosťou a bez predsudkov.[31]

Zarážajúcou charakteristikou skeptického hnutia je fakt, že hoci väčšina skúmaných tvrdení, ako napríklad fungovanie astrológie či homeopatie bola opakovane vyvrátená, stále zostávajú populárne.[6] Frazier v eoku 2018 znovu zdôraznil, že „potrebujeme nezávislý, na vede a faktoch postavený kritický výskum a vyšetrovanie možno viac ako kedykoľvek predtým v našich dejinách.“[32]

Komunita vedeckých skeptikov sa tradične zamerala na to, čomu ľudia veria, namiesto toho prečo veria — môžu existovať psychologické, kognitívne alebo inštinktívne dôvody pre vieru, aj keď je pre ňu veľmi málo dôkazov.[33] Podľa Hammera množstvo literatúry vyprodukovanej skeptickým hnutím pracuje s implicitným modelom, že viera v iracionálno je založená na vedeckej neznalosti alebo kognitívnych klamoch. Ukazuje na skeptickú diskusiu o astrológii: Skeptická predstava o astrológii ako „hypotéze ktorá zlyhala“ nerieši základné antropologické predstavy o astrológii ako forme ritualizovaného veštenia. Kým antropologický prístup sa pokúša činnosť astrológov a ich klientov vysvetliť, záujem skeptického hnutia o kultúrne aspekty takejto viery je malý.[6]

Podľa sociológa Davida J. Hessa má skeptický diškurz tendenciu oddeľovať vedu a skeptický projekt od jeho sociálnych a ekonomických aspektov. Tvrdí, že z tejto perspektívy skepticizmus preberá určité aspekty posvätného diskurzu, ako v Elementary Forms of the Religious Life Emila Durkheima — Veda, videná ako čistá a posvätná (pohľad potencovaný hodnotami myslenia a rozumu) ja postavená mimo populárne paranormálno, na ktoré sa hľadí ako vulgárne a svetské; stierajú sa tak hranice medzi vedou a náboženstvom.[34] Hess uvádza tiež silnú tendenciu k tomu, že skeptici aj ich oponenti vidia druhú stranu ako bytosti poháňané materialistickou filozofiou a finančným ziskom a seba považujú za tých, ktorí majú čistejšie úmysly.[34]

Nebezpečenstvo pseudovedy upraviť

Aj keď všetky pseudovedecké tvrdenia nie sú nevyhnutne nebezpečné, niektoré môžu byť potenciálne škodlivé.[6] Platón veril, že zbavovanie ľudí nevedomosti napriek ich počiatočnému odporu je veľká a úctyhodná vec.[35] Moderní skeptickí autori k tejto otázke pristupujú rôznymi spôsobmi. Bertrand Russell tvrdil, že konanie niektorých osôb založené na tvrdeniach, pre ktoré neexistujú dôkazy o ich účinnosti, môže vyústiť do deštruktívnych činov.[36] James Randi často písal o problémoch s podvodmi veštcov a rôznych liečiteľov vierou.[37] Nekvalifikovaná liečiteľská prax a alternatívna medicína môže skončiť vážnym zranením a smrťou.[38][39] Skeptický aktivista Tim Farley, ktorý sa podujal vytvoriť katalóg škodlivých pseudovedeckých praktík a prípadov ujmy, ktoré spôsobili, odhaduje zdokumentované číslo poranených a zabitých na viac ako 600 000.[40] Richard Dawkins upozorňuje na náboženstvo ako zdroj násilia (najmä vo svojej knihe Boží blud), a považuje kreacionizmus za ohrozenie biológie.[41][42] Niektorí skeptici, ako napríklad tvorci podkastu The Skeptics' Guide to the Universe sa stavajú proti určitým novým náboženským hnutiam, z dôvodou ich kultistickému správaniu.[43]

Leo Igwe, asistent na the Bayreuth International Graduate School of African Studies[44] a vedecký pracovník James Randi Educational Foundation (JREF),[45][46] napísal A Manifesto for a Skeptical Africa (Manifest skeptickej Afriky),[47] ktorý následne podporilo mnoho verejných aktivistov v Afrike, rovnako ako skeptici z celého sveta.[47] Je nigérijský ochranca ľudských práv a bojovník proti následkom obvinení detí z čarodejníctva. Igwe sa dostal do sporu s vysoko postavenými ľuďmi veriacimi v čarodejníctvo, čo viedlo k útokom na neho a jeho rodinu.[48][49]

Pseudoskepticizmus upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Pseudoskepticizmus

Richard Cameron Wilson v článku v New Statesman píše, že „falošný skeptik je v skutočnosti maskovaný dogmatik, ktorý je ešte nebezpečnejší vďaka svojmu úspešnému maskovaniu pod plášťom nezaujatého a slobodomyseľného prieskumníka“. Niektorí obhajcovia diskreditovaných intelektuálnych názorov (ako popieranie AIDS, holokaustu či klimatickej zmeny) sa pseudoskepticky štylizujú a označujú samých seba za „skeptikov“. A to napriek pre nich typickému vyzobávaniu hrozienok dôkazov, ktoré vyhovujú ich preexistujúcemu názoru.[50] Podľa Wilsona, ktorý na tento fenomén upozornil v roku 2008 vo svojej knihe Don't Get Fooled Again, charakteristickým znakom falošného skepticizmu je, že sa nezameriava na hľadanie nestrannej pravdy, ale na obranu predpojatej ideologickej pozície.[51]

Niekedy je z tohto dôvodu kritizovaný samotný vedecký skepticizmus. Termín pseudoskepticizmus sa občas používa v kontroverzných oblastiach, kde existuje zo strany vedeckých skeptikov silná opozícia. Napríklad v roku 1994 popísala Susan Blackmoreová, parapsychologička, ktorá sa stala skeptičkou a nakoniec v roku 1991 členkou Committee for the Scientific Investigation of Claims of the Paranormal (CSICOP), čosi, čo označila ako „najhorší druh pseudoskepticizmu“:

„ Existujú členova skeptických skupín, ktorí zjavne veria, že poznajú správnu odpoveď ešte pred začiatkom skúmania problému. Nezaujíma ich zvažovanie možností, vyšetrovanie čudných tvrdení, či skúšanie psychických zážitkov alebo alterovaných foriem ich vedomia (Bože chráň!), ale iba pretláčanie vlastnej názorovej štruktúry ...[52] “

Na margo nálepiek „dogmatické“ a „patologické“, ktoré adresovala „Association for Skeptical Investigation“[53] názorom kritikov paranormálneho výskumu, Bob Carroll z Skeptic's Dictionary[54] argumentuje, že toto združenie „je skupina pseudoskeptických paranormálnych výskumníkov a podporovateľov, ktorí neprijímajú kritiku paranormálnych výskumov skutočne pravými skeptikmi a ľuďmi s kritickým myslením. Jediný skepticizmus, ktorý táto skupina propaguje je skepticizmus voči kritikom, ktorí kritizujú ich paranormálne výskumy.“[55]

Dejiny upraviť

 
Daniel Webster Hering, autor diela Foibles and Fallacies of Science

Historické korene upraviť

Podľa skeptického autora Daniela Loxtona, je „skepticizmus príbeh bez začiatku alebo konca“. Jeho článok z roku 2013 v časopise Skeptic „Why Is There a Skeptical Movement (Prečo tu je skeptické hnutie)“ odkazuje na históriu dvoch tisícročí paranormálneho skepticizmu.[56] Je toho názoru, že praktikovanie, problémy a základné koncepty sa objavujú už v staroveku a odkazuje na príbehy o vyvracaní, uvádzané v niektorých verziách Starého zákona, kde prorok Daniel odhaľuje príbeh o „žijúcej“ soche ako podvod.[57] Podľa Loxtona sa v priebehu dejín objavujú ďalšie príklady jedincov praktikujúcich kritický prístup, píšúcich knihy alebo verejne vystupujúcich proti konkrétnym podvodom a populárnym poverám, ako napríklad Lukianos zo Samosaty (2. storočie), Michel de Montaigne (16. storočie), Thomas Ady a Thomas Browne (17. storočie), Antoine Lavoisier a Benjamin Franklin (18. storočie), mnoho rôznych filozofov, vedcov a kúzelníkov počas 19. a začiatkom 20. storočia až k Harrymu Houdinimu a po ňom. Avšak skeptici spájajúci sa v spoločnostiach, ktoré skúmajú paranormálnu a okrajovú vedu sú moderný fenomén.[56]

Dve ranné historické práce s vplyvom na skeptické hnutie boli Foibles and Fallacies of Science (1924) Daniela Webstera Heringa a The Psychology of the Occult D. H. Rawcliffa.[56]

Loxton zmieňuje belgickú Comité Para (1949) ako najstaršiu skeptickú organizáciu so „širokým mandátom“.[56] Hoci ešte pred ňou vznikla holandská Vereniging tegen de Kwakzalverij (VtdK) (1881), ktára je preto ostatnými považovaná za najstaršiu,[58][59] VtdK sa zameriavala iba na boj proti šarlatánstvu a preto mala 'úzky mandát'. Comité Para bola čiastočne založená ako reakcia na predátorský priemysel falošných médií, ktorý zneužíval smútiacich príbuzných ľudí, ktorí zmizli počas 2. svetovej vojny.[56] V protiklade, Michael Shermer považuje za začiatok moderného skeptického hnutia knihu Martina Gardnera z roku 1952 Fads and Fallacies in the Name of Science.[60]

V roku 1968 bola založená Fancúzska asociácia pre vedecké informácie (AFIS). AFIS sa usiluje brániť vedu voči tým, ktorí popierajú jej kultúrnu hodnotu, zneužívajú ju na kriminálne účely alebo ju využívajú ako krytie šarlatánskych praktík. Podľa AFIS nedokáže veda samotná ani jednotlivec použitím vedeckej metódy vyriešiť problémy ľudstva. Tvrdí však, že ľudia by mali byť informovaní o vedeckom a technickom pokroku a problémoch, ktoré pomáha riešiť. Jej periodikum, Science et pseudo-sciences, sa pokúša šíriť vedecké informácie spôsobom, ktorému dokáže rozumieť každý.[61]

CSICOP a súčasný skepticizmus upraviť

 
Vplyvní severoamerickí skeptici: Ray Hyman, Paul Kurtz, James Randi a Kendrick Frazier

V roku 1976 bol v Spojených štátoch založený Výbor pre vedecký výskum paranormálnych tvrdení (Committee for the Scientific Investigation of Claims of the Paranormal - CSICOP), od novembra 2006 známy ako Výbor pre výskum skepticizmu (Committee for Skeptical Inquiry - CSI). Jeho vznik považujú viacerí za „zrodenie moderného skepticizmu“.[62] Jeho zakladateľ Paul Kurtz ho v skutočnosti vytvoril podľa vzoru Comité Para, a to vrátane jeho názvu.[56] Kurtzov motív bolo „zdesenie ... nad rastúcou vlnou viery v paranormálno a nedostatok jeho adekvátneho vedeckého výskumu.“[63]

Kurtz bol okrem iného aj ateista a zakladateľ Výboru pre vedecký výskum náboženskej viery (Committee for the Scientific Examination of Religion). Aj keď videl, že skeptické hnutie zahŕňa oba aspekty, odporúčal CSICOP sa zamerať na paranormálne a pseudovedecké tvrdenia a nechať náboženské aspekty iným.[64] Hoci nie najstaršia, CSICOP bola „najúspešnejšia severoamerická skeptická organizácia súčasnosti“,[65] ktorá vo svojom periodiku Skeptical Inquirer spopularizovala termíny „skeptik“, „skeptický“ a „skepticizmus“,[66] a priamo inšpirovala založenie mnohých ďalších skeptických organizácií na celom svete, najmä v Európe.[67] Patria medzi ne Australian Skeptics (1980), Vetenskap och Folkbildning (Švédsko, 1982), New Zealand Skeptics (1986), GWUP (Rakúsko, Nemecko a Švajčiarsko, 1987), Skepsis r.y. (Fínsko, 1987), Stichting Skepsis (Holandsko, 1987), CICAP (Taliansko, 1989) a SKEPP (holandsky hovoriace Belgicko, 1990).

Okrem vedcov boli vo vyšetrovaní a odhaľovaní šarlatánov dôležití aj javiskoví kúzelníci ako James Randi. V roku 1996 Randi vytvoril Vzdelávaciu nadáciu Jamesa Randiho (James Randi Educational Foundation - JREF) a Miliónovú paranormálnu výzvu (One Million Dollar Paranormal Challenge), kde každý, kto dokáže demonštrovať paranormálne schopnosti pri vzájomne dohodnutých kontrolovaných podmienkach, môže získať milión dolárov. Po Randiho odchode v roku 2015 bola výzva JREF oficiálne ukončená, pričom ju nikto nedokázal úspešne zdolať.

Ďalšie vplyvné druhogeneračné americké organizácie boli Spoločnosť skeptikov (The Skeptics Society; založená v roku 1992 Michaelom Shermerom), Novoanglická skeptická spoločnosť (New England Skeptical Society; vznik v roku 1996) a Nezávislá vyšetrovacia skupina (Independent Investigations Group; vytvorená v roku 2000 Jamesom Underdownom).

Po roku 1989 upraviť

Po revolučnom roku 1989 zažila východná Európa vlnu šarlatánstva a viery v paranormálne javy, ktorú už nebrzdili všeobecne sekulárne komunistické režimy, železná opona a s ňou spojené informačné bariéry. Nasledovalo založenie mnohých nových skeptických organizácii, primárne zväčša s cieľom chrániť spotrebiteľov.[68] Patrili k nim Český klub skeptikov SISYFOS (1995),[69] Maďarská spoločnosť skeptikov (2006), Poľský klub skeptikov (2010)[70] a rusky hovoriaca Spoločnosť skeptikov (2013).[71] Rakúska skeptická spoločnosť vo Viedni (založená v roku 2002) zápasila s problémami ako „vitalizovaná voda“ Johanna Grandera a používaniu prútikárstva v Rakúskom parlamente.[72]

Euŕopsky kongres skeptikov (European Skeptics Congress - ESC) sa v Európe koná od roku 1989, od roku 1994 koordinovaný Európskym združením skeptických organizácií (European Council of Skeptical Organizations).[73] V Spojených štátoch je od roku 2003 najdôležitejšou skeptickou konferenciou The Amaz!ng Meeting (TAM) organizovaný JREF v Las Vegas. Od roku 2010 Merseyside Skeptics Society a Greater Manchester Skeptics spoločne organizujú Question, Explore, Discover (QED) v Manchesteri v Spojenom kráľovstve. Konajú sa aj Svetové kongresy skeptikov, menovite v Buffale, štát New York (1996), Heidelbergu v Nemecku (1998), v Sydney v Austrálii (2000), v Burbanku, štát California (2002), v Abano Terme v Taliansku (2004) a v Berlíne v Nemecku (2012).[73][74]

V roku 1991 Center for Inquiry, americký think-tank, priviedol pod svoje krídla CSICOP[75] a Council for Secular Humanism[76] (CSH). V januári 2016 sa k nemu pripojila Richard Dawkins Foundation for Reason and Science.[77]

Významné skeptické projekty upraviť

Guerrilla Skepticism na Wikipédii upraviť

 
Susan Gerbic a štyria ďalší členovia tímu GSoW (2018): (zľava doprava: Kendrick Frazier, Ben Radford, Mark Boslough a Dave Thomas)

V roku 2010 spustila Susan Gerbic v snahe spopularizovať skeptické myšlienky v širokej populácií projekt Guerrilla Skepticism on Wikipedia (GSoW), ktorého cieľlom bolo zlepšiť a rozšíriť skeptický obsah na Wikipédii.[78] V roku 2017 obdržala Gerbic (ktorá sa v roku 2018 stala členkou výboru Committee for Skeptical Inquiry)[79] a jej GSoW tím ocenenie od James Randi Educational Foundation, predávané „osobe alebo organizácii, ktorá najlepšie reprezentuje ducha nadácie podporou kritických otázok a hľadaním nezaujatých a na faktoch založených odpovedí. Sme radi, že môžeme oceniť Susaninu snahu získať a trénovať tím editorov, ktorí neustále vylepšujú Wikipédiu ako verejný zdroj racionality a vedeckých myšlienok.“[80]

V júli 2018 Wired informoval, že GSoW tím tvorí už viac ako 120 dobrovoľných editorov z celého sveta a že sú spoločne zodpovední za vytvorenie alebo vylepšenie niektorých z najpopulárnejších článkov na Wikipédii o skeptických témach. Do júla 2018 tento tím vytvoril alebo kompletne prepísal viac ako 630 článkov Wikipédie v mnohých jazykoch, ktoré mali dohromady viac ako 28 miliónov zobrazení.

Významné skeptické médiá upraviť

Knihy

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam kníh o skepticizme

Časopisy

Televízne programy

Podcasty

Referencie upraviť

  1. ↑ Scientific Skepticism, Rationalism, and Secularism - NeuroLogica Blog [online]. 2013-02-15, [cit. 2018-05-07]. Dostupné online. Archivované 2017-09-10 z originálu.
  2. ↑ Merton, R. K. (1942)
  3. ↑ Why We Do This: Revisiting the Higher Values of Skeptical Inquiry [online]. 1 November 2013, [cit. 2018-11-12]. Dostupné online. Archivované 2017-06-10 z originálu.
  4. ↑ Asbjørn Dyrendal: "Oh no it isn't!" Skeptics and the Rhetorical Use of Science in Religion. in Olav Hammer & James R. Lewis (red.) Handbook of Religion and the Authority of Science. pp. 879–900. Leiden: Brill Academic Publishers 2010, Dyrendal refers to spiritualists as early targets of skeptics based on Hammer 2007.
  5. ↑ Loxton, 2013, pp. 10ff.
  6. ↑ a b c d e f KEMP, Daren; LEWIS, James R.. Handbook of New Age. [s.l.] : BRILL, 2007-01-01. Dostupné online. ISBN 978-9004153554. S. 382, 390, 395–96. (po anglicky)
  7. ↑ a b MERTON, R. K.. The Normative Structure of Science. [s.l.] : [s.n.], 1942. in MERTON, Robert King. The Sociology of Science: Theoretical and Empirical Investigations. Chicago : University of Chicago Press, 1973. Dostupné online. ISBN 978-0-226-52091-9.
  8. ↑ KURTZ, Paul. The New Skepticism: Inquiry and Reliable Knowledge. [s.l.] : Prometheus, 1992. Dostupné online. ISBN 978-0-87975-766-3. S. 371.
  9. ↑ Carl Sagan > Quotes > Quotable Quote [online]. [Cit. 2017-08-30]. Dostupné online. Archivované 2017-08-30 z originálu.
  10. ↑ Why Is There a Skeptical Movement? [online]. [Cit. 2016-10-24]. Dostupné online. Archivované 2016-11-29 z originálu.
  11. ↑ Skepticblog [online]. . Dostupné online. Archivované 2014-04-25 z originálu.
  12. ↑ About Us – A Brief Introduction [online]. The Skeptics Society. Dostupné online. Archivované 2014-06-01 z originálu.
  13. ↑ Skeptoid [online]. . Dostupné online.
  14. ↑ LOXTON, Daniel. Why Is There a Skeptical Movement? [online]. 2013. S. 31. Dostupné online.
  15. ↑ LOXTON, Daniel. Why Is There a Skeptical Movement? [online]. 2013. S. 32. Dostupné online.
  16. ↑ LOXTON, Daniel. Why Is There a Skeptical Movement? [online]. 2013. S. 29. Dostupné online.
  17. ↑ About the Swedish Skeptics Association [online]. [Cit. 2017-11-14]. Dostupné online. Archivované 2016-11-13 z originálu.
  18. ↑ About NYC Skeptics [online]. [Cit. 2017-11-14]. Dostupné online. Archivované 2017-11-15 z originálu.
  19. ↑ a b c d Rethinking the Skeptical Movement [online]. 10 August 2015, [cit. 2016-08-08]. Dostupné online. Archivované 2016-04-12 z originálu.
  20. ↑ How Occam's Razor Works [online]. 2007-10-04, [cit. 2016-08-08]. Dostupné online. Archivované 2016-07-29 z originálu.
  21. ↑ Morgan, C.L.. An Introduction to Comparative Psychology. 2. vyd. London : W. Scott, 1903. Dostupné online. S. 59.
  22. ↑ WUDKA, Jose. What is the scientific method? [online]. 1998, [cit. 2007-05-27]. Dostupné online. Archivované 2007-06-01 z originálu.
  23. ↑ Why Skepticism?: Sasquatch, Broken Windows, and Public Policy. Skeptical Inquirer, 2017, s. 46–50. Dostupné online [cit. 2018-11-04].
  24. ↑ HESS, David J.. Science in the New Age: The Paranormal, Its Defenders and Debunkers, and American Culture. [s.l.] : Univ of Wisconsin Press, 1993-01-01. ISBN 9780299138202. (po anglicky)
  25. ↑ It Stands to Reason, Skeptics Can Be Sexist Too. Slate, 24 October 2012. Dostupné online.
  26. ↑ REAGLE, Joseph M.. Reading the Comments: Likers, Haters, and Manipulators at the Bottom of the Web. [s.l.] : MIT Press, 2015-04-24. ISBN 9780262028936. S. 114–17. (po anglicky)
  27. ↑ Mandy De Waal. "Dawkins, Watson and the elevator ride". Archivované 2011-09-08 na Wayback Machine Mail & Guardian, 9/2/2011.
  28. ↑ Debunker [online]. [Cit. 2007-09-26]. Dostupné online. Archivované 2007-08-21 z originálu. "to expose or excoriate (a claim, assertion, sentiment, etc.) as being pretentious, false, or exaggerated: to debunk advertising slogans."
  29. ↑ GARDNER, Martin. Fads and Fallacies in the Name of Science. [s.l.] : Dover, 1957. ISBN 978-0-486-20394-2.
  30. ↑ Skeptics Dictionary Alphabetical Index Abracadabra to Zombies [online]. skepdic.com, 2007, [cit. 2007-05-27]. Dostupné online. Archivované 2007-05-28 z originálu.
  31. ↑ HANSEN, George P.. CSICOP and the Skeptics: An Overview [online]. 1992, [cit. 2010-05-25]. Dostupné online. Archivované 2010-05-10 z originálu.
  32. ↑ In Troubled Times, This Is What We Do. Skeptical Inquirer, 2018, s. 14–15. Dostupné online [cit. 2018-06-07].
  33. ↑ Why Do People Believe in Gods? [online]. Center for Inquiry, January 2015, [cit. 2015-10-04]. Dostupné online. Archivované 2015-10-19 z originálu.
  34. ↑ a b HESS, David J.. Science in the New Age: The Paranormal, Its Defenders and Debunkers, and American Culture. [s.l.] : Univ of Wisconsin Press, 1993-01-01. Dostupné online. ISBN 9780299138202. S. 63–64. (po anglicky)
  35. ↑ Allegory of the cave, Plato The Republic, (New CUP translation by Tom Griffith and G.R.F. Ferrari into English) ISBN 0-521-48443-X
  36. ↑ RUSSELL, Bertrand. On the Value of Scepticism [online]. Positive Atheism, 1928, [cit. 2007-05-27]. Dostupné online. Archivované 2007-09-27 z originálu.
  37. ↑ Fighting Against Flimflam Archivované 2012-11-02 na Wayback Machine, TIME, Jun. 24, 2001
  38. ↑ Cancer patients who use alternative medicine more than twice as likely to die. The Independent. Dostupné online [cit. 2018-02-18].
  39. ↑ What do doctors say to 'alternative therapists' when a patient dies? Nothing. We never talk. The Guardian. Dostupné online [cit. 2018-02-18].
  40. ↑ counter [online]. [Cit. 2018-02-18]. Dostupné online. Archivované 2017-12-19 z originálu.
  41. ↑ Richard Dawkins, The God Delusion, Black Swan, 2007 (ISBN 978-0-552-77429-1).
  42. ↑ Better living without God? – Religion is a dangerously irrational mirage, says Dawkins Archivované 2012-05-25 na Wayback Machine, San Francisco Chronicle, October 15, 2006
  43. ↑ LANGONE, Michael D.. Recovery from Cults: Help for Victims of Psychological and Spiritual Abuse. [s.l.] : W. Norton. American Family Foundation, June 1995. Dostupné online. ISBN 978-0-393-31321-5. S. 432.
  44. ↑ Igwe, Leo – Junior Fellow [online]. . Dostupné online. Archivované 2013-05-25 z originálu.
  45. ↑ Leo Igwe partners with JREF to respond to witchcraft problem in Africa [online]. [Cit. 2013-02-17]. Dostupné online. Archivované 2013-03-15 z originálu.
  46. ↑ Leo Igwe Appointed as New JREF Research Fellow [online]. [Cit. 2013-02-16]. Dostupné online.
  47. ↑ a b IGWE, Leo. A Manifesto for a Skeptical Africa [online]. [Cit. 2013-02-17]. Dostupné online. Archivované 2013-05-25 z originálu.
  48. ↑ DE WAAL, Mandy. Suffer the little children [online]. April 10, 2012, [cit. 2013-02-14]. Dostupné online. Archivované 2012-06-14 z originálu.
  49. ↑ ROBBINS, Martin. Face to faith: Christian and Islamist extremists in Nigeria are exporting dangerous ideas. The Guardian, August 7, 2009. Dostupné online. ISSN 0261-3077.
  50. ↑ Wilson, Richard (2008-09-18), "Against the Evidence", New Statesman, Progressive Media International, ISSN 1364-7431, archived from the original on 2014-10-16
  51. ↑ WILSON, Richard C.. Don't get fooled again: the sceptic's guide to life. [s.l.] : Icon, 2008. Dostupné online. ISBN 978-1-84831-014-8.
  52. ↑ KENNEDY, J. E.. The capricious, actively evasive, unsustainable nature of psi: A summary and hypotheses. The Journal of Parapsychology, 2003, s. 53–74. See Note 1 p. 64 quoting BLACKMORE, S. J.. Women and Parapsychology. New York : Parapsychology Foundation, 1994. Women skeptics, s. 234–36.
  53. ↑ Skeptical Investigations [online]. [Cit. 2013-07-06]. Dostupné online. Archivované 2013-04-12 z originálu.
  54. ↑ Internet Bunk [online]. . Dostupné online. Archivované 2010-07-26 z originálu.
  55. ↑ Robert Todd Carroll "Internet Bunk: Skeptical Investigations Archivované 2010-07-26 na Wayback Machine." Skeptic's Dictionary
  56. ↑ a b c d e f Daniel Loxton. Why Is There a Skeptical Movement? [online]. Webstránka The Skeptics Society, 2013, [cit. 2014-05-24]. S. 3. Dostupné online. Archivované 2014-08-07 z originálu.
  57. ↑ Daniel Loxton, Why Is There a Skeptical Movement? 2013 p. 24, reference 91
  58. ↑ Andy Lewis. Dutch Sceptics Have 'Bogus' Libel Decision Overturned On Human Rights Grounds [online]. The Quackometer, 3 August 2009, [cit. 2014-05-24]. Dostupné online.
  59. ↑ Masseuse met kapsones. De Standaard, 21 June 2007. Dostupné online [cit. 2014-05-24]. (po flámsky)
  60. ↑ Michael Shermer. A Skeptical Manifesto [online]. The Skeptics Society website, 1997, [cit. 2014-05-24]. Dostupné online. Archivované 2014-06-26 z originálu.
  61. ↑ Jean-Pierre Thomas. Notre histoire [online]. AFIS, [cit. 2015-04-03]. Dostupné online. Archivované 2014-07-06 z originálu. (po francúzsky)
  62. ↑ Loxton (2013), p. 29.
  63. ↑ Loxton (2013), p. 32.
  64. ↑ Paul Kurtz on the "Strategic Blunder" of the New Atheists [online]. 16 August 2010, [cit. 2018-11-12]. Dostupné online. Archivované 2018-03-19 z originálu.
  65. ↑ Loxton (2013), p. 2.
  66. ↑ BOEL, Herman. Wat is het verschil tussen Skepticisme en Scepticisme?. Wonder en is gheen Wonder (SKEPP), 2003. Dostupné online [cit. 2014-05-24]. (po flámsky)
  67. ↑ FRAZIER, Kendrick. The Encyclopedia of the Paranormal. Amherst (New York) : [s.n.], 1996. Dostupné online. S. 168–80.
  68. ↑ MAHNER, Martin. 10th European Skeptics Congress: Rise and Development of Paranormal Beliefs in Eastern Europe. Skeptical Inquirer (CSICOP), January–February 2002. Dostupné online [cit. 2014-05-23].
  69. ↑ Czech Skeptical Club SISYFOS [online]. Sisyfos website, 27 May 2006, [cit. 2014-05-24]. Dostupné online. Archivované 2014-06-25 z originálu.
  70. ↑ Tomasz Witkowski & Maciej Zatonski. The Inception of the Polish Sceptics Club [online]. CSI website, 18 November 2011, [cit. 2014-05-24]. Dostupné online. Archivované 2014-05-28 z originálu.
  71. ↑ Richard Saunders. Episode 338 [online]. Skepticzone.tv, [cit. 2015-07-01]. Dostupné online. Archivované 2015-10-04 z originálu.
  72. ↑ MÜLLER, Stefan. Skeptikerbewegung: Die Apokalypse in den Köpfen. Die Zeit, 2012-05-03. Dostupné online [cit. 2016-09-16]. ISSN 0044-2070.
  73. ↑ a b Earlier European skeptic events [online]. HSS website, [cit. 2014-05-24]. Dostupné online. Archivované 2014-05-27 z originálu.
  74. ↑ James Alcock. World Skeptics Congress 2012: A Brief History of the Skeptical Movement [online]. YouTube, 25 May 2012, [cit. 2014-06-03]. Dostupné online. Archivované 2015-07-18 z originálu.
  75. ↑ SMITH, Cameron M.. CSI [online]. Csicop.org, [cit. 2014-03-01]. Dostupné online. Archivované 2011-02-23 z originálu.
  76. ↑ Council for Secular Humanism [online]. Secularhumanism.org, [cit. 2014-03-01]. Dostupné online. Archivované 2011-02-24 z originálu.
  77. ↑ Merger creates largest atheist organization [online]. WBFO, [cit. 2016-01-24]. Dostupné online. Archivované 2016-01-24 z originálu.
  78. ↑ Wikapediatrician Susan Gerbic discusses her Guerrilla Skepticism on Wikipedia project [online]. Committee for Skeptical Inquiry, March 8, 2015, [cit. 2015-01-13]. Dostupné online. Archivované 2015-08-30 z originálu.
  79. ↑ Center for Inquiry News: Cause & Effect: The CFI Newsletter - No. 99 [online]. . Dostupné online. Archivované 2018-02-08 z originálu. (po anglicky)
  80. ↑ 2017 JREF Award [online]. [Cit. 2018-03-27]. Dostupné online. Archivované 2018-03-28 z originálu.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Scientific skepticism na anglickej Wikipédii.

Literatúra upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vedecký_skepticizmus&oldid=7393431“