Via Aemilia bola staroveká rímska cesta na severe Talianska. Spájala mestá Ariminum (Rimini) na pobreží Jadranského mora a Placentia (Piacenza) na rieke Padus (Pád). Dokončená bola v roku 187 pred Kr. Spojenie s Rímom zabezpečovala ďalšia cesta Via Flaminia, ktorá sa napájala v meste Rimini a bola dokončená o 33 rokov skôr. Cesta mala strategický význam, pretože umožnila kolonizáciu novo dobytého a poľnohospodársky významného údolia rieky Pád. Pozdĺž cesty boli vytvorené vojenské a civilné sídla o čom svedčia aj roky založenia miest ako Bononia (Bologna) (189 pred Kr.), Mutina (Modena), Regium (Reggio Emilia) a Parma (všetky založené v 183 pred Kr.).

Via Aemilia vyznačená tmavo modrou

Cesta je nazvaná podľa rímskeho konzula, ktorým bol Marcus Aemilius Lepidus[1]. Viedla prevažne priamo a to v dĺžke 176 rímskych míľ (260 km). Prechádzala mestami Forlì, Faenza, Bologna, Modena, Reggio a Parma.

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. Titus Livius, Ab Urbe Condita XXXIX 1; Corpus Inscriptionum Latinarum 617

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Via Aemilia na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).