Vojna svetov (román)

Vojna svetov (The War of the Worlds) je román H. G. Wellsa z roku 1898. Kniha patrí medzi najznámejšie sci-fi diela, ktoré ovplyvnili neskorších autorov. Román sa skladá z dvoch častí, Book One: The Coming of the Martians a Book Two: The Earth under the Martians. Príbeh prvej časti je rozprávaný v prvej osobe jednotného čísla neznámou osobou v Surrey a druhá časť jeho mladším bratom v Londýne. Ide o príbeh krvavej marťanskej invázie na Zem do Anglicka.[1]

Vojna svetov
The War of the Worlds

Obálka prvého vydania

Autor H. G. Wells
Pôvodný jazyk angličtina
Krajina vydania Anglicko
Nakladateľstvo originálneho vydania William Heinemann
Dátum 1. vydania originálu 1898
Literárny žáner Sci-Fi
Horor
Fantasy
Slovenské vydania knihy

Prvýkrát bol príbeh vydaný ako seriál. Vychádzal v britskom časopise Pearson's Magazine a v USA v Cosmopolitan. Prvá kniha vyšla v 1898 vo vydavateľstve William Heinemann v Londýne. Slovenské vydanie vyšlo v roku 1933.[2]

Dielo bolo napísané medzi rokmi 1895 až 1897.[3] Je to jedno z prvých príbehov, ktoré opisujú konflikt medzi ľudskou a mimozemskou rasou.[4]

Dielo sa stalo známe aj potom ako sa v roku 1938 vysielala rozhlasová hra, ktorú režíroval a narozprával Orson Welles. Prvé dve tretiny zo 60-minútového vysielania bolo prezentovaných ako spravodajstvo. To viedlo k rozhorčeniu a panike, pretože niektorí poslucháči uverili, že udalosti v programe sú reálne.[5]

Dej upraviť

Príbeh je zasadený do konca 19. storočia. Začína pozvaním bezmenného rozprávača do observatória v Ottershaw známym astronómom Oligvym. Tu je svedkom explózie na povrchu Marsu, jednej z mnohých, ktoré vzbudili pozornosť u vedcov. Po neznámom čase bol spozorovaný pád meteoritu neďaleko Horsellu pri Londýne. Dom hlavného hrdinu je neďaleko, takže sa dostal k miestu dopadu skôr ako väčšina ostatných. Zistí, že objekt, ktorý predtým pokladal za meteorit, je v skutočnosti valcovitá kozmická loď z Marsu. Valec sa otvorí a zhromaždení ľudia utečú po tom, ako spozorujú veľkého Marťana s chápadlami. Zatiaľ čo sa ľudia reorganizovali, Marťan začne v kráteri, ktorý vznikol po dopade, stavať zvláštny stroj. Už zreorganizovaní ľudia sa s bielou vlajkou približujú ku kráteru, avšak sú spálení „žeravým lúčom“.

Po tomto útoku, ktorý hlavný hrdina prežil, sa rozhodne odviesť svoju ženu do Leatherheadu k príbuzným, kým nebudú Marťania porazení. Potom sa vracia domov a zisťuje, čo Marťania v kráteri stavali: vysoké trojnohé bojové stroje vyzbrojené žeravým lúčom a chemickou zbraňou, čiernym dymom. Tieto stroje rozdrvili akýkoľvek odpor ľudskej armády, ktorá bola rozmiestnená okolo krátera a zaútočili na okolité sídla. Hrdina stretáva delostrelca na úteku, ktorý mu povie, že ďalší valec spadol niekde medzi Wokingom a Leatherheadom, čím je hrdina oddelený od svojej ženy a tak sa rozhodne ujsť spolu s delostrelcom. Rozdelia sa však pri dedinke Shepperton, pri útoku Marťanov.

Ďalšie valce zatiaľ pristávali na celom území Anglicka, čo viedlo ku veľmi zúfalej a neorganizovanej evakuácii Londýna. Rozprávačov brat sa ocitne v jednej zo skupín, ktoré sú na úteku, pričom stretne manželku a mladšiu sestru muža menom Elphinston a cestuje ďalej s nimi. Nakoniec sa všetci traja zachránia tým, že sa preplavia na parníku cez La Manche do Francúzska. Marťania však neboli úplne neporaziteľní, jeden bol zničený delostrelectvom v bitke o Shepperton a torpédoborec Dieťa hromu zničil dvoch ďalších v zátoke Tillingham, kde sa však potopil. Napriek tomuto bol všetok organizovaný odpor potlačený a Marťania mali veľkú časť južného Anglicka a Londýna pod svojou nadvládou.

Hlavný hrdina bol na ceste s vikárom, ktorý ho zachránil pred Marťanmi. V bezpečnej ceste im zabránil pád ďalšieho valca na dom, v ktorom sa práve nachádzali, keď hľadali jedlo. Marťania sa usadili v kráteri a hlavný hrdina s vikárom pozorovali ako využívajú chytených ľudí ako potravu. Vikár pri tom príde o rozum. Hlavný hrdina ho pri obrane udrie do hlavy a vikára chytia Marťania. Hrdinovi sa s veľkými ťažkosťami podarí zo zničeného domu uniknúť a dostane sa až do prázdnych ulíc Londýna. Tu zistí, že Marťania podľahli pozemským baktériám. Hrdina sa vracia domov, kde sa prekvapivo stretáva so svojou ženou.

Adaptácie upraviť

  • Vojna svetov, kontroverzná rozhlasová adaptácia Orsona Wellesa z roku 1938, ktorú vysielalo americké rádio ako reportáž o aktuálnom pristátí mimozemšťanov
  • Vojna svetov, filmová adaptácia z roku 1953
  • Vojna svetov, televízny seriál 1988 - 1990
  • The War of the Worlds, počítačová hra typu arkáda
  • H.G. Wells' The War of the Worlds, film režíroval Timothy Hines
  • H.G. Wells' War of the Worlds, film režíroval David Michael Latt
  • Vojna svetov, film Stevena Spielberga z roku 2005

Referencie upraviť

  1. NEFF, Ondřej; OLŠA, Jaroslav. Encyklopedie literatury science fiction. [s.l.] : AFSF, H&H, 1995. ISBN 80-85390-33-7, 80-85787-90-3. Kapitola Herbert George Wells, s. 405.
  2. WELLS, Herbert George. Vojna svetov. Bratislava : Smena. S. 235.
  3. David Y. Hughes and Harry M. Geduld, A Critical Edition of The War of the Worlds: H.G. Wells's Scientific Romance (Bloomington and Indianapolis: Indiana University Press, 1993), p. 1.
  4. John L. Flynn (2005). "War of the Worlds: From Wells to Spielberg". p.5
  5. BRINKLEY, Alan. The Unfinished Nation. [s.l.] : [s.n.], 2010. ISBN 978-0-07-338552-5. Chapter 23 - The Great Depression, s. 615.

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov The War of the Worlds na anglickej Wikipédii a Válka světů na českej Wikipédii.