Vojtech Mihálik
Vojtech Mihálik (* 30. marec 1926, Dolná Streda – † 3. november 2001, Bratislava) bol slovenský básnik, prekladateľ, publicista a politik.[1]
| Vojtech Mihálik | |
| slovenský básnik, prekladateľ a publicista | |
| Narodenie | 30. marec 1926 Dolná Streda, ČSR |
|---|---|
| Úmrtie | 3. november 2001 (75 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
Životopis upraviť
Narodil sa v robotníckej rodine v Dolnej Strede a vzdelanie získaval v Seredi, Trnave a na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval odbor slovenčina – filozofia.[1]
Po ukončení vzdelávania pracoval ako redaktor; v rokoch 1949 – 1950 vo vydavateľstve Kniha a v rokoch 1950 – 1951 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ; v rokoch 1952 – 1954 vo vojenskom časopise Československý voják, kde pôsobil počas základnej vojenskej služby. V rokoch 1954 – 1959 bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov a v rokoch 1965 – 1967 bol prvým tajomníkom a predsedom tohto zväzu. V rokoch 1960 – 1964 sa vrátil do vydavateľstva Slovenský spisovateľ ako šéfredaktor, v rokoch 1968 – 1969 sa venoval výhradne literárnej činnosti, v rokoch 1971 – 1973 pracoval ako odborný poradca pri predsedníctve vlády, v rokoch 1974 – 1977 sa opäť pokúsil venovať výhradne svojej literárnej tvorbe a v rokoch 1977 – 1985, keď odišiel do dôchodku, bol riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ.
Okrem týchto zamestnaní sa angažoval i politicky. V rokoch 1964 – 1981 bol poslancom Slovenskej národnej rady, v rokoch 1969 – 1971 poslancom Federálneho zhromaždenia a v rokoch 1966 – 1981 bol členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.
Dlhé roky sa v Novom slove mladých, prílohe Nového slova, venoval mladým adeptom poézie, z ktorých chcel vychovať básnikov ozajstného komunistického razenia. Viacerí neskôr publikovali básnické zbierky v knižnej podobe, no iba 3 – 4 ostali v literárnom živote natrvalo. Mihálik zo svojej pozície „komunistického pápeža poézie na Slovensku“ bránil priamymi zákazmi i sprostredkovanými cez ÚV KSS v publikovaní viacerým básnikom vtedajšej mladšej a strednej generácie, napr. Ivanovi Štrpkovi, Štefanovi Moravčíkovi, Milanovi Richterovi, Jánovi Švantnerovi, ktorí pre jeho politické zásahy boli sčast, alebo úplne vylúčení z literárneho života 70. rokov 20. storočia a niektorí až do konca 80. rokov.
Slovenská spisovateľka Daniela Kapitáňová v rozhovoroch v 10. rokoch 21. storočia spomenula sexuálne obťažovanie, ku ktorému malo zo strany Vojtecha Mihálika údajne dôjsť v 70. rokoch pri stretnutí ohľadom jej tvorby.[2][3]
Tvorba upraviť
Písať básne začal vo svojich štrnástich rokoch, keď bol žiakom trnavského gymnázia a svoje diela uverejňoval v časopisoch Plameň, Rozvoj, Nový svet a Elán. Knižne debutoval v roku 1947 zbierkou Anjeli. Svojimi dielami otvorene podporoval myšlienky komunizmu a kritizoval kapitalizmus. Vyjadril i svoj odpor voči hrozbe vojnového konfliktu. V sociálne zameranej lyrike si všímal predovšetkým neradostné osudy žien – vdov, opustených a bezdetných žien, starých židoviek –, ktorých životy kruto poznačila vojna. Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladaniu antickej, gréckej a rímskej literatúry (Sofokles, Aristofanes, Publius Ovidius Naso), poľskej poézie (Julian Tuwim, Stanisław Jerzy Lec a i.), ale tiež talianskej, francúzskej a americkej literatúry.
Ukážky z tvorby upraviť
Vzbúrený Jób upraviť
| Pri narodení – svet dobijem, |
| pri umieraní – iba otvorené vyvrátené dlane. |
| Nič som nezískal, s prázdnymi rukami odchodím. |
| ...udiera prvý mrázik a murár nemá roboty |
| a brána cukrovaru nedvíha železné krídla, |
| nepriplávali plte z Horniakov. |
| Odchádzam s prázdnym náručím, |
| s prázdnou kapsou sa vrátim. |
| Polosen tečie, prćhne, uniká, kým do mozgu sa hviezdna salva rúti, |
| škrípe mi tvoja pieseň ako piesok v zuboch, mám plné hrdlo tvojej smrti. |
| Po piatich dňoch už nastupujú červy. |
| Jak rušen pískajú a tunelmi zeme sa valia, odborne prezerajú rakvu, |
| v ktorej spíš a mľaskaním rušia tvoju tíš. |
Ocenenia upraviť
- 1953 a 1960 – štátna cena Klementa Gottwalda
- 1976 – nositeľ Radu práce
- 1966 – zaslúžilý umelec
- 1978 – národný umelec
Tvorba [1] upraviť
Poézia upraviť
- 1947 – Anjeli
- 1950 – Plebejská košeľa
- 1952 – Spievajúce srdce
- 1953 – Ozbrojená láska
- 1955 – Neumriem na slame
- 1960 – Archimedove kruhy
- 1963 – Vzbúrený Jób
- 1963 – Tŕpky
- 1964 – Appassionata
- 1965 – Útek za Orfeom
- 1966 – Sonety pre tvoju samotu
- 1968 – Rekviem, báseň
- 1969 – Čierna jeseň
- 1975 – Trinásta komnata
- 1978 – Posledná prvá láska
- 1981 – Erotikon
- 1983 – Účasť
- 1985 – Básne a vyznania
- 1986 – Slnečný čas
- 1987 – Nárek
- 1989 – Impertinencie a iné smútky
- 1989 – Pakľúčová dierka
- 1990 – Velebný pán z Maduníc
- 1992 – C. k. musicus Mozart
- 1996 – Rodisko
- 1998 – Bájky na podvečer, čiže Malý živočíchopis
Výber z poézie upraviť
- 1957 a 1971 – Lyrika
- 1973 / 1974 – Básne I-II
- 2015 Litánie loretánske a iné básne (doposiaľ nepublikované básne z rokov 1941 – 1948, zostavil Peter Tollarovič)
Pre deti a mládež upraviť
- 1962 – Kým ja spinkám
Publicistika upraviť
- 1973 – Človek proti slepote
Preklady upraviť
- 1955 – Julian Tuwim: V čase kvetov
- 1964 – Publius Ovidius Naso: Lieky proti láske
- 1965 – Sofokles: Vládca Oidipus
- 1965 – Lawrence Ferlinghetti: Smutná nahá jazdkyňa (Ján Vilikovský)
- 1970 – Aristofanes: Lysistrata
- 1970 / 1972 – Publius Ovidius Naso: Umenie milovať I – III
- 1974 – Sofokles: Vládca Oidipus
- 1976 – Julian Tuwim: Vzdialený tiger
- 1980 – Molière: Škola žien, Učené ženy, Tartuffe, Mizantrop
- 1980 – Sapfó: Piesne
- 1981 – Fráňa Šrámek: Raport
- 1982 – Petr Bezruč: Sliezske piesne
- 1986 – Euripides: Médea
- 1989 – Jiří Wolker: Básnické dielo
- 1996 – Aischylos: Oresteia. Prikovaný Prometeus
- 1979 – Preklady, výber z prekladov
Referencie upraviť
- ↑ a b c Vojtech Mihálik [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, [cit. 2017-11-09]. Dostupné online.
- ↑ HEVIER, Daniel. Daniela Kapitáňová. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2014-01-26. Dostupné online [cit. 2017-11-09]. ISSN 1336-653X.
- ↑ SUDOR, Karol. Kapitáňová: Pochopila som, ako sme sa my, Slováci, s bryndzou v ústach aj gatiach hrali na veľkých pánov. Denník N (Bratislava: N Press), 2016-07-11. Dostupné online [cit. 2017-11-09]. ISSN 1339-844X.
Iné projekty upraviť
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Vojtech Mihálik
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vojtech Mihálik
Externé odkazy upraviť
- Vojtech Mihálik – Literárne informačné centrum
- Diela Vojtecha Mihálika v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
- NAVRÁTIL, Martin. Pramene rannej poézie Vojtecha Mihálika (Varianty, revízie, interpretácie). Bratislava: VEDA, 2019. 205 s. ISBN 978-80-224-1776-1.