Voschod 1
Voschod 1 (oficiálne iba Voschod; rus. Восход) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Voschod a prvý let do vesmíru s viac ako jedným kozmonautom na palube kozmickej lode. Išlo tiež o prvý kozmický let bez použitia skafandrov. Malý vnútorný priestor lode Voschod neumožnil let trojčlennej posádky so skafandrami. Voschod vyštartoval 12. októbra 1964 s kozmonautmi Vladimirom Komarovom, Konstantinom Feoktistovom a Borisom Jegorovom na palube, ktorí na obežnej dráhe Zeme zotrvali viac ako jeden deň a potom úspešne pristáli v návratovej kabíne pomocou padákov a raketových motorčekov, ktoré zbrzdili jej dopad.
| Údaje o misii | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Názov misie: | Voschod | ||||
| COSPAR ID: | 1964-065A | ||||
| Kozmická loď: | Voschod-3KV (výr. č. 3) | ||||
| Nosná raketa: | Voschod 11A57 (výr. č. R15000-04) | ||||
| Volací znak: | Рубин (Rubin – rubín) | ||||
| Posádka: | 3 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Bajkonur, Kazachstan (LC-1) | ||||
| Štart: | 12. október 1964, 07:30:01 UTC | ||||
| Pristátie: | 13. október 1964, 07:47:04 UTC 312 km severovýchodne od mesta Kustanaj v Kazachstane 54°02′00″S 68°08′00″V / 54,03333°S 68,13333°V | ||||
| Trvanie: | 1 deň, 17 minút, 3 sekundy | ||||
| Počet obehov: | 16 | ||||
| Apogeum: | 408 km | ||||
| Perigeum: | 177,5 km | ||||
| Doba obehu: | 90,087 minút | ||||
| Inklinácia: | 64,82° | ||||
| Hmotnosť: | 5 320 kg (kozmická loď pri štarte) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Zľava doprava: Komarov, Feoktistov a Jegorov | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
Posádka upraviť
Vladimir Komarov (1), veliteľ- Konstantin Feoktistov (1), kozmonaut-vedecký pracovník
- Boris Jegorov (1), kozmonaut-lekár
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Záložná posádka upraviť
- Boris Volynov, veliteľ
- Georgij Katys, kozmonaut-vedecký pracovník
- Alexej Sorokin, kozmonaut-lekár
Rezervný kozmonaut upraviť
- Vasilij Lazarev, kozmonaut-lekár
Priebeh letu upraviť
Posádkou prvého kozmického letu s viac ako jedným kozmonautom na palube kozmickej lode sa stali veliteľ Vladimir Komarov, vedecký pracovník Konstantin Feoktistov a lekár Boris Jegorov. Let sa realizoval na príkaz prvého tajomníka Komunistickej strany ZSSR Nikitu Chruščova, ktorý požadoval vypustenie lode s troma kozmonautmi najneskôr do osláv októbrovej revolúcie. Keďže loď Sojuz ešte len vznikala na rysovacích doskách, bol hlavný konštruktér Sergej Koroľov nútený upraviť existujúcu loď Vostok. Z toho dôvodu sa muselo odstrániť objemné a ťažké katapultážne sedadlo a kozmonauti mali na sebe iba nie príliš vzhľadné teplákové súpravy. Loď tak po týchto úpravách nemala žiaden záchranný systém. Celý let bol riskantnou záležitosťou, a preto bol do posádky zaradený aj konštruktér Feoktistov, ktorý navrhol úpravy lode, aby ostatných členov posádky aj psychicky podporil.[1]
.jpg)
Voschod vyštartoval v pondelok 12. októbra 1964 o 10:30:01 moskovského času (12:30:01 miestneho času a 07:30:01 svetového času) pomocou nosnej rakety Voschod z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Vzlet rakety a navedenie kozmickej lode na obežnú dráhu Zeme prebehli bez problémov. Voschod sa dostal na eliptickú dráhu vo výške 177,5 – 408 km.[2][3]
Počas prvého obletu Zeme vykonával lekár Boris Jegorov jednoduché pozorovania svojich kolegov a posádka sa naraňajkovala. Na druhom oblete kozmonauti pozdravili účastníkov Letných olympijských hier v japonskom Tokiu. Keď na konci tretieho obletu Voschod letel nad Antarktídou, posádka mohla pozorovať polárnu žiaru. V priebehu tretieho a štvrtého obletu sa Jegorov opäť venoval sledovaniu oboch kolegov, pričom im odoberal krv, meral krvný tlak, činnosť mozgu a stav organizmu. Potom sa posádka naobedovala. Na piatom oblete si veliteľ Vladimir Komarov pospal a Konstantin Feoktistov sa medzitým zaoberal pozorovaniami zemského povrchu, atmosféry a spolu s Jegorovom vykonával aj testy vestibulárneho systému. Let síce riadila jednoduchá automatika usmerňovaná diaľkovými povelmi z riadiaceho strediska, ale kozmonauti museli zvládnuť manuálne riadenie pre prípad, že by došlo k nejakej poruche pristávacej automatiky. Počas šiesteho obletu tak veliteľ Komarov cvične zorientoval kozmickú loď pomocou manuálneho riadenia do polohy chvostom vpred, čím simuloval prípravu na brzdiaci manéver. Feoktistov a Jegorov boli v skutočnosti narýchlo a nedôsledne pripravení vedeckí kozmonauti a v beztiažovom stave sa vôbec necítili dobre. Obaja sa po návrate z vesmíru zhodli na tom, že po celú dobu letu mali pocit, akoby sedeli hlavou dolu, či dokonca ako by im niekto potiahol stoličku a oni padali dozadu alebo dopredu. Jegorov mal väčšie príznaky podráždenia vestibulárneho systému než Feoktistov. Trpel žalúdočnou nevoľnosťou a niekoľkokrát zvracal. Predovšetkým počas šiesteho a siedmeho obletu. Keď sa vyspal, bolo mu o niečo lepšie. Nevoľnosť postihla aj Feoktistova. V uzavretom a veľmi tesnom priestore kabíny boli zdravotné problémy kolegov nepríjemným zážitkom i pre Komarova a z toho dôvodu potom ostalo zle aj jemu. Na palube Voschodu bola aj televízna kamera. V priebehu siedmeho a ôsmeho obletu tak posádka uskutočnila TV konferenciu s pozemným strediskom. Od 9. do 13. obletu bol Voschod mimo oblasť rádiovej počuteľnosti, pretože v určitých oblastiach Zeme stále chýbali potrebné spojovacie stanice. Na tú dobu tak mala posádka naplánovaný spánok. Po zobudení začali kozmonauti opäť pracovať. Na 15. oblete Komarov vykonal ďalšie cvičné zorientovanie lode do polohy pre návrat pomocou ručného riadenia. Feoktistov fotografoval a pozoroval hviezdy a horizont. Jegorov si pospal. Potom sa už posádka pripravovala na návrat.[2][3]
Počas 16. obletu sa o 09:55:39 moskovského času (06:55:39 svetového času) spustila automatická pristávacia sekvencia. Kozmická loď sa najprv sama stabilizovala a zorientovala. Následne sa o 10:18:58 moskovského času (07:18:58 svetového času) zapálil brzdiaci motor. Loď vtedy letela nad Guinejským zálivom v blízkosti pobrežia Afriky. Po skončení brzdiaceho zážihu sa guľová návratová kabína oddelila od už nepotrebného prístrojového úseku s brzdiacim motorom. Návrat lode do atmosféry prebiehal bez problémov. V riadiacom stredisku však panovala nervozita, pretože vinou poruchy rádiového systému spočiatku nedostávalo všetky potrebné informácie o priebehu pristávania. Pozemných kontrolórov nakoniec upokojilo hlásenie od pilota pátracieho lietadla Il-14, ktorý ohlásil, že vo vzduchu vidí objekt a vzápätí potvrdil, že sa mu otvorili obidva padáky. Kabínu krátko pred dotykom so zemou ešte zabrzdili raketové motorčeky. Návratový modul s posádkou pristál po vyše jednom dni letu, 13. októbra o 10:47:04 moskovského času (07:47:04 svetového času), 312 km severovýchodne od mesta Kustanaj v Kazachstane. Vzápätí sa kabína prevrátila a trojica kozmonautov zostala visieť zo „stropu“ na bezpečnostných pásoch. Komarov z lode vystúpil ako prvý, pretože sedel hneď vedľa poklopu, za ním nasledoval Jegorov a nakoniec Feoktistov. Pilot Il-14, ktorý krúžil nad miestom pristátia, potom ohlásil, že vedľa kabíny videl troch ľudí, ako mávajú rukami. Kozmonautov potom z miesta pristátia vyzdvihol vrtuľník Mi-6, ktorý ich dopravil do mesta Kokčetav, odkiaľ pokračovali lietadlom Il-14 do Kustanaja, kde očakávali gratulačný telefonát od Chruščova, ale nestalo sa tak. Ešte v ten deň tak odleteli lietadlom Il-18 na Bajkonur. Chruščova však 14. októbra poprední stranícki predstavitelia zbavili moci a prinútili odísť na dôchodok. Posádku Voschodu privítali v Moskve až 19. októbra dvaja noví vodcovia krajiny, Leonid Brežnev a Alexej Kosygin.[2][4]
Referencie upraviť
- ↑ MEK - Voschod 1 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2020-11-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c TOUFAR, Pavel. Stavíme kosmickou rakev: jak vznikla plechovka sardinek podle Chruščova. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2015-03-19. Dostupné online [cit. 2020-11-08].
- ↑ a b ZAK, Anatolij. The USSR launches world's first space crew [online]. russianspaceweb.com, [cit. 2020-11-08]. Dostupné online.
- ↑ ZAK, Anatolij. Landing of Voskhod [online]. russianspaceweb.com, [cit. 2020-11-08]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Voschod 1
Externé odkazy upraviť
- Voschod 1 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
- Voschod 1 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)