Vostok 3

sovietska vesmírna misia

Vostok 3 (rus. Восток-3) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Vostok. Vostok 3 vyštartoval 11. augusta 1962 s kozmonautom Andrijanom Nikolajevom na palube. O deň neskôr vyštartoval Vostok 4 s kozmonautom Pavlom Popovičom. Po prvýkrát v histórii sa tak na obežnej dráhe Zeme nachádzali dve pilotované kozmické lode súčasne, čo umožnilo sovietskemu riadiacemu stredisku naučiť sa zvládnuť aj takýto scenár. Nikolajev zotrval na obežnej dráhe takmer štyri dni a potom úspešne pristál na padáku.

Vostok 3
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie: Vostok 3
COSPAR ID:1962-036A
Kozmická loď:Vostok-3KA (výr. č. 5)
Nosná raketa:Vostok-K 8K72K (výr. č. Je103-23)
Volací znak:Сокол (Sokol)
Posádka:1
Kozmodróm (rampa):Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart: 11. august 1962, 08:30:00 UTC
Pristátie: 15. august 1962, 06:52 UTC
200 km juhovýchodne od Karagandy v Kazachstane
48°03′32″S 75°41′02″V / 48,05889°S 75,68389°V / 48.05889; 75.68389
Trvanie: 3 dni, 22 hodín, 22 minút
Počet obehov:64
Apogeum:234,6 km
Perigeum:180,7 km
Doba obehu:88,33 minút
Inklinácia:64,98°
Vzdialenosť:2 639 600 km
Hmotnosť:4 722 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Andrijan Nikolajev
Andrijan Nikolajev
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Vostok 2 Vostok 4

Posádka upraviť

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka upraviť

Rezervná posádka upraviť

Údaje o kozmickej lodi upraviť

Vostok 3 (podľa katalógu COSPAR 1962-036A) bola jednomiestna kozmická loď dlhá 5 metrov s priemerom 2,3 metra. Jej hmotnosť bola 4 722 kg. Dosiahla obežnej dráhy vo výške 180,7 – 234,6 km nad povrchom Zeme.

Priebeh letu upraviť

V sobotu ráno 11. augusta 1962 vstávali kozmonauti Andrijan Nikolajev a Valerij Bykovskij o 06:00 moskovského času (08:00 miestneho času). Dali si rannú rozcvičku, umyli sa, naraňajkovali a premiestnili sa do montážnej budovy MIK, kde ich čakala posledná lekárska prehliadka pred štartom a obliekanie skafandrov. Bykovskij si obliekol skafander ako prvý a Nikolajev až po ňom. Hoci v miestnosti pracovali dva ventilátory, slnko začínalo nepríjemne zohrievať vzduch vonku aj vnútri budovy. Nikolajev požiadal, aby mu dali napiť, a tak mu priniesli fľašu vychladenej obľúbenej minerálky Bordžomi. Potom už nastal čas nastúpiť do špeciálneho autobusu, kde si kozmonauti mohli pripojiť skafandre na ventilačnú jednotku. Cestou k štartovacej rampe si posádka autobusu začala pod vedením kozmonauta Pavla Popoviča spievať. O 09:30 moskovského času (11:30 miestneho času) autobus zastavil na štartovacej rampe. Popovič podal Nikolajevovi malú matriošku: „Ak ti tam hore bude smutno, aspoň sa budeš mať s čím pohrať!“ Pri lúčení Nikolajev pripomenul Popovičovi: „Hlavne pokoj, Paša. Zatiaľ sa maj a hlavne nemeškaj.“ Popovič, ktorý mal štartovať nasledujúci deň, odvetil: „Dovidenia, Andrjucha, stretneme sa na orbite!“[1][2]

Andrijan Nikolajev bol známy ako veľmi metodický a puntičkársky človek, a tak kozmonaut strávil všetok čas, ktorý mu predpisoval harmonogram na úvodnú prehliadku kabíny kozmickej lode a kontrolu všetkých prístrojov a v presne určenú minútu Nikolajev nadviazal rádiové spojenie s pozemným operátorom. Vostok 3 vyštartoval o 11:30:00 moskovského času (13:30:00 miestneho času a 08:30:00 svetového času) pomocou nosnej rakety Vostok-K z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Vzlet rakety a navedenie kozmickej lode na obežnú dráhu Zeme prebehli bez problémov. V čase 12 minút po štarte sa kozmická loď oddelila od horného stupňa nosnej rakety. Vostok 3 sa dostal na dráhu vo výške 180,7 – 234,6 km nad povrchom. Nikolajev ohlásil, že na palube je všetko v poriadku, cíti sa výborne a môže začať plniť letový program. Pokúsil sa zahliadnuť odlietajúci horný stupeň, ale nepodarilo sa mu to. Zaujímavosťou je, že Nikolajev sa stal prvým kozmonautom čuvašskej národnosti.[1][2]

 
Nikolajev na rumunskej poštovej známke z roku 1962

Počas štvrtého obletu Zeme sa Nikolajev rozprával s prvým tajomníkom Komunistickej strany ZSSR Nikitom Chruščovom, ale priznal, že kvôli hlasnému rádiovému šumu z toho hovoru počul asi len polovicu. Chruščov bol údajne nadšený tým, že kozmonauta súčasne počuje a vidí na televíznej obrazovke. V prvý deň letu si mal Nikolajev ako prvý človek odopnúť bezpečnostné pásy počas letu a voľne sa vznášať po kabíne. Tento zdanlivo jednoduchý experiment ale mohol mať veľmi vážne dôsledky v prípade, že by sa nepodaril tak, ako sa plánovalo. Hrozilo, že sa počas voľného vznášania u kozmonauta objaví dezorientácia alebo závraty a keby sa Nikolajevovi nepodarí bezpečne sa pripútať späť do kresla, nemohol by sa pred pristátím katapultovať z kabíny a pravdepodobne by zahynul. Počas šiesteho obletu si Nikolajev uvoľnil pútacie pásy a odletel zo sedadla nahor k stropu kabíny. Skúsil sa ľahko odraziť prstom a jemne zamieril k druhej stene kabíny. Hodinu sa voľne vznášal a nemal žiadne nepríjemné pocity. V priebehu misie sa nakoniec štyrikrát voľne pohyboval po kabíne. Potom nastal čas na pripútanie sa späť do sedadla. „Otočil som sa nad kreslom, prstom sa odrazil od stropu a zaplával som späť do kresla,“ opisoval procedúru Nikolajev. Väčšinu experimentov prvého dňa letu sa podarilo splniť a okolo 22:00 moskovského času (19:00 svetového času) šiel kozmonaut spať. Spal dobre a bez snov.[1][2]

Medzitým sa však objavil jeden problém. Ukázalo sa, že záznamník telemetrického systému Tral neukladá dáta, aby ich potom pri prelete nad sledovacími stanicami odvysielal na Zem. Hlavného konštruktéra Sergeja Koroľova a jeho spolupracovníkov znepokojoval tiež postupný pokles teploty v kabíne. Pri štarte bolo v interiéri okolo 26 až 27 °C, ale po jednom dni letu už len 15 °C a tento trend sa nezastavoval. Zatiaľ sa však všetko pohybovalo v rámci normy, a tak štátna komisia dala povolenie na štart nasledujúcej lode, Vostok 4. Dňa 12. augusta sa Nikolajev prebudil o 06:00 moskovského času (03:00 svetového času). Takmer deň po štarte Vostoku 3 vyštartoval z Bajkonuru Vostok 4, ktorý sa vzniesol zo štartovacej rampy o 11:02:17 moskovského času (08:02:17 svetového času). Na jeho palube bol kozmonaut ukrajinskej národnosti Pavel Popovič. Nikolajev ešte pred Popovičovým štartom zorientoval svoju loď do takej polohy, aby mohol sledovať štart Vostoku 4, ale vo svojej poletovej správe priznal, že nič nevidel. Počas preletu nad Tureckom však zreteľne videl mestá, vzletové a pristávacie dráhy na letiskách, námorné lode, cesty a móla. Vostok 3 a 4 boli vynesené na podobné obežné dráhy, pričom vzdialenosť medzi nimi sa v priebehu prvého obletu Vostoku 4 zmenšovala. Kozmonauti na palubách oboch lodí tiež po prvýkrát v histórii navzájom medzi sebou komunikovali cez rádio. Najmenšia dosiahnutá vzdialenosť medzi kozmickými loďami bola približne 6,5 km. Vostoky však nemohli meniť charakteristiky svojej obežnej dráhy, a tak sa obe telesá začali opäť vzďaľovať. Nakoniec bol medzi nimi odstup asi 850 km. Sovietska tlač to ale neobjasnila a na Západe sa tak špekulovalo, že ZSSR už zvláda zložité techniky stretávania pilotovaných kozmických lodí na obežnej dráhe Zeme.[1][2]

Nikolajev tiež natáčal Zem na farebnú filmovú kameru, čo bolo ďalším prvenstvom misie. Po prvýkrát v histórii boli tiež verejne vysielané zábery z interiérov kozmických lodí. Vysielanie sa prostredníctvom Intervízie prenášalo aj do krajín socialistického bloku. Večer 13. augusta sa štátna komisia dohadovala o tom, či predĺžiť Nikolajevov let z troch na štyri dni. Všetkých znepokojoval pokles teploty v kabíne. Po 29 obletoch Zeme telemetria z Vostoku 3 ukázala, že teplota na palube klesla na 13 °C a zostala na tejto úrovni až do 36. obletu. Nikolajev ale pokles teploty vysvetlil tým, že úmyselne vypol vykurovací systém. Teplota síce nedosiahla limitu 10 °C, ktorý bol stanovený ako ukazovateľ vyžadujúci ukončenie letu, a v tú chvíľu vyzerala stabilne, ale niektorí členovia štátnej komisie boli napätí. Najmä veliteľ oddielu kozmonautov Nikolaj Kamanin sa vyslovoval veľmi jednoznačne za zachovanie pôvodnej dĺžky letu. Nakoniec požiadali o názor Nikolajeva, ktorý bol jednoznačne za predĺženie misie. Dňa 14. augusta sa Nikolajev a Popovič zobudili o 04:00 moskovského času (01:00 svetového času). Personál pozemnej stanice neďaleko Chabarovska krátko nato dostal správu od Nikolajeva, že sa cíti skvele a let pokračuje podľa plánu. Podobnú správu dostali aj od Popoviča. Na Zemi medzitým štátna komisia plánovala pristátia oboch misií. Vzhľadom na predpoveď silného vetra s nárazmi až 20 m/s v plánovanom mieste pristátia Vostoku 3 v oblasti kazašskej Karagandy nikto nenamietal proti predĺženiu Nikolajevovho letu až do 15. augusta.[1][2]

Brzdiaci manéver na 65. oblete prebehol bez problémov a približne 10 sekúnd po skončení zážihu sa automaticky oddelil prístrojový úsek od návratovej kabíny s kozmonautom. Návrat lode do atmosféry bol takisto bezproblémový. Rovnako ako Gagarin a Titov sa aj Nikolajev pred pristátím katapultoval z kabíny. Pristál na padáku po takmer štyroch dňoch letu, 15. augusta o 09:52 moskovského času (06:52 svetového času), 200 km juhovýchodne od Karagandy v Kazachstane. Návratová kabína takisto pristála na svojom padáku. Okolie Nikolajevovho miesta pristátia bolo posiate kameňmi, ale jemu sa našťastie podarilo pristáť na malom mieste, kde neboli žiadne nebezpečné prekážky. Popovič pristál podobným spôsobom o sedem minút neskôr a 280 km západne od Nikolajevovho miesta pristátia. Nikolajev sa ihneď po pristátí stihol prezliecť do športového odevu, ktorý bol súčasťou núdzovej súpravy NAZ. Chýbala mu však zodpovedajúca obuv. Keď sa k nemu približne 27 minút po pristátí zniesli členovia pátracích jednotiek, s vďakou si obul tenisky, ktoré mali záchranári zabalené pre všetky prípady v jednom z batohov. Prvotná prehliadka ukázala, že Nikolajev je úplne zdravý. Ľahko zvýšený pulz bolo možné pripočítať nedávno prekonanému preťaženiu a námahe počas pristátia. O 12:40 hod. vzlietol vrtuľník Mi-4 s Nikolajevom na palube smerom na letisko Karkaralinsk, odkiaľ bol potom kozmonaut transportovaný lietadlom Il-14 do Karagandy.[1][2]

Referencie upraviť

  1. a b c d e f ZAK, Anatolij. Vostok-3 and Vostok-4 missions [online]. russianspaceweb.com, [cit. 2020-11-03]. Dostupné online.
  2. a b c d e f ŠAMÁREK, Ondřej. Vostok – úsvit věku kosmického (23. díl). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2023-05-16. Dostupné online [cit. 2023-05-20].

Externé odkazy upraviť