Vostok 4

Vostok 4 (rus. Восток-4) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Vostok. Vostok 4 vyštartoval 12. augusta 1962 s kozmonautom Pavlom Popovičom na palube. Deň predtým vyštartoval Vostok 3 s kozmonautom Andrijanom Nikolajevom. Po prvýkrát v histórii sa tak na obežnej dráhe Zeme nachádzali dve pilotované kozmické lode súčasne, čo umožnilo sovietskemu riadiacemu stredisku naučiť sa zvládnuť aj takýto scenár. Popovič zotrval na obežnej dráhe takmer tri dni a potom úspešne pristál na padáku.

Vostok 4

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	Vostok 4
COSPAR ID:	1962-037A
Kozmická loď:	Vostok-3KA (výr. č. 6)
Nosná raketa:	Vostok-K 8K72K (výr. č. Je103-22)
Volací znak:	Беркут (Berkut – orol skalný)
Posádka:	1
Kozmodróm (rampa):	Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart:	12. august 1962, 08:02:17 UTC
Pristátie:	15. august 1962, 06:59 UTC 193 km juhozápadne od Karagandy v Kazachstane 48°10′00″S 71°53′30″V
Trvanie:	2 dni, 22 hodín, 57 minút
Počet obehov:	48
Apogeum:	236,7 km
Perigeum:	179,8 km
Doba obehu:	88,39 minút
Inklinácia:	64,95°
Vzdialenosť:	1 982 000 km
Hmotnosť:	4 728 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Pavel Popovič
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Vostok 3 Vostok 5
Kozmonautický portál

Posádka

• Pavel Popovič (1), pilot

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

• Vladimir Komarov, pilot

Rezervná posádka

• Boris Volynov, pilot

Údaje o kozmickej lodi

Vostok 4 (podľa katalógu COSPAR 1962-037A) bola jednomiestna kozmická loď dlhá 5 metrov s priemerom 2,3 metra. Jej hmotnosť bola 4 728 kg. Dosiahla obežnej dráhy vo výške 179,8 – 236,7 km nad povrchom Zeme.

Priebeh letu

V sobotu neskoro popoludní 11. augusta 1962, len pár hodín po štarte Vostoku 3 s kozmonautom Andrijanom Nikolajevom, došlo na kozmodróme Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu, k ďalšiemu vývozu nosnej rakety Vostok-K na štartovaciu rampu. Na špici rakety bola tentokrát kozmická loď Vostok 4. Prípravy na štart prebiehali bez problémov. V nedeľu ráno 12. augusta sa Nikolajev vo Vostoku 3 vzbudil o 06:00 moskovského času (03:00 svetového času). Len o niečo neskôr vstali na Zemi aj kozmonauti Pavel Popovič a Vladimir Komarov. Na rozdiel od málo hovoriaceho Nikolajeva bol Popovič veľmi otvorený a komunikatívny, a tak opäť sám viedol spevácke vystúpenie počas cesty autobusom na štartovaciu rampu. Tam sa podaním ruky a objatím chcel rozlúčiť takmer so všetkými prítomnými, ale takéto fyzické kontakty len zbytočne zvyšovali zdravotné riziká. Začali narastať obavy, že by sa Popovič mohol od niekoho nakaziť. Preto sa lúčenie muselo rýchlo skončiť. Zo skupinky prizerajúcich sa kozmonautov ešte Alexej Leonov so smiechom povedal: „A Paša, nezabudni nám písať!“ Usmiaty Popovič odpovedal: „Určite napíšem. Ale len do palubného denníka!“ „My si to radi prečítame,“ dostal odpoveď.

Popovič v kabíne Vostoku 4 počas letu

Záverečné predletové úkony prebehli bez problémov a zvláštnych udalostí. Štart sa ale musel uskutočniť s doteraz nevídanou presnosťou, vzhľadom na to, že obe lode sa mali na svojich obežných dráhach priblížiť ideálne na niekoľko málo kilometrov, bolo nutné, aby štart prebehol v rozmedzí +/- 2 sekundy. Čokoľvek nad tento rozsah znamenalo, že nebeská mechanika neúprosne zabráni zblíženiu oboch lodí a tým aj splneniu jedného z hlavných cieľov letu. Vostok 4 ale v poriadku vyštartoval o 11:02:17 moskovského času (13:02:17 miestneho času a 08:02:17 svetového času). Vzlet rakety a navedenie kozmickej lode na obežnú dráhu Zeme prebehli bez problémov. Vostok 4 sa dostal na dráhu vo výške 180,7 – 234,6 km nad povrchom. Zaujímavosťou je, že Popovič sa stal prvým kozmonautom ukrajinskej národnosti. Navedenie Popovičovej lode na orbitu bolo natoľko presné, že oba stroje sa na krátky čas ocitli iba 6,5 km od seba a Popovič údajne dokázal vizuálne pozorovať Nikolajevov Vostok 3 v podobe „čohosi ako malého mesiačika“. Podľa niektorých názorov však bolo toto pozorovanie klamné. Ťažko povedať, či bolo klamné, alebo nie, pretože z neho nebol zhotovený žiadny záznam, hoci obaja kozmonauti mali na palubách kamery Konvas. Kozmonauti na palubách oboch lodí tiež po prvýkrát v histórii navzájom medzi sebou komunikovali cez rádio. „Berkut, Berkut,“ začal ako prvý historickú konverzáciu Nikolajev, „tu Sokol, ako ma počuješ?“ Následne sa ozval hlas Popoviča, ktorý vo svojom nadšení na chvíľu zabudol na komunikačný protokol a oslovil svojho kolegu menom: „Andrjuša, som tu, vedľa teba. Počujem ťa výborne! Vidím tvoju loď, vidím ju jasne!“ Vostoky však nemohli meniť charakteristiky svojej obežnej dráhy, a tak sa obe telesá začali opäť vzďaľovať. Nakoniec bol medzi nimi odstup asi 850 km. Sovietska tlač to ale neobjasnila a na Západe sa tak špekulovalo, že ZSSR už zvláda zložité techniky stretávania pilotovaných kozmických lodí na obežnej dráhe Zeme.

Obaja kozmonauti sa venovali experimentom podľa letových plánov, ktoré sa od seba mierne líšili. Napríklad kým Nikolajev sa pri fotografovaní a natáčaní zameriaval najmä na zemský povrch, Popovič snímal terminátor, atmosféru a tiež nebeské telesá. Rovnako ako Nikolajev aj Popovič sa hneď v prvý deň letu odpútal zo sedadla a očakával, že ľahko vyletí nahor, ale nestalo sa tak. Kozmonaut bol veľmi pevne „vtlačený“ do anatomickej výstelky kresla. Nikolajev mu odporučil, aby sa ľahučko odrazil. Popovič sa teda odrazil od kresla silou, akú by použil na Zemi. V stave mikrogravitácie to ale nebolo potrebné, a tak prudko vyletel nahor a helmou narazil do stropu. Neskôr so smiechom spomínal: „Vtedy sa vo vesmíre prvýkrát ozvala pekná ruská nadávka!“ Popovič a Nikolajev sa v priebehu svojich misií nakoniec štyrikrát voľne pohybovali po kabíne. Zakaždým sa bezpečne vrátili späť a nemali žiadny problém s opätovným pripútaním do sedadla. Po prvýkrát v histórii boli tiež verejne vysielané zábery z interiérov kozmických lodí. Vysielanie sa prostredníctvom Intervízie prenášalo aj do krajín socialistického bloku. Dňa 14. augusta sa Popovič a Nikolajev zobudili o 04:00 moskovského času (01:00 svetového času). Personál pozemnej stanice neďaleko Chabarovska krátko nato dostal správu od Popoviča asi v tom zmysle, že sa cíti v poriadku a let pokračuje podľa plánu. Podobnú správu predtým dostali aj od Nikolajeva. Na Zemi medzitým štátna komisia, ktorá schvaľovala všetky dôležité rozhodnutia o kozmických letoch, plánovala pristátia oboch misií. Vzhľadom na predpoveď silného vetra s nárazmi až 20 m/s v plánovanom mieste pristátia Vostoku 3 v oblasti kazašskej Karagandy nikto nenamietal proti predĺženiu Nikolajevovho letu až do 15. augusta. Ohľadom Vostoku 4 sa spočiatku uvažovalo o predĺžení letu o jeden deň. Veliteľ oddielu kozmonautov Nikolaj Kamanin ale proti tomu namietal, pričom argumentoval tým, že v troch plánovaných miestach pristátia Vostoku 4 sa očakáva silný vietor a údaje z kozmickej lode naznačujú pokles teploty v kabíne. Nakoniec sa rozhodlo, že let sa predĺži iba vtedy, ak si to bude priať sám Popovič. Hlavný konštruktér Sergej Koroľov sa potom Popoviča spýtal na jeho stav. Popovič mu odpovedal, že je vo výbornej forme a plánuje pristáť na 65. oblete.

Popovič na ukrajinskej poštovej známke z roku 2012 pri príležitosti 50. výročia jeho letu

Ráno 15. augusta Popovič po zobudení o 04:00 moskovského času (01:00 svetového času) oznámil pozemným kontrolórom, že je síce vo výbornom zdravotnom stave, ale znepokojuje ho pokles teploty v kabíne. Kroky, ktoré vykonal na nápravu situácie, nemali žiadne účinky. Kamanin celú noc sledoval telemetrické údaje z Vostoku 4 a dopytoval sa rôznych odborníkov, čo sa deje s loďou. Vzhľadom na zhoršujúci sa stav systému podpory života, bol teraz pripravený presadiť pristátie lode. Keď v to ráno začala pracovať štátna komisia, teplota na palube kozmickej lode klesla na 10 °C a vlhkosť vzduchu na 35%, čo viedlo aj lekársky tím k požiadavke okamžitého pristátia. Kamanin bol samozrejme medzi tými, ktorí boli za pristátie Vostoku 4 na pôvodne plánovanom 49. oblete, čiže po necelých troch dňoch letu. Predseda štátnej komisie Leonid Smirnov však spolu s ďalšími funkcionármi práve dostali súhlas od ministra obrany Andreja Grečka a samotného Chruščova na štvordňový let. Teraz sa tak cítili v rozpakoch a presadzovali práve schválený program letu. Uprostred diskusie napokon prišla správa od Popoviča, v ktorej ohlásil „búrku“ (groza), čo ale bolo kódové slovo, ktorým sa označoval stav nevoľnosti a zvracanie. V takejto situácii sa vyžadoval návrat na Zem pri najbližšej možnej príležitosti (keď obežná dráha kozmickej lode viedla cez územie ZSSR). Teraz tak už v podstate všetci požadovali okamžitý návrat Vostoku 4, ktorému vtedy zostávalo už len 40 minút do momentu, kedy sa muselo už definitívne rozhodnúť o návrate, aby loď mohla pristáť v plánovanej oblasti. Smirnov a Koroľov však stále trvali na tom, aby sa najskôr porozprávali s Popovičom. Pri nasledujúcom komunikačnom okne im Popovič oznámil, že pozoroval meteorologický jav a cítil sa jednoducho vynikajúco. Keď sa ho čoraz intenzívnejšie pýtali na charakter a intenzitu spomínanej „búrky“, kozmonaut nerozumel, čo od neho žiadajú a nechápal, prečo sú všetci rozrušení kvôli búrke, ktorú videl nad Mexickým zálivom. Štátna komisia už medzitým rozhodla o ukončení letu na 49. oblete.

Brzdiaci manéver na 49. oblete prebehol bez problémov a približne 10 sekúnd po skončení zážihu sa automaticky oddelil prístrojový úsek od návratovej kabíny s kozmonautom. Návrat lode do atmosféry bol takisto bezproblémový. Rovnako ako jeho predchodcovia sa aj Popovič pred pristátím katapultoval z kabíny. Rovnako ako Nikolajev aj Popovič klesal do značne kamenistej oblasti a navyše sa na padáku otáčal. Asi kilometer nad zemou mu vietor zavial priamo do tváre a Popovič sa začal obávať o bezpečnosť pristátia: „Plesknem so sebou o zem a nič nenarobím...“ Našťastie ho krátko pred pristátím stabilizoval núdzový kontajner NAZ, ktorý potom, čo dopadol na zem, zapôsobil ako kotva. Popovič pristál po takmer troch dňoch letu, 15. augusta o 09:59 moskovského času (06:59 svetového času, čiže sedem minút po Nikolajevovi), 193 km juhozápadne od Karagandy v Kazachstane. Návratová kabína takisto pristála na svojom padáku. V celom okolí sa nachádzala iba jedna malá plocha približne 10 × 10 metrov bez kameňov a práve na ňu sa Popovičovi podarilo pristáť. Až po rokoch v rozhovore pre časopis Novosti kosmonavtiki prezradil, že pri tvrdom dopade na zem sa takmer zranil. Kozmonaut sa najskôr uistil, že je v poriadku, vyzliekol si skafander a začal zapínať rádiostanice, ktoré vybalil z NAZu. Ani jedna z nich nefungovala, ale asi 20 minút po pristátí uvidel pátracie lietadlo Il-14. Začal pobehovať a mávať, aby dal najavo, že je v poriadku a nepotrebuje pomoc. Napadlo mu, že mladí vojenskí lekári, ktorí k nemu mali zoskočiť z lietadla na padákoch, nie sú príliš skúsení parašutisti a pri vetre s rýchlosťou asi 10 až 12 m/s a nie celkom ideálnom teréne môžu prísť k úrazu. Záchranári aj tak zoskočili. Keď pristáli, Popovič sa ponáhľal k nim, aby im pomohol chytiť a zložiť padáky, do ktorých sa oprel silný vietor a lekárov ťahali so sebou. Niektorí sa pritom zranili a jeden z nich mal oškreté ruky a zakrvavenú tvár. Popovič mu musel dezinfikovať rany. O 12:05 hod. však už vrtuľník Mi-6 s kozmonautom na palube vzlietol na letisko Sary-Šagan, ale kvôli zlému počasiu musel pristáť v Karagande, kde sa Popovič stretol s Nikolajevom.

Externé odkazy

• Vostok 4 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
• Vostok 4 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)