Wikipédia

Vráskavec obrovský

Veľryba
Latinský názov Balaenoptera musculus staršie niekedy označoval druh vráskavec myšok[1][2], pozri vráskavec myšok.

Vráskavec obrovský (lat. Balaenoptera musculus; iné názvy pozri nižšie) je druh veľryby z rodu vráskavec (Balaenoptera) z čeľade vráskavcovité (Balaenopteridae).

Vráskavec obrovský
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[3]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Balaenoptera musculus
Linnaeus, 1758

Rozšírenie (modrou farbou).
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Je to najväčší súčasný žijúci živočích a podľa doterajších informácií aj najväčší živočích vôbec[4], aspoň z hľadiska hmotnosti. Dĺžkou ho však predčilo niekoľko rodov sauropodných dinosaurov.

Názvy upraviť

Slovenské názvy tohto druhu sú: vráskavec obrovský[5], vráskavec ozrutný[5] (resp. staršie: vrásavec ozrutný[6][7]), veľryba obrovská[8][9] a veľryba modrá[10]. Staršie slovenské názvy sú: vráskavec modrý[11], veľryba sírovobruchá[12][13] (tento názov sa vzťahuje najmä na bývalý druh Balaenoptera sulfurea - pozri kapitolu Systematika), kytovec obrovský[14], plýtvak [alebo plytvák[15]] obrovský[16]. Slovenské ľudové názvy sú: modrá veľryba[17][18][19][13], Sibbaldova veľryba[19], ojedinele sivá veľryba[20].

Latinské názvy tohto druhu, ktoré sa používajú aj v súčasnosti, sú: Balaenoptera musculus, Rorqualus musculus alebo Sibbald(i)us musculus. Staršie latinské názvy sú (podľa abecedy): Balaena boops, Balaena borealis, Balaena maximus, Balaena musculus, Balaenoptera borealis, Balaenoptera carolinae, Balaenoptera gigas, Balaenoptera gryphus, Balaenoptera jubartes, Balaenoptera latirostris, Balaenoptera rorqual, Balaenoptera sibbaldi(i), Cuvierius sibbaldi(i), Flowerius gigas, Physalus latirostris, Physalus sibbaldii, Pterobalaena gigas, Pterobalaena gryphus, Rorqualus borealis, Rorqualus major, Sibbald(i)us borealis. Ďalšie synonymá pozri dole v kapitole Systematika ako komentáre k jednotlivým poddruhom.[21][22][23][24]

Systematika upraviť

vráskavec obrovský (Balaenoptera musculus; iné názvy pozri vyššie):[4][5][25][26][27][28][29][30][31][21][22][32][33][34][35][36][37][38][39]

  • poddruh Balaenoptera musculus musculus – Vyskytuje sa v severnom Atlantickom oceáne a severnom Tichom oceáne. V staršej literatúre bol niekedy klasifikovaný ako druh Balaenoptera musculus (po slovensky: vráskavec obrovský/veľryba obrovská v užšom zmysle), alebo alternatívne ako 2 druhy: Balaenoptera musculus v užšom zmysle (iné názvy: Balaenoptera sibbaldii, Sibbaldius borealis; po slovensky: vráskavec obrovský/veľryba obrovská v najužšom zmysle) a Balaenoptera sulfurea (iné názvy: Balaenoptera sulphurea, Sibbaldius sulfureus; po slovensky: veľryba sírovobruchá). Ďalšie staršie latinské synonymá tohto poddruhu sú uvedené hore v kapitole Názvy ako latinské synonymá druhu Balaenoptera musculus.
  • poddruh Balaenoptera musculus indica – Vyskytuje sa v severnom Indickom oceáne. Je to sporný poddruh - alternatívne sa klasifikuje ako súčasť poddruhu B. m. brevicauda alebo zahŕňa poddruh B. m. intermedia. V staršej literatúre bol niekedy klasifikovaný ako druh Balaenoptera indica.
  • poddruh Balaenoptera musculus brevicauda – Vyskytuje sa v južnom Indickom oceáne, okolo Indonézie a v juhozápadnom Tichom oceáne. Zahŕňa trpasličie populácie. Niekedy sa klasifikuje ako samostatný druh Balaenoptera brevicauda[40]. Ako samostatný taxón (poddruh či druh) bol opísaný až v 60. rokoch 20. storočia, predtým boli jeho populácie považované za súčasť druhov Balaenoptera indica a Balaenoptera intermedia.
  • poddruh Balaenoptera musculus intermedia – Vyskytuje sa okolo Antarktídy. Spadajú doň rozmermi najväčšie populácie vráskavca obrovského. Niekedy sa navrhuje ho spojiť do jedného poddruhu s poddruhom B. m. indica (v takom prípade má taxonomicky prednosť názov B. m. indica). V staršej literatúre bol niekedy klasifikovaný ako druh Balaenoptera intermedia (iný názov: Balaenoptera antarctica) alebo sa alternatívne klasifikoval ako viacero menších druhov, napríklad v niektorých deleniach to boli konkrétne druhy Balaenoptera intermedia v užšom zmysle, Balaenoptera antarctica v užšom zmysle (pôvodne Sibbaldius antarcticus [sensu Burmeister]), Balaenoptera australis (pôvodne Physalus australis [sensu Hector]) a niekedy aj Balaenoptera miramaris. Uvedený taxón Balaenoptera australis (Physalus australis) sa dnes však často zaraďuje mimo vráskavca obrovského, najčastejšie sa považuje za súčasť druhu vráskavec myšok.
  • poddruh Balaenoptera musculus chilensis – Vyskytuje sa pri Čile. Ako (problematický) taxón je známy už dávnejšie, ale ako samostatný poddruh bol navrhnutý až v roku 2007 a formálne pomenovaný bol až v roku 2020. Je to sporný poddruh - v minulosti sa považoval za súčasť buď poddruhu B. m. intermedia alebo poddruhu B. m. brevicauda, novšie sa obyčajne považuje buď za samostatný poddruh alebo (podľa genetických údajov) za súčasť poddruhu B. m. musculus.

Vo voľnej prírode existujú aj krížence s vráskavcom myšokom (Balaenoptera physalus).[4]

V minulosti A. Brehm do vráskavca obrovského (uňho nazývaného Sibbaldius borealis) začlenil aj vráskavca sejvala.[41][24]

Opis upraviť

Jedince na južnej pologuli sú všeobecne väčšie ako na severnej. Samice sú väčšie ako samce. Dĺžka tela dosahuje až okolo 30 metrov (rekordný jedinec meral do 32,6 m) a hmotnosť od 50 do 150 ton (rekordná samica z 1947 vážila 190 t).[42] Je najťažším živočíchom všetkých čias. Spoľahlivo najdlhší doložený dnes známy dinosaurus rodu Supersaurus meral na dĺžku zhruba 32-35 metrov, bol teda mierne dlhší (avšak podstatne ľahší, hmotnosť predstavovala asi 40 ton).

Hmotnosť jazyka sa približne rovná hmotnosti dospelého slona (až 2,9 tony).

Vráskavec má prúdnicový tvar tela s hlavou tvaru písmena U. Vie plávať rýchlosťou až 20 uzlov (37 km/h) a radí sa tak medzi najrýchlejšie morské živočíchy.

Ekológia upraviť

Živí sa krilom. Jeden vráskavec obrovský zje každý deň odhadom asi 40 miliónov týchto drobných kôrovcov, čo zodpovedá približne 4 tonám krilu. [43]

Iné projekty upraviť

Referencie upraviť

  1. ↑ JANDA, J., BABOR, F. Velký illustrovaný přírodopis všech tří říší I - Ssavci a ptáci. Praha: Rašín. 1913. S. 237
  2. ↑ South Africa. Office of Census and Statistics. Official Year Book of the Union. [s.l.] : [s.n.], 1928. 1248 s. Dostupné online. S. 483.
  3. ↑ Cooke, J.G. 2018. Balaenoptera musculus. The IUCN Red List of Threatened Species 2018: e.T2477A50226195. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2018-2.RLTS.T2477A50226195.en. Prístup 13. marec 2019.
  4. ↑ a b c JEFFERSON, Thomas A.; WEBBER, Marc A.; PITMAN, Robert L.. Marine Mammals of the World (A Comprehensive Guide to Their Identification). [s.l.] : Elsevier Science, 2015. 616 s. ISBN 978-0-12-409542-7.
  5. ↑ a b c CARWARDINE, Mark. Veľryby, delfíny a sviňuchy. Preklad Milan Thurzo; ilustrácie Martin Camm. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2007. 255 s. ISBN 978-80-551-1447-7. S. 68.
  6. ↑ veľryby. In: Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor. S. 511
  7. ↑ LANG, Jaroslav; KOCIAN, Vojtěch; PRAVDA, Oldřich. Zoológia pre študujúcich na pedagogických fakultách. Preklad František Vilček; ilustrácie Jan Solovjev, Jaromír Zpěvák. 1. slov. vyd. Diel 2. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1966. 481 s. S. 270, 271.
  8. ↑ MAJZLAN, Oto; FEDOR, Peter. Základy ekológie a environmentalistiky pre pedagogické smery. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2012. 180 s. ISBN 978-80-223-3175-3. S. 42.
  9. ↑ Veľký rusko-slovenský lekársky slovník. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 781 s. S. 263.
  10. ↑ HELL, Pavel. Svetové poľovníctvo. 1. vyd. Zvolen : Technická univerzita, 2007. 205 s. ISBN 978-80-228-1846-9. S. 116.
  11. ↑ ŽITKOV, B. M. Zvieratá a vtáky povrchu zemského. Martin: Osveta. 1953. S. 142
  12. ↑ STEELE, P. Žraloky a iní obyvatelia morských hlbín. Martin: Osveta. 1993. S. 55
  13. ↑ a b VOSTAL, Z. Večný tulák oceánu - Svetové safari (51). In: Spišský denník Korzár. č. 3. 2002
  14. ↑ Koľko vážia jednotlivé časti kytovca. In: ABC pionierov. č. 9. 1964. S. 21
  15. ↑ SKALA, P. Zaujímavosti z celého sveta. Sväz slovenských kníhkupcov a nakladateľov, družstvo s r. o. 1943. S. 7
  16. ↑ PECHOČ, K. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Prešov: Československá Grafická Unia. 1935. S. 149
  17. ↑ 1000 zázrakov prírody. Bratislava: Perfekt 2000 (preklad: Zuzana Guldanová)
  18. ↑ SERGEJEV, B. Živé lokátory oceánu. Bratislava: Obzor, 1983 (preklad: Katarína Strelková)
  19. ↑ a b MELVILLE, H. Biela veľryba. Bratislava: Petit Press, 2006 (preklad: Otakar Kořínek)
  20. ↑ HERZ, J. et al. Magazín poľovníka 1967. S. 20
  21. ↑ a b MEESTER, J. A. J.. Classification of Southern African Mammals. [s.l.] : Transvaal Museum, 1986. 359 s. Dostupné online. ISBN 978-0-907990-06-2. S. 162 a nasl..
  22. ↑ a b Hershkovitz, Philip. 1966. "Catalog of Living Whales." Bulletin of the United States National Museum. 1–259. S. 163 - 175 [1]
  23. ↑ WoRMS - World Register of Marine Species - Balaenoptera musculus (Linnaeus, 1758) [online]. marinespecies.org, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online.
  24. ↑ a b SCHMIEDEKNECHT, Otto. Die Wirbeltiere Europas (mit Berücksichtigung der Faunen von Vorderasien und Nordafrika). [s.l.] : [s.n.], 1906 (2017). 484 s. ISBN 978-9925-07625-3. S. 61, 62.
  25. ↑ JACKSON, Stephen; GROVES, Colin. Taxonomy of Australian Mammals. [s.l.] : Csiro Publishing, 2015. 536 s. ISBN 978-1-4863-0014-3. S. 326-331.
  26. ↑ United States. National Marine Fisheries Service. Office of Protected Resources. "Recovery Plan for the Blue Whale (Balaenoptera musculus): first revision" , 2020 [2]
  27. ↑ ALEKSEJEVNA, D. O. Sinnij kit. [3] (30.1.2024)
  28. ↑ Mammal Species of the World - Browse: musculus [online]. departments.bucknell.edu, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online.
  29. ↑ BREHM, A., HECK, L., HILZHEIMER, M. Brehmův Život zvířat, Díl 4, 3. sv: Ssavci. Šelmy. Kytovci. Kopytníci. Chobotnatí. Ochechule. Damani. Lichokopytníci. Praha: J. Otto. 1928. S. 485, 486
  30. ↑ BREHM, A. Az allátok villága - Barázdás bálnák (Balaenoptera Lacép.) [online]. mek.oszk.hu, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online.
  31. ↑ BRUSINA, S. Sisavci Jadranskoga mora. In: Rad Jugoslavenske Akademije znanosti i umjetnosti. Knjiga XCV. 1889. S. 112-114 [4]
  32. ↑ INSTITUTE, New Zealand. Transactions and Proceedings of the New Zealand Institute. [s.l.] : J. Hughes, Printer, 1878. 692 s. Dostupné online. S. 336.
  33. ↑ BREHM, Alfred Edmund. Malý Brehm (vylíčení života a vlastností zvířat). [s.l.] : Nakl. I.L. Kober, 1894. 322 s. Dostupné online. S. 297.
  34. ↑ DEMÉRÉ, T. A. et al. The Taxonomic and Evolutionary History of Fossil and Modern Balaenopteroid Mysticetes. Journal of Mammalian Evolution, Vol. 12, Nos. 1/2, June 2005 [5]
  35. ↑ Branch, Trevor & Stafford, Kathleen & Palacios, Daniel & Allison, C. & Bannister, J. & Burton, Chris & Cabrera, E. & Carlson, C. & Galletti, Barbara & Gill, Peter & Hucke-Gaete, Rodrigo & Jenner, Kenneth & Jenner, M. & Matsuoka, K. & Mikhalev, Yuriy & Miyashita, T. & Morrice, Margaret & Nishiwaki, Shigetoshi & Sturrock, V. & Warneke, R.. (2007). Past and present distribution, densities and movements of blue whales Balaenoptera musculus in the Southern Hemisphere and northern Indian Ocean. Mammal Review. 37. 116 - 175. [6]
  36. ↑ Khalaf-Prinz Sakerfalke von Jaffa, Norman. (2020). The Chilean Blue Whale (Balaenoptera musculus chilensis Khalaf, 2020): A New Subspecies from Chile. 38. 40-63. [7]
  37. ↑ Blue whale [online]. iwc.int, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online.
  38. ↑ Society for Marine Mammalogy [online]. marinemammalscience.org, 2016-05-12, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online.
  39. ↑ Primera reunión del Congreso científico latino americano celebrada en Buenos Aires del 10 al 20 de abril de 1898 por iniciativa de la Sociedad científica argentina .... [s.l.] : Compañía sud-americana de billetes de banco, 1898. 1732 s. Dostupné online. S. 197, 198.
  40. ↑ Viktor Aleksandrovich Arsenʹev; ZEMSKIĬ, V. A.. Atlas of Marine Mammals. [s.l.] : T.F.H. Publications, 1986. 269 s. ISBN 978-0-87666-810-8. S. 5, 222.
  41. ↑ BREHM, A. Brehms Thierleben. Leipzig: Verlag des Bibliographischen Instituts, 1883., S. 735-737.
  42. ↑ PERRIN, William F.; WÜRSIG, Bernd; J.G.M. Thewissen. Encyclopedia of Marine Mammals. [s.l.] : Academic Press, 2009. 1352 s. ISBN 978-0-08-091993-5.
  43. ↑ KINDERSLEY, Dorling. 1001 otázok a odpovedí. 1. vyd. Bratislava : TIMY spol. s.r.o., 1996. ISBN 80-88799-24-4. S. 8 a 56.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vráskavec_obrovský&oldid=7787934“