Vrana popolavá
Vrana popolavá ( lat. Corvus cornix) je spevavec z čeľade krkavcovitých. Do roku 2002 sa pod názvom vrana túlavá východoeurópska alebo vrana obyčajná východoeurópska (lat. Corvus corone cornix) považovala za poddruh vrany túlavej/obyčajnej.[2] Žije vo východnej časti Európy od Uralu po západnú časť Škandinávskeho polostrova. Hranica rozšírenia prechádza cez Nemecko, Česko, Rakúsko, západné Slovensko a Taliansko.[2]
| Vrana popolavá | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Corvus cornix Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| Corvus corone cornix, vrana obyčajná, vrana túlavá | |
 Mapa rozšírenia vrany popolavej | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis upraviť
Vrana popolavá meria 46[3] – 47 cm[4] a váži 360 – 638 g.[2]
Samec i samica majú čiernu hlavu, zobák, hrvoľ, krídla, chvost a nohy. Ostatnú časť tela majú sivú. Dospelé majú čiernu farbu s fialkastým leskom, mladé matnú.[2]
Hlas upraviť
Zachrípnuté krákanie "krá", znie suchšie ako hlas havrana čierneho.[3][4]
Výskyt a stav na Slovensku upraviť
Žije na celom území Slovenska od nížin až do vysokých hôr (Nízke Tatry, lokalita Jasná 1 300 m n. m., potravu hľadá až vo výškach 1 700 m n. m., Vysoké Tatry).[5]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 8 000 - 15 000, zimujúcich jedincov 20 000 - 40 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sa zmenšili o 20 - 50%. Ekosozologický status v roku 2014 LC* A2b - menej dotknutý.[1][6][7] Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[5]
Biotop upraviť
Poľnohospodárska krajina s roztrúsenými stromami, vetrolamy, okraje polí a lesov, pobrežná stromová vegetácia tokov a vodných plôch. [2][3][5] Nevyhýba sa ani blízkosti ľudí, hniezdi i v mestách na cintorínoch a parkoch (Bratislava, Košice, Banská Štiavnica).[5]
Hniezdenie upraviť
Hniezdi na okraji lesa, v pásoch stromov alebo na solitérnych veľkých stromoch.[3]. Na Východoslovenskej rovine a v Košickej kotline hniezdi aj na vysokých stožiaroch elektrického vedenia.[5]. Okrem obdobia hniezdenia žijú v kŕdľoch. Koncom februára či v marci sa páriky oddelia a začnú hniezdiť. Najprv je obdobie toku, kedy spolu sedia, samček ticho spieva a pritom ježí perie. Potom obaja stavajú hniezdo vysoko na stromoch. Používajú konáre, byliny a korienky. Od konca marca, v priebehu apríla až v máji prebieha znášanie vajíčok. Býva ich 4 - 6, majú zelenkastú farbu a sú škvrnité. Na znáške sedí iba samica 17 - 18 dní, samec jej nosí potravu. Vyliahnuté mláďatá vychovávajú 31 - 32 dní.[2]
Potrava upraviť
Všežravec uprednostňujúci mäsitú potravu. Prispôsobuje sa zdroju potravy. Na jar zbiera hmyz, pandravy a drobné stavovce na poliach, vyberá vtáčie hniezda alebo chytí i mláďatá cicavcov, pri vodách žaby, mŕtve ryby alebo uviaznuté po povodniach v plytkých mláčkach. Na jeseň chytá hraboše, zbiera ovocie, orechy a chodí aj na zrejúcu kukuricu.[3] V zime hľadá potravu na hnojiskách, smetiskách i pri odpadových košoch v mestách.[2][3]
Ochrana upraviť
Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 180 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[8].
Galéria upraviť
Referencie upraviť
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
- ↑ a b c d e f PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
- ↑ a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Dušan Karaska, Ladislav Mošanský. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Vrana obyčajná / Vrana túlavá, s. 585 - 587.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vrana popolavá
Externé odkazy upraviť
- Hlas vrany popolavej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Corvus cornix na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Corvus cornix na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)