Wikipédia

Vrbova a Wetzlerova správa

Vrbova a Wetzlerova správa je 32-stranová výpoveď o živote v koncentračnom tábore, ktorú nadiktovali Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler židovským predstaviteľom v Žiline 24. až 27. apríla 1944 po úspešnom úteku z tábora Auschwitz-Birkenau.

Situačný náčrt Auschwitzu I a II spolu s polohou železničnej rampy (v strede) vzhľadom k týmto dvom táborom. Poloha táborov (camp), továrenských budov firiem Krupp, Siemens a D.A.W, plynových komôr I, II, III, IV a brezového (Birke) lesa. Kruhy ohraničujúce tábory tvoria strážne veže. Mimo kruhov sú nádražie a pomocný tábor Harmensee. Náčrt a správa boli pôvodne v nemčine a slovenčine. Dochovaná anglická verzia je preklad Executive Office of the United States War Refugee Board, 16 November 1944.

Význam správy upraviť

Správa je považovaná za prvú detailnú informáciu o nacistickom koncentračnom tábore, ktorá sa dostala k Spojencom a bola označená za vierohodnú.[pozn. 1] Informuje o masových vraždách, ktoré nacisti vykonávali počas holokaustu. 

Hoci bolo zverejnenie správy pre verejnosť kontroverzne pozdržané a 15. mája 1944 sa začali deportácie 437 000 maďarských židov do Auschwitzu, správa pravdepodobne zachránila mnoho životov. Informácie zo správy boli publikované prostredníctvom BBC 15. júna 1944 a 20. júna v New York Times. Pápež Pius XII., americký prezident Franklin Delano Roosevelt a švédsky kráľ Gustáv V. následne žiadali maďarského vodcu, admirála Miklósa Horthyho, zastaviť masové deportácie. Deportácie sa v Maďarsku zastavili 9. júla 1944, vďaka čomu sa zachránilo asi 200 000 židov.

Načasovanie šírenia správy zostáva zdrojom významných sporov. Správa bola k dispozícii okrem iných aj maďarským štátnym činiteľom už pred začiatkom deportácií do Auschwitzu, ale niekoľko ďalších týždňov nebola ďalej šírená. Vrba veril, že skoršie uverejnenie správy mohlo zachrániť viac ľudí. Tvrdil, že ak by maďarskí židia vedeli, že nebudú presídlení ale zabití, mohli by sa rozhodnúť namiesto nastúpenia do vlakov smerujúcich do Auschwitzu pre útek alebo boj. Vyhlásil, že správa bola zámerne pozdržaná židovsko-maďarským Výborom na pomoc a záchranu (ועדת העזרה וההצלה בבודפשט) aby neohrozila zložité, ale nakoniec neplodné vyjednávanie medzi výborom a Adolfom Eichmannom, dôstojníkom SS zodpovedným za deportácie, na výmenu životov za peniaze, nákladné automobily a iný tovar – takzvaný návrh „krv za nákladiaky“.

Vznik správy upraviť

Vrbovi a Wetzlerovi po prechode na slovenské územie pomohol sedliak Ondrej Čanecký, ktorý ich priviedol k židovskému doktorovi Pollackovi.[1] Pollack mal kontakt na Erwina Steinera z ústredia Židovskej rady v Žiline.[2] Vrba a Wetzler prespali v Čadci v dome príbuznej známeho rabína Lea Baecka u pani Beckovej,[3] a nasledujúci deň, 24. apríla 1944 išli na stretnutie do Žiliny.[4]

Z rozhodnutia príslušníka SA, SS a SD Dietra Wisliceneho, ktorý sa podieľal na registrácii a následnom vyhladzovaní židovského obyvateľstva najprv v Nemecku, neskôr od augusta 1940 na Slovensku boli zrušené všetky židovské organizácie a od septembra 1940 nahradené Ústredňou Židov (ÚŽ; nemecky: Judenrat, anglicky: Jewish Center). V rámci ÚŽ v roku 1943 vznikla (bratislavská) Pracovná skupina, ktorú viedla Gisi Fleischmannová a rabín Chaim Michael Dov Weissmandl, ktorá sa vtedy považovala za hnutie odporu.[5] Starostom ÚŽ sa v decembri 1943 stal doktor, nemecky hovoriaci právnik, Oskar Neumann a zamestnancom ÚŽ bol aj architekt Andrej Steiner.

Ústredňa Židov v Žiline sídlila na Hollého ul. č. 9, kde bol pôvodne židovský starobinec. Dnes je táto budova sídlom Židovskej náboženskej obce. Vrba a Wetzler tam podľa spomienok priameho účastníka Arieho Kleina prišli 25. apríla 1944 a boli vypočutí miestnymi predstaviteľmi žilinskej úradovne Ústredne Židov a židovskej náboženskej obce. Keď miestni predstavitelia pochopili význam ich slov, povolali z Bratislavy svojich nadriadených - Oskara Neumanna, inžiniera Oskara Krasňanského a Erwina Steinera. Rudolf Vrba mal pocit, že im neveria. Nikto nečakal, nebol pripravený na to, aby pochopil, čo sa v Osvienčime dialo. Aby si overili, či mladíci hovoria pravdu, každého z nich umiestnili do inej miestnosti a vypočúvali oddelene. Kládli im faktografické otázky, aby podľa ich odpovedí zistili, či neklamú. Vrba odhadol koľko ľudí bolo zavraždených v plynových komorách, čo podľa jeho prepočtov bolo okolo 1 750 000. Vysvetlil, aké zisky z toho Nemci mali, hlavne zo šperkov, peňazí, oblečenia, zlatých zubov, ale i vlasov či popola, ktorý sa používal ako hnojivo. Opísal vnútornú štruktúru táborov a využívanie Židov na otrockú prácu. Vypočúvanie trvalo tri dni.[6]

Vrba neskôr vo svojej knihe napísal, že začal kreslením vnútorného plánu Auschwitzu I a II spolu s polohou rampy vzhľadom k týmto dvom táborom (pozri obrázok). Opísal vnútornú organizáciu táborov; ako boli židia využívaní na otrockú prácu pre Krupp, Siemens a D.A.W., ktoré mali továrenské budovy priamo pri tábore Auschwitz I. Koncern I. G. Farben inicioval vznik samostatného koncentračného tábora Auschwitz III v blízkych Monowiciach, s továrňou na výrobu syntetického kaučuku Buna-Werke.[7][8][9] Túto továreň Vrba v správe spomína ako Buna. Opísal tiež masové vraždy v plynových komorách tých, ktorí boli vybraní pre Sonderbehandlung („špeciálne zaobchádzanie“).[10]

Wetzler napísal prvú časť správy a Vrba tretiu. Na písaní druhej časti správy pracovali obaja. Napokon celú správu spolu prepracovali ešte šesťkrát.[pozn. 2] Správu prekladali už počas jej písania zo slovenčiny do nemčiny s pomocou Gisely Steinerovej Neumannov poradca Oskar Krasňanský, inžinier a stenograf, ktorý si neskôr zmenil meno na Oskar Isaiah Karmiel.[11][pozn. 2] Výsledkom bola 32-stranová správa v nemčine, ktorá bola dokončená 27. apríla 1944.[12] Vrba napísal, že správa bola narýchlo preložená aj do maďarčiny. Pôvodná slovenská verzia sa nezachovala, napísal český historik Miroslav Kárny.[13] Anglicka verzia správy (The Auschwitz Protocol / The Vrba-Wetzler Report) je dostupná v plnom znení online[14] tak isto ako aj jej český preklad[15] vďaka projektu Vrba-Wetzler Memorial. Slovenský preklad „Správy Wetzlera a Vrbu“ (preklad: M. Richter) vyšiel v neskorších vydaniach knihy Alfréda Wetzlera (pod pseudonymom Jozef Lánik) Čo Dante nevidel.

Vo filme upraviť

Poznámky upraviť

  1. ↑ Už v roku 1942 vznikla správa Karského pre poľskú exilovú vládu, na základe ktorej poľský minister zahraničných vecí Raczyński 10. decembra 1942 vydal protestnú nótu určenú všetkým štátom OSN. Distribuovaná bola aj v angličtine („The Mass Extermination of Jews in German Occupied Poland“) ako 9 stranová brožúra obsahujúca 21 bodov. Ešte skoršia Witoldova (Pileckého) správa z roku 1941 sa stala základom pre tzv. Auschwitz Protocols, ktorý bol vydaný v novembri 1944, ktorého základom bola práve VW správa doplnená správami od Arnosta Rosina a Czesława Mordowicza a správou od Jerzy Tabeau.
  2. ↑ a b Tento opis písania správy bol napísaný v prvom povojnovom vydaní z roku 1946, Oswiecim, hrobka štyroch miliónov ľudí, Bratislava, p. 74. Wetzler to takisto potvrdil v liste zo 14. apríla 1982 poslaným Miroslavovi Kárnému (spoluväzeň, potom novinár a historik). Uvedené v Kárný, Miroslav „The Vrba and Wetzler report“, v Berenbaume, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp, Indiana University Press, 1994, s. 564, poznámka 5.

Referencie upraviť

  1. ↑ DURÁNIKOVÁ, Jarmila. Čo Dante nevidel – ako Slováci ušli z tlamy Osvienčimu : Nedocenený Alfred Wetzler (Rohovor s pani Etou Wetzlerovou). SME (Bratislava: Petit Press), 2006-06-09. Dostupné online [cit. 2021-09-30]. ISSN 1335-4418. Archivované 2007-12-25 z originálu.
  2. ↑ Auschwitz Protocols [online]. yadvashem.org, [cit. 2021-09-30]. Dostupné online.
  3. ↑ Vrba, Rudolf. I Escaped from Auschwitz, Barricade Books, 2002, p. 399.
  4. ↑ Linn, Ruth. (2004) Escaping Auschwitz. A culture of forgetting, Cornell University Press, p. 21.
  5. ↑ Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report“, v Berenbaume, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp, Indiana University Press a the United States Holocaust Memorial Museum, 1994, p. 554.
  6. ↑ ŠIMKO, Peter. Správa o hrôzach Osvienčimu vznikla v Žiline - Žilina Gallery Wiki [online]. Žilinský večerník, č. 37, str. 11, 9.9.2008, [cit. 2022-07-28]. Dostupné online.
  7. ↑ Hermann Goering, IG Farben and Zyklon-B [online]. JF Ptak Science Books, [cit. 2021-10-02]. Dostupné online.
  8. ↑ IG Farben / Auschwitz III-Monowitz / History / Auschwitz-Birkenau [online]. www.auschwitz.org, [cit. 2021-10-02]. Dostupné online.
  9. ↑ ČTK. Koniec továrne na smrť. Vojakov, ktorí oslobodili osvienčimský tábor, čakal desivý pohľad. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupné online [cit. 2021-10-02]. ISSN 1336-1996.
  10. ↑ Vrba, Rudolf. I Escaped from Auschwitz, Barricade Books, 2002, s. 400.
  11. ↑ Vrba, Rudolf. I Escaped from Auschwitz, Barricade Books, 2002, s. 402.
  12. ↑ Vrba, Rudolf. I Escaped from Auschwitz, Barricade Books, 2002, s. 403.
  13. ↑ SKELTON, Anthony; LISCIOTTO, Carmelo. Rudolf Vrba [online]. H.E.A.R.T 2008, [cit. 2022-07-28]. Dostupné online. (En)
  14. ↑ Vrba, R., Wetzler, A. The Auschwitz Protocol, The Vrba-Wetzler Report [online]. vrbawetzler.eu, [cit. 2017-10-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Vrba, R., Wetzler, A. Zpráva Vrby a Wetzlera o německých vyhlazovacích táborech Osviětim a Brzezinka [online]. vrbawetzler.eu, [cit. 2017-10-31]. Dostupné online. (po česky)
  16. ↑ Správa : film [online]. sprava.sk, [cit. 2021-09-30]. Dostupné online. Archivované 2023-05-09 z originálu.
  17. ↑ Zpráva [online]. Praha: Česko-Slovenská filmová databáze, [cit. 2021-09-30]. Dostupné online.

Literatúra upraviť

  • VRBA, Rudolf. Utekl jsem z Osvětimi. Praha : Sefer, 1998. 437 s. ISBN 978-80-85924-17-6.
  • LÁNIK, Jozef. Čo Dante nevidel : [so Správou Wetzlera a Vrbu (prvý raz v slovenskom preklade)]. 5. vyd. Bratislava : MilaniuM, 2009. 326 s. ISBN 978-80-89178-31-5. (Súčasťou knihy je aj štúdia Osudy jedné zprávy českého historika Miroslava Kárného a prológ od britského historika sira M. Gilberta. Knihu dopĺňajú fotografie R. Kostova a dokumenty z archívu A. Wetzlera)

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vrbova_a_Wetzlerova_správa&oldid=7763065“