Vyšný Medzev

Vyšný Medzev (maď. Felsőmecenzéf, nem. Obermetzenseif(en)) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Vyšný Medzev
obec
Kostol sv. Márie Magdalény
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Košice-okolie
Región	Abov
Vodný tok	Borzov (Lucia Baňa)
Nadmorská výška	387 m n. m.
Súradnice	48°42′51″S 20°54′06″V
Rozloha	32,44 km² (3 244 ha)
Obyvateľstvo	554 (31. 12. 2023)
Hustota	17,08 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1427
Starosta	Róbert Nálepka (HLAS-SD, KDH)
PSČ	044 25 (pošta Medzev)
ŠÚJ	582093
EČV (do r. 2022)	KS
Tel. predvoľba	+421-55
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Vyšný Medzev Hrdinov SNP 152 044 25
E-mailová adresa	info@vysnymedzev.sk
Telefón	055 / 489 82 71
Fax	055 / 466 76 07
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Vyšný Medzev
Webová stránka: vysnymedzev.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Polohopis

Obec sa nachádza v údolí Bodvy, na severnom okraji Medzevskej pahorkatiny a juhozápadnom okraji Volovských vrchov. Od Medzeva je vzdialený 1,5 km severne, od Košíc 30 km západne a od Rožňavy 45 km východným smerom.

Časti obce

• Vyšný Medzev
• Lucia Baňa

Symboly obce

Erb obce bol schválený po osamostatnení od mesta Medzev a pozostáva z červeného štítu, na ktorom je zlatými ratolesťami ovenčená horná polovica postavy striebroodetej Panny Márie so zlatou, červeno vystlatou uzavretou korunou. V ľavej ruke drží zlatý, dvojitý kríž ukončený žezlom, v pravej ruke drží zlaté zemské jablko. V spodnej časti sú strieborné skrížené banícke kladivká na zlatých rukovätiach nad strieborný trojvrším.

Pečať Vyšného Medzeva je okrúhla, v medzikruží má vyrytý kruhopis: * MARIA : MAGDALÉNA : PATRONA : SUPERIORI : MEZENZEVEN : 1672. Pečatné pole má po obvode dve ratolesti, vyrastajúce z trojvŕšia, ktoré končia kvietkami. Trojvŕšie vypĺňa dolný výsek porísk skrížených baníckych kladiviek, z ich horného výseku vyrastá a stred pečate vypĺňa Madona s dieťaťom a dvojramenným krížom.

Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách červená, žltá, biela a červená. Je ukončená s tromi cípmi.

Dejiny

Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1427, no dejiny obce sú úzko späté so susedným Medzevom. Osídlenie oblasti bolo z väčšej časti dôsledkom kolonizácie, preto aj obyvatelia sa zaoberali najmä baníctvom a hutníctvom kovov. Vyšný Medzev sa aj vďaka rýchlemu rozvoju získal od cisára Leopolda štatút slobodného kráľovského banského mesta. Mária Terézia mestečku priznala trhové právo a Vyšný Medzev ekonomicky prosperoval. Vzniklo námestie a remeselníci si zakladali svoje cechy. Okrem baníkov a hutníkov tu pôsobili pivovarníci, kováči, uhliari, šindliari, krajčíri a pod. Miestne baníctvo však začalo v 2. polovici 19. storočia upadať, čo spôsobilo vysťahovalectvo obyvateľov do Ameriky. Časť obyvateľstva sa začala venovať poľnohospodárstvu, na ktoré však v oblasti neboli ideálne podmienky.

Po viedenskej arbitráži sa v novembri 1938 Vyšný Medzev stal súčasťou okresu Gelnica, no bola pohraničnou obcou. Hranica bola južne od obce, čím došlo k skomplikovaniu dopravy od Moldavy. Do roku 1960 bola obec samostatná, do roku 1999 bola aj s osadou Lucia Baňa pričlenená k Medzevu. Po roku 1999 je obec aj s osadou Lucia Baňa opäť samostatnou.

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov:535
slovenská			82,99 %
nemecká			10,65 %
česká			0,93 %
maďarská			0,37 %
rómska (*14%)			0,19 %
iná			0,19 %
nezistená			4,67 %

*údaj z Atlasu rómskych komunít z roku 2013

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1930, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 1930 (národnosť v %):

Počet obyvateľov:1688
nemecká			39,51 %
slovenská			35,07 %
maďarská			9,95 %
rusínska			0,06 %
iná			15,40 %

Jazykové zloženie

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov:535
slovenský			71,21 %
nemecký			10,84 %
rómsky (*14%)			10,09 %
maďarský			1,50 %
český			0,37 %
poľský			0,19 %
iný			0,56 %
nezistený			5,23 %

*údaj z Atlasu rómskych komunít z roku 2013

Náboženské zloženie

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 535
Rímskokatolícka cirkev			69,91 %
Gréckokatolícka cirkev			1,87 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania			0,56 %
Evanjelická cirkev metodistická			0,56 %
Bahájske spoločenstvo			0,56 %
Reformovaná kresťanská cirkev			0,19 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia			0,19 %
iné			0,19 %
bez vyznania			20,37 %
nezistené			5,61 %

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1930, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 1930 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 1688
Rímskokatolícka cirkev			87,09 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania			6,10 %
Gréckokatolícka cirkev			5,51 %
Reformovaná kresťanská cirkev			0,59 %
Ústredný zväz židovských náboženských obcí			0,06 %
iné			0,65 %

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky Kostol sv. Márie Magdalény, jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1766 – 1777. Upravovaný bol v roku 1895. Obnova fasády sa uskutočnila v roku 2012. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie. Hlavný oltár je ranobarokový, pochádza z kláštora premonštrátov v Jasove. Doplnený bol prácami J. L. Krackera a J. A. Kraussa, ktorí pracovali v tej dobe v Jasove. Ide o dvojposchodovú stĺpovú architektúru. Bočné oltáre sú zasvätené sv. Jánovi Nepomuckému a Panne Márii. Na empore je umiestnený dvojmanuálový organ od J. G. Schwartza z Prešova z roku 1773. Nachádza sa tu aj symbolický Boží hrob, výtvarné dielo vo forme divadelných kulís z roku 1780. Fasády kostola sú členené lizénami, okná sú segmentovo ukončené. Veža vystupuje z priečelia s prelamovaným štítom, členená je lizénovými rámami a pilastrami a ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.

• Radnica, dvojpodlažná päťtraktová ranobaroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, zo 17. storočia. Upravovaná bola v 18. storočí. Obnovou prešla v roku 2001. Prízemná časť fasády je dekorovaná pásovou rustikou. Nad vstupným polkruhovo ukončeným portálom je umiestnený balkón. Na osi fasády je umiestnený trojuholníkový štít s tympanónom.

• 
  Kostol sv. Márie Magdalény pred obnovou
• 
• 
• 
  Radnica

• Sýpka, dvojpodlažná dvojpriestorová ľudová stavba na pôdoryse obdĺžnika, z 18. storočia. Tvorí súčasť usadlosti s murovanou polkruhovo ukončenou bránou do dvora. Fasády sýpky sú členené lizénami a kordónovou rímsou so zuborezom, priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom.

• Ľudový dom, jednopodlažná zrubová stavba na pôdoryse obdĺžnika, z konca 18. storočia. Ide o typický príklad architektúry miestnej nemeckej menšiny. Priečelie je trojosové. Fasády sú hladké, bielené. Strecha je sedlová s došteným štítom a podlomenicou.

• Antlov hámor, technická pamiatka, jednopriestorová stavba na pôdoryse obdĺžnika, z druhej polovice 19. storočia.

• 
  Usadlosť so sýpkou
• 
  Sýpka
• 
• 
  Detail vrát do usadlosti
• 
  Ľudový dom č. 58

Zdroj

• Oficiálna stránka obce