Wikipédia

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády

(Presmerované z Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády)

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády (čín. 中国人民解放军空军 – pchin-jin: Zhōngguó rénmín jiěfàngjūn kōngjūn – Čung-kuo žen-min ťie-fang-ťün kchung-ťün) predstavujú leteckú zložku Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády, ozbrojených síl Čínskej ľudovej republiky. Od roku 2014 majú asi 398 000 príslušníkov aktívneho personálu a sú najväčším letectvom v Ázii. Vďaka prebiehajúcej modernizácii sú všetky staršie typy lietadiel 3. generácie v prevádzke a dôraz je kladený aj na neustálu modernizáciu stíhačiek 4. generácie. Spolu s tým prebieha vývoj stíhacích lietadiel 5. generácie, ktoré by mali v blízkej budúcnosti nahradiť staršie typy.

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády
中国人民解放军空军
Čung-kuo žen-min ťie-fang-ťün kchung-ťün
Emblém Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády
Emblém Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády

Emblém Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády
KrajinaČína Čína
Existencia1949 – súčasnosť
Vznik11. november 1949
Typvzdušné sily
Veľkosť~398 000 príslušníkov aktívneho personálu
~1 927 lietadiel
Veliteliagenerálporučík Ting Laj-chang
Nadradené jednotky Čínska ľudová oslobodenecká armáda
Účasť
Vojnykórejská vojna
vietnamská vojna
čínsko-vietnamská vojna
Insígnie
Vlajka
Znak

Znak

Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou
Vojenská letka
Útočné lietadláJH-7, Q-5
Bombardovacie lietadláH-6
Prieskumné lietadláKJ-2000, KJ-200
Stíhacie lietadláJ-7, J-8, J-10, J-11, Su-27, Su-30, Su-35
Výcvikové lietadláK-8, JJ-7, Y-7
Dopravné lietadláIl-76, MA60, Tu-154, Y-7, Y-8, Y-9, Y-20
VrtuľníkyZ-9
Dopravné vrtuľníkyMi-17, Z-8

História upraviť

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády boli oficiálne založené 11. novembra 1949 za výdatnej pomoci Sovietskeho zväzu. Dňa 19. júna 1950 bola založená prvá letecká jednotka, ktorá bola súčasťou 4. zmiešanej brigády Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády. V októbri 1950 sa zapojila čínska armáda do vojny v Kórei proti Spojeným štátom. Koncom roku 1951 začal Sovietsky zväz dodávať Číne stíhacie lietadlá MiG-15, ktoré niesli v čínskom letectve označenie J-2. Zároveň sovietski inštruktori zabezpečovali výcvik nových čínskych pilotov. V roku 1956 spustila Čína sériovú výrobu lietadiel Šen-jang J-5 (licenčná verzia MiGu-17) a o dva roky neskôr J-6 (licenčná verzia MiGu-19).[1]

 
Čínski stíhací piloti v roku 1965

V marci 1961 podpísala Čína so Sovietskym zväzom dohodu o prevode technológie na vývoj stíhačiek MiG-21F-13. Niekoľko lietadiel bolo spolu s montážnymi sadami odoslaných leteckému závodu v Šen-jangu v auguste 1962. Kvôli zhoršujúcim sa vzťahom medzi Pekingom a Moskvou sa však už neuskutočnila dodávka technických dokumentov. To prinútilo závod Šen-jang vyvinúť reverzným inžinierstvom svoju vlastnú verziu MiGu-21. Výroba čínskeho MiGu-21, ktorý dostal neskôr označenie J-7, začala v marci 1964.[2] V tom istom roku začala Čína pracovať prvýkrát na vývoji svojho vlastného stíhacieho lietadla. Nieslo označenie J-8 a išlo o rýchlu záchytnú stíhačku s oveľa väčším dostupom, ako mal jej predchodca J-7. Z dôvodu „kultúrnej revolúcie“ však bol vývoj pozastavený a lietadlo sa dostalo do výroby v značnom omeškaní, až v decembri 1979.[3] V 80. rokoch prebiehali práce na vývoji stíhacieho bombardéru JH-7, ktorý začal v polovici 90. rokov nahrádzať stroje H-5, vtedajší základný pilier bombardovacích jednotiek čínskeho letectva.[4] V roku 1988 sa začali práce na projekte stíhacieho lietadla 4. generácie, ktorým Čína zareagovala na zaradenie moderných stíhačiek MiG-29 a Su-27 do výzbroje sovietskeho letectva. Nový stroj, nazvaný J-10, bol v roku 2005 zaradený do Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády.[5] Medzitým však Čína potrebovala rýchlo zmodernizovať svoje vzdušné sily, ktoré začali výrazne zastarávať. Preto v roku 1990 začala rokovania so Sovietskym zväzom o nákupe moderných stíhacích lietadiel. Po predvedení strojov MiG-29 a Su-27 a po zvážení svojich potrieb sa nakoniec rozhodla pre stíhačky Su-27. Čína sa stala prvým zahraničným zákazníkom Su-27SK/UBK a v priebehu rokov 1992 až 1999 kúpila 76 týchto lietadiel. Podarilo jej dokonca podpísať s Ruskom zmluvu o licenčnej výrobe Su-27SK na svojom území a získať tak ďalších 200 lietadiel už z vlastnej produkcie. Licencia na lietadlá, nazvané J-11 alebo J-11A, neumožňovala výrobu dvojmiestnej verzie Su-27UBK, ani integráciu vlastnej avioniky a rakiet. To zrejme viedlo Číňanov v roku 2000 k rozhodnutiu, že nevyrobia licenciou stanovených 200 stíhačiek, ale ukončia produkciu asi na polovici. O dva roky neskôr prišla Skupina leteckého priemyslu Šen-jang s iniciatívou vyvinúť svoju vlastnú verziu lietadiel J-11, ktoré by mohli byť vyzbrojené čínskymi raketami a bombami. Modernizované stíhačky, nazvané J-11B, sú okrem čínskej výzbroje vybavené aj avionikou domácej výroby a prvým čínskym dvojprúdovým motorom WS-10A. Popri vývoji vlastných lietadiel nakúpilo čínske letectvo do roku 2004 ďalších 76 ruských strojov. Išlo o viacúčelové stíhacie lietadlá Su-30MKK. V dôsledku tejto rozsiahlej obnovy lietadlového parku bola Čína v roku 2012 na 2. mieste, hneď za USA, z hľadiska počtu stíhacích lietadiel 4. generácie. V novembri 2015 podpísala Čína zmluvu na nákup 24 lietadiel Su-35S, ktoré v súčasnosti predstavujú najmodernejšie ruské stíhačky generácie 4++.[6] Zároveň sú zavádzané do výzbroje stíhačky 5. generácie J-20[7] a prebiehajú letové skúšky lietadiel J-31.[8]

Čínski piloti v súčasnosti trénujú na starších stíhacích lietadlách JJ-7 a na novom cvičnom/bojovom lietadle L-15, ktoré bolo vyvinuté v spolupráci s ruskými konštruktérmi. Podľa údajov z roku 2005 nalietajú piloti stíhacích lietadiel, bojových lietadiel a bombardérov ročne 150 hodín. V prípade pilotov vojenských transportných lietadiel je to viac ako 200 hodín.

Štruktúra leteckých jednotiek upraviť

Čínska ľudová oslobodenecká armáda má v Ázii najrozsiahlejšiu a veľmi dobre rozvinutú infraštruktúru, ktorá je porovnateľná s ruskou alebo americkou vojenskou infraštruktúrou.

Najväčšia organizačná jednotka čínskeho letectva je divízia, ktorá sa skladá z 3 plukov a zo 17 000 príslušníkov aktívneho personálu. Typický pluk čínskeho letectva má 3 letky po 12 stíhacích lietadiel alebo 9 bombardérov. V roku 2012 mali Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády 33 divízií. Medzi ne patrili 3 divízie bombardérov, 24 divízií stíhacích lietadiel, 4 divízie bojových lietadiel a 2 divízie dopravných lietadiel.

 
Bojové lietadlo Q-5
 
Lietadlo J-7I vo vojenskom múzeu v Pekingu
 
Lietadlo J-8 vyzbrojené bombami a strelami vzduch-vzduch
 
Ľahké viacúčelové stíhacie lietadlo J-10
 
J-10 z čínskeho akrobatického tímu
 
J-20
 
J-31 na leteckej show v roku 2014

Z geografického hľadiska spadajú letecké základne organizačne do 7 vojenských oblastí:

  • Šen-jang
    • An-šan – J-8, J-11
    • Čch’-feng – J-7E
    • Ta-lien – J-7E
    • Tan-tung – J-8
    • Mu Tan Ťiang Ťie – Q-5, J-7
    • Mu-tan-ťiang Chaj-lang – J-8, J-7
    • Cicikar – J-7E
    • Suej-čung – Q-5
    • Šen-jang – Y-8
    • Ting-sin – KJ-2000
    • S’-pching – Q-5
  • Peking
    • Chöch chot – J-7II/J-7E
    • Tchang-šan – J-7II
    • Wen-šuej – H-6
    • Jang-cchun – J-8E, J-7E/G
    • Čang-ťia-kchou – J-8, J-11
    • Cun-chua – J-8
  • Lan-čou
    • Korla – J-7G
    • Lin-tchung – H-6E
    • Tchien-šuej – J-11
    • Urumči – J-8F, J-7II
    • Wu-kung – H-6E
    • Sin-čcheng – Su-27SK/UBK
  • Nanking
    • An-čching – H-6, Y-8
    • Fu-čou – J-7G/E
    • Ťien-čchiao-čen – Q-5, JH-7A
    • Ťia-sing – Q-5
    • Siang-tchang-čen – J-7II, J-11, Su-27UBK
    • Nanking – H-6
    • Čchü-čou – J-7II/D, Su-30MKK
    • Žu-kao – J-7
    • Šanghaj – JH-7, J-8D
    • Wu-chu – J-7E, Su-30MKK
    • Wu-si Šuo-fang – KJ-2000, KJ-200
    • Čang-šu – J-7E
    • Čang-čou – Su-27
  • Kanton
    • Chuang-chua-čen – J-8B/D, J-7, Su-30MKK
    • Tang-jang – Il-76, H-6/H-6U
    • Kanton – J-8D, J-7, H-6/H-6U
    • Kuej-pching – H-6D
    • San-ja – JH-7A, J-11
    • Chuej-jang – Q-5
    • Lej-jang – H-6A/E/H
    • Ling-šuej – J-8B/D
    • Liou-ťiang – J-7E
    • Nan-ning – J-7
    • Šan-tchou – J-7
    • Suej-si – J-8D, J-7, J-11, Su-27, Su-30MKK
    • Jung-sing Tao – J-8B/D, J-7E
    • Čang-šu – J-7E
  • Ťi-nan
    • Cchang-sien – J-7, J-8, J-10, J-11, Su-30MKK
    • Ťiao-čou – Q-5, J-8A
    • Ťi-nan – J-7G, helikoptéry
    • Ťin-čcheng – J-7, J-10
    • Wej-fang – Q-5
    • Wen-teng – J-7II
    • Ťiou Li Šan – J-7
    • Jen-čcheng – J-8
    • Jen-tchaj – Q-5
    • Čeng-čou – J-11, Su-27
  • Čcheng-tu
    • Čchung-čching – Su-27UBK, J-7
    • Meng-c’ – J-7, J-10
    • Čchiung-laj – Y-20

Lietadlový park upraviť

Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Úloha Verzia V službe[9] Poznámky
Stíhacie lietadlá
Čcheng-tu J-7     Čína stíhacie lietadlo 388
Šen-jang J-8     Čína stíhacie lietadlo 96
Čcheng-tu J-10     Čína viacúčelové stíhacie lietadlo 236
Šen-jang J-11     Čína viacúčelové stíhacie lietadlo J-11A
J-11B/J-11BS
J-16 		>253
Čcheng-tu J-20     Čína viacúčelové stíhacie lietadlo >20 Do konca roku 2019 plánuje čínske letectvo vytvoriť 4 letecké pluky, ktoré budú pozostávať z 96 stíhacích lietadiel J-20.[10]
Suchoj Su-27     ZSSR
  Rusko 		stíhač na vybojovanie vzdušnej nadvlády Su-27SK 75
Suchoj Su-30     Čína viacúčelové stíhacie lietadlo Su-30MKK 76
Suchoj Su-35     Rusko viacúčelové stíhacie lietadlo Su-35S 24[11]
Bojové lietadlá
Si-an JH-7     Čína stíhací bombardér JH-7
JH-7A 		70
Nan-čchang Q-5     Čína bojové lietadlo 118
Bombardovacie lietadlá
Si-an H-6     Čína strategický bombardér 120
Dopravné lietadlá
Iliušin Il-76     Rusko strategické dopravné lietadlo Il-76MD 22
Si-an MA60     Čína dopravné lietadlo (pre cestujúcich) 9
Tupolev Tu-154     ZSSR dopravné lietadlo (pre cestujúcich) 2
Si-an Y-7     Čína dopravné lietadlo (pre cestujúcich) Y-7G
Y-7H 		43
Šen-si Y-8     Čína taktické dopravné lietadlo 60
Šen-si Y-9     Čína taktické dopravné lietadlo 7
Si-an Y-20     Čína strategické dopravné lietadlo 2
Lietadlá špeciálneho určenia
Antonov An-30     ZSSR lietadlo pre rádioelektronický boj 3
KJ-2000     Čína lietadlo včasnej výstrahy a riadenia 4
Tupolev Tu-154     ZSSR lietadlo pre elektronický boj 7
Šen-si Y-8     Čína lietadlo pre elektronický boj Y-8GX1 17
KJ-200     Čína lietadlo včasnej výstrahy a riadenia 7
Iliušin Il-78     ZSSR tankovacie lietadlo Il-78MP 3
Cvičné lietadlá
Chung-tu JL-8     Čína cvičné prúdové lietadlo K-8 170
Čcheng-tu J-7     Čína cvičné/stíhacie lietadlo JJ-7 35
Chung-tu L-15     Čína cvičné nadzvukové lietadlo 2
Si-an Y-7     Čína cvičné/dopravné lietadlo 13
Vrtuľníky
Mil Mi-17     ZSSR
  Rusko 		dopravný vrtuľník Mi-17-1
Mi-171E 		16
Čchang-che Z-8     Čína dopravný/viacúčelový vrtuľník 34
Charbin Z-9     Čína viacúčelový/záchranný vrtuľník 20

Referencie upraviť

  1. ↑ PIKE, John. Military [online]. globalsecurity.org, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
  2. ↑ J-7 / F-7 Fighter Aircraft [online]. airforce-technology.com, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
  3. ↑ PIKE, John. Military [online]. globalsecurity.org, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
  4. ↑ Xian JH-7 ‘Flounder’ [online]. aeroflight.co.uk, 2010-03-07, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
  5. ↑ Chengdu J-10 [online]. military-today.com, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
  6. ↑ ZHITENEV, Artem. China buys 24 advanced Russian Su-35 warplanes in estimated $2bn landmark deal [online]. rt.com, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
  7. ↑ Consent Form | Popular Science [online]. popsci.com, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  8. ↑ Get Ready, America: China is Trying to Sell Its Lethal J-31 Stealth Fighter [online]. nationalinterest.org, 2015-11-09, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
  9. ↑ HOYLE, Craig. World Air Forces 2018 [online]. flightglobal.com, 01 December, 2017, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
  10. ↑ Čína plánuje vyrobiť 500 stíhačiek J-20
  11. ↑ Россия закончила поставку Су-35 для ВВС Китая [online]. 2018-11-27. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

  Letecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vzdušné_sily_Čínskej_ľudovej_oslobodeneckej_armády&oldid=7681178“