Wikipédia:Odpovede na bežnú kritiku

Niektorí ľudia na Wikipédiu ostro reagujú. Nájdu sa ľudia, ktorým sa myšlienka okamžite zapáči, ďalší si myslia, že to celé je také absurdné, že to nestojí ani za babku. Je celý rad známych námietok proti projektu Wikipédia, na ktoré sa snažíme dať odpoveď.

Je absurdné, aby každý mohol ľubovoľne upravovať články

Moje dielo, môj hrad

„Nedokážem si predstaviť že by mohol ktokoľvek upraviť môj nádherný článok. Je môj, tak prečo by som mal trpieť, že sa mi v ňom niekto vŕta?“

Vo Wikipédii sa nesnažíme „vlastniť“ to, čím prispievame. Pracujeme spoločne na zozname všetkého poznania (všetkých voľne dostupných ľudských poznatkov). Každý z nás má z toho osoh svojím spôsobom. Pre jednotlivca je veľmi ťažké napísať dokonalý článok, ale pokiaľ viacerí spolupracujú, je to ďaleko jednoduchšie. Podľa príslovia „Viac hláv viac rozumu“. Vo Wikipédii sa nám to potvrdzuje stále a znova. Môžete to vidieť na nasledujúcom príklade:

„Myslel som si, že Gödelovu vetu o neúplnosti poznám celkom dobre a keďže vtedy bol tento článok veľmi krátky a nedokončený, rozhodol som sa ho prepísať. Odvtedy doňho zasiahlo niekoľko ľudí, občas prepísali odstavec, pripomienkovali chyby alebo niečo vymazali. Nesúhlasil som so všetkými zmenami, ale s väčšinou áno. Vo Wikipédii sa nič nestratí, všetky predchádzajúce verzie všetkých článkov sú archivované a tak som niektoré zmeny vrátil. Nakoniec je článok omnoho lepší akoby som bol kedy sám schopný napísať.“

Predpokladáme že svet je plný rozumných ľudí a že spoločne môžu nakoniec dôjsť k zmysluplnému výsledku napriek úporným snahám pár kazisvetov. Dalo by sa povedať, že sme optimisti.

Šialenci

„Šialenci, ktorí na Internete publikujú svoje podivné teórie wikipédiu zničia.“

Zatiaľ sme tu veľa šialencov nemali a zjavný nezmysel je veľmi jednoduché vymazať hneď, ako sa objaví na stránke posledných zmien.

Na niektorých internetových stránkach sa píše, že prvé pristátie človeka na Mesiaci bolo natočené v štúdiu alebo opisujú vymyslené perpetuum mobile. Bez ohľadu na to, aké scestné informácie prezentujú, nie je možné takéto stránky opraviť, pretože ich autori majú nad nimi plnú kontrolu. Podobní šialenci však nemôžu uspieť vo Wikipédii.

To ale neznamená, že nezvyklé názory sú automaticky umlčané ale vymazané, proste sú označené za sporné. Čím zvláštnejší je príspevok, tým je pravdepodobnejšie, že bude zmenený. Pretože informácie vo Wikipédii nikto nevlastní, sú prispievatelia nútení písať presvedčivo a pravdivo. Tým pádom šialenci, ktorí nie sú ochotní akceptovať, že niekto iný mení ich príspevky, zistia, že neuspejú a proste odídu. Tí, ktorí sú schopní prezentovať svoje názory menej zaujato, sa môžu stať cennými prispievateľmi.

„Nejaký vytrvalý šialenec môže stále dokola vypisovať svoje zvrátené teórie o holokauste a proste vrátiť zmeny, pokiaľ jeho článok niekto zmení.“

Najlepšie je apelovať na šialencov pomocou wikipédie. Napríklad článok o popieraní holokaustu sa snaží posudzovať rôzne takéto teórie neutrálne. Je lepšie pochopiť a pokúsiť sa vyvrátiť nepresné argumenty ako ich jednoducho ignorovať.

Nakoniec sú partizáni každého druhu držaní nakrátko. My vo Wikipédii sme si celkom istí tým, že sme schopní dohliadnuť na dodržiavanie našej politiky nezaujatosti. Podarilo sa nám dosiahnuť zhodu vo viacerých kontroverzných témach. Zriedkakedy sa nájdu ľudia, ktorí tvrdohlavo trvajú na svojom stanovisku a ak predsa, dostanú poriadny výprask.

V závažných prípadoch, ako poslednú možnosť, môžeme takýmto jednotlivcom zakázať prístup a zabrániť im tak v prispievaní technickými prostriedkami.

Rýpalkovia a provokatéri

„Wikipedia dopadne rovnako ako Usenet (diskusné skupiny na Internete) — len samé hádky.“

Tento problém je trochu rozsiahlejší, ale podrobne sa ním zaoberá príručka správania sa vo Wikipédii nazývaná Wikietiketa. Hádky v článkoch sa presunú do príslušných diskusných stránok (napríklad en:Talk:Theory of relativity) alebo sa vytvorí nový článok, ktorý neutrálne vyjadrí všetky rôzne argumenty (napríklad en:Operating system advocacy).

Diskusie sa sústreďujú na to, ako článok vylepšiť a nerozoberajú sa v nich jednotlivé hľadiská. Máme nepísané, ale všeobecne uznávané pravidlo proti zneužívaniu diskusných stránok partizánmi, ktorí sa chcú iba hádať a nie článok vylepšovať. Takže nediskutujeme o tom, či je trest smrti dobrý alebo zlý, či má byť zrušený alebo nie, pretože hlavným účelom wikipédie je vytvárať encyklopédiu. Skôr sa snažíme dosiahnuť zhodu v tom, ako dať primeraný priestor každému názoru.

Práve to, na čom stojí úspech wikipédie, Usenetu absolútne chýba: my môžeme zasahovať do práce ostatných. Robíme to stále, podporuje to totiž kreativitu a spoluprácu. Lepšie povedané, vo wikipédii neexistuje niečo také ako „článok niekoho iného“ pretože ten článok nikto nevlastní. V konečnom dôsledku si komunita sama vytvára pravidlá a zároveň aj dohliada na ich dodržiavanie. A práve to sa na Usenete dosiahnuť nedá.

Naviac Usenet je diskusné fórum. Naproti tomu Wikipédia, pri všetkej skromnosti samozrejme, je encyklopédia! Samozrejme je tiež dobré vedieť čím všetkým wikipédia nie je.

Vo Wikipédii sa snažíme nájsť zhodu, nie ako napríklad weblogy, mailing listy a Usenet, kde ide často o konfrontáciu. Vo Wikipédii je dosť miesta pre všetkých, ktorí chcú prispievať a nemusia pritom naraziť na nikoho so skutočne odlišným názorom.

Vždy sa nájde pár rýpalkov a provokatérov, ktorí sa budú snažiť robiť problémy. Môžu síce narobiť trochu hluku, ale ostatní väčšinou prispievajú ďalej bez ohľadu na tieto nepríjemnosti. A v prípade, že by sa nám situácia vymkla z rúk, môžeme problémovým užívateľom zakázať prístup.

Amatéri

„Ignoranti, ktorí si myslia, že zjedli všetku múdrosť sveta, zahltia wikipédiu článkami plnými chýb.“

Pri všetkej úcte, Wikipédia obsahuje množstvo dobre mienených, ale nedokonalých a amatérskych článkov. V skutočnosti túto aktivitu vítame — amatérsky článok, ktorý sa dá neskôr vylepšiť, je lepší než nič. V každom prípade, pokiaľ si niekto iný (hlavne ak je v danej oblasti odborník) pozrie takýto článok, tak ho obvykle vylepší. Skutočne zásadné chyby sú opravené veľmi rýchlo, pretože Wikipédiu čítajú denne tisíce ľudí. Platí zásada, že čím väčšia chyba je, tým skôr si ju niekto všimne a opraví ju. Presne podľa Linusovho zákona „Keď máte dosť očí, sú všetky chyby malé.“ Ľudí, ktorí na Wikipédii pracujú, je dosť na to, aby chyby boli väčšinou malé.

Amatéri väčšinou poznajú, že prišli do styku s odborníkom a zmenia svoj spôsob prispievania — pýtajú sa, ak im nejaká časť článku nie je jasná a naštudujú si problematiku, než začnú písať. Zo spolupráce amatérov a odborníkov má prospech aj Wikipédia. A je to vynikajúci spôsob, ako sa amatér môže naučiť nové veci.

„Odborníci“ môžu opraviť chyby neskôr. Ale musíme vytvoriť systém, terminológiu a pravidlá, ktoré sú zrozumiteľné aj amatérom, inak by sa wikipédia rozpadla na množstvo špecializovaných prác, ktoré by uspokojovali práve len tých odborníkov. Pokiaľ to amatérom uľahčíme, množstvo informácií bude rýchlo narastať a tak jednoducho dosiahneme ich kritické množstvo. Vytváraním databázy textov licencovanej pod GNU FDL, ktorá bude dosť dobrá, aby ju opravovali aj seriózni učenci a ktorá bude mať tolerantný a úctivý protokol zmien a rozhranie, dosiahneme nakoniec tento efekt.

Je tiež efektívnejšie, ak článok napíše amatér, pretože odborníkovi potom väčšinou stačí opraviť len pár malých chýb. V akejkoľvek oblasti je ďaleko viac amatérov než odborníkov a tí sú prevažne zaneprázdnení. Preto rozsiahly súbor znalostí sa lepšie buduje, ak prispievajú aj amatéri, pokiaľ si to čitatelia uvedomujú a majú možnosť nahliadnuť do histórie článku.

Partizáni

„Existuje dosť partizánov, ktorí sú celí žeraví pridávať informácie, ktoré sú podľa nich dôležité pre vyvážený pohľad na vec. S potešením budú prispievať vo Wikipédii, a tým vytvoria veľké medzery v pokrytí čo nakoniec celý projekt zruinuje.“

Prvý autor veľmi často neuvedie zásadné informácie či už z nevedomosti alebo naschvál. V mnohých prípadoch, nie všetkých samozrejme, je chyba rýchlo opravená vďaka ľuďom, ktorí denne čítajú wikipédiu. Wikipedia má napríklad celkom slušné a vyvážené články o vojne, propagande, potratoch, scientológii alebo prostitúcii. V skutočnosti je wikipédia vlastne nástrojom ako sa zhodnúť na kontroverzných témach a študovali ju niekoľkí vedci práve pre schopnosť neutralizovať často veľmi nepríjemné debaty na tieto témy. Veľmi často sa dajú nájsť príbuzné témy, na ktorých mnohí partizáni dokážu pracovať v relatívne pokojnom duchu a zhodnúť sa na postupe, niekedy dokonca aj na faktoch. A nezabudnite, že partizáni z oboch strán sa snažia pretlačiť vo Wikipédii svoje vlastné názory. Príkladom môže byť článok o grófstve Cornwall, kde sa problémy okolo jeho právneho statusu a jeho vzťahu k Anglicku nakoniec podarilo vyriešiť a priviesť do stavu, ktorý je z veľkej časti prijateľný pre všetky strany. (V dôsledku tejto konkrétnej debaty je článok ďaleko obsiahlejší než by bol bez nej a určite vystihuje danú tému oveľa presnejšie než niektoré iné encyklopédie.)

Reklama

„A čo reklama? Nejaký obchodník bude určite chcieť využiť cielenú reklamu a napísať článok o svojom produkte alebo službe, ktorú predáva. V horšom prípade zmení všeobecný článok, ktorý zodpovedá jeho produktu (napríklad počítač) na svoju reklamu.“

Toto sa už stalo. Existujú tri základné spôsoby: pridávanie veľkého množstva externých odkazov na danú firmu, priame nahradzovanie článkov reklamou a písanie oslavných článkov o vlastnej firme. Prvé dve formy sú považované za číry vandalizmus a články sú vrátené do pôvodnej podoby. Väčšina Wikipediánov spam neznáša a so spamermi nakladá obzvlášť tvrdo. V treťom prípade sa takýto článok zmení, aby prezentoval neutrálny pohľad alebo sa jednoducho vymaže.

Wikipédia nie je príliš vhodným prostriedkom na reklamu. V tradičných prístupoch internetovej reklamy ako napríklad reklamné pruhy, vyskakovacie okná a reklamné emaily je možné priamo merať odozvu buď pomocou en:web bugs alebo serverových logov. Ak by nejaká spoločnosť použila na reklamu Wikipédiu, nemohla by odozvu sledovať.

To, že vo Wikipédii nie je možné sledovať výsledky reklamy, nemusí ešte každého odradiť, ale pokiaľ nebude používať robota (podrobnejšie v nasledujúcej sekcii), bude ho to stáť veľa času a energie, aby reklamu v článkoch udržal. Takže tradičnejšie reklamné médium (kde sa správa nedá zmeniť) bude nakoniec spoľahlivejšie.

Iróniou je, že Wikipédia môže v konečnom dôsledku zo spamu profitovať. Predstavme si, že spamer zmenil stránku o kulturistike na reklamu na svoje produkty. Čitateľ, ktorý na túto reklamu narazí, môže stránku skopírovať a potom vrátiť do pôvodnej verzie, pričom pridá informácie o danej firme, jej metódach a tvrdeniach, čím článok obohatí. Ak sa takéto tvrdenia zmiernia a dajú do súvisu s ostatnými informáciami na danú tému, môže byť článok lepší než predtým.

Podrobnejšie na túto tému v článku o spame.

Roboti

„Stále ste nevysvetlili ako sa vyhnete tomu hlavnému problému: masívnemu automatizovanému spamovaniu. Nebolo by ťažké napísať skript, ktorý bude na všetky stránky vo Wikipédii pridávať reklamu. Akonáhle spameri alebo vandali začnú používať robotov, ste nahraní.“

Existujú skripty, ktoré cielene prerábajú Wikipédiu hlavne kvôli zvýšeniu PageRanku v internetových vyhľadávačoch. Ale prečo to nepredstavuje až taký veľký problém? Hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé je jednoduché vrátiť pôvodnú verziu stránky a môže to urobiť úplne každý. Ďalej môžeme blokovať určité IP adresy, čo je vlastne jednoduchý spamový filter.

Wikipédia tiež používa svojich vlastných „dobrých“ wikirobotov. Roboti slúžia na odhaľovanie spamu a opravu postihnutých stránok. Každý robot musí byť schválený a jeho spúšťanie je riadené a následne kontrolované.

V prípade potreby je možné nainštalovať CAPTCHA (test či je užívateľ človek) alebo iný prostriedok na blokovanie spamu.

Spamovanie vo Wikipédii nie je výhodné už aj kvôli možným právnym dôsledkom. Väčšina štátov nemá zákony konkrétne proti spamu na usenete alebo v emailových správach, mnohé však majú zákony proti poškodzovaniu stránok na internete — teda tomu, čomu my hovoríme vandalizmus.

„Čo urobíte, ak ľudia začnú spúšťať skripty, či už kvôli spamu alebo vandalizmu, z rôznych počítačov, takže nebude možné jednoducho zakázať problémové IP adresy?“

Toto je veľmi podobné útoku typu distribuované zahltenie služby. S takýmto útokom sa občas stretne každý väčší internetový portál. Vo Wikipédii už niekoľko takýchto útokov bolo a zablokovať útok bolo doteraz vždy jednoduchšie, než bolo pre útočníka vymyslieť nový útok.

Pokiaľ by sa vyskytol skutočne rozsiahly útok, správcovia môžu zakázať všetky problémové IP adresy. Môžeme vytvoriť ad hoc technické riešenie, ktoré zabráni určitým úpravám alebo bude vracať zmeny, ktoré porušujú určité pravidlá. Napríklad už máme opatrenia, ktoré zabraňujú pridávať odkazy na isté problematické stránky. Keďže niektorí dôveryhodní členovia komunity majú priamy prístup k databáze stránok, protiopatrenia je možné vykonať rýchlejšie a s menšou námahou, než musia vynaložiť spameri na poškodzovanie stránok. Taktiež môžeme dočasne zakázať všetky úpravy alebo vytváranie nových užívateľských účtov. Ale problémy so spamom neboli vo Wikipédii ešte nikdy také veľké, aby si vyžadovali použitie niektorého z týchto núdzových opatrení a to hlavne vďaka množstvu nadšených dobrovoľníkov.

Systematická nevyváženosť

„Témy vo Wikipédii sú závislé na ľuďoch, ktorí prispievajú, takže pokrytie je nerovnomerné.“

Toto je oprávnená obava. Pokrytie vo Wikipédii je veľmi nerovnomerné. Ľahko sa dajú nájsť veľmi dlhé články na jednu tému, pričom na inú, rovnako dôležitú, je napísaných iba pár riadkov. Niekedy je to výsledok práce nejakého nadšenca. Inokedy ide skutočne o systematickú nevyváženosť.

Anglická Wikipédia je zameraná prevažne na západné témy, predovšetkým témy dôležité pre územia, kde sa hovorí po anglicky, ako napríklad Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Austrália, Kanada atď. Toto sa pravdepodobne nikdy nezmení, ale neznamená to, že by ostatné časti sveta boli zanedbávané, ostatné články sa tiež rozširujú. V začiatkoch boli mnohí naši prispievatelia rôzni nadšenci napríklad hackeri, vedci/akademici a preto boli vedecké a technické oblasti spracované omnoho podrobnejšie ako napríklad umenie alebo humanitné vedy. Ešte stále to môže byť patrné, ale rozdiely sa čím ďalej tým viac strácajú.

Percentuálne môže na menej populárnych témach pracovať stále rovnaký počet ľudí, ale v absolútnych číslach sa ich rady rozširujú, a tým aj články v týchto oblastiach. Pretože vo Wikipédii nie sú žiadne termíny, nie je také dôležité, že pokrytie nie je rovnomerné, pokiaľ sa každej oblasti nakoniec dostane také pokrytie, aké si zaslúži. To, že sa témy ako počítače a matematika rozširujú rýchlejšie ako napríklad tanec alebo literatúra, ešte neznamená, že tie druhé sú slabšie.

Tento problém ale riešime aj tak, že rôznymi spôsobmi aktívne vyhľadávame a naberáme nové posily, napríklad pomocou WikiProjektov. O Wikipédii sa dozvedá stále viac a viac ľudí, viď štatistiky.

Ďalšie informácie v článku meta:Systematic bias.

Vymazanie a úpravy

„Čo ak niekto v článku vymaže sekciu alebo pridá pár slov, aby zmenil význam? Sú články zálohované? Skúma Wikipédia aj tie najmenšie zmeny v tých najmenej populárnych článkoch? Skutočne to znamená, že forma aj obsah článku sa bude neustále meniť?“

O toto sa stará systém pre správu verzií. Udržujeme všetky predchádzajúce verzie každého článku, takže je možné zobraziť článok v akomkoľvek bode jeho histórie. Dokonca aj vymazaný článok sa dá znova vrátiť. Práve preto je možné vrátiť akékoľvek zmeny bez väčšej námahy.

Je malá pravdepodobnosť, že skrytý vandalizmus, keď niekto prepíše v článku pár slov, aby zmenil význam, ale zároveň nebol spozorovaný, bude úspešný, pretože my články nekontrolujeme ručne, ale používame automatické nástroje, ktoré nám zmeny medzi verziami jasne označia. Pomocou týchto nástrojov a určitých znamení, ktoré už vďaka skúsenostiam vieme vypozorovať, odhalíme takýto vandalizmus dosť jednoducho.

Je pravda, že články sa časom menia, niekedy až na nepoznanie. Toto nie je náhoda, ale účel. Pokiaľ sa pozriete do nejakej staršej papierovej encyklopédie a vyberiete si heslo, trebárs aj historické, zistíte, že to, čo o danej veci vieme a ako k nej pristupujeme, sa časom rýchlo mení. S novými vecami, ako napríklad software, alebo súčasnými udalosťami je to ešte ťažšie. Pomocou postupných zmien sme neustále schopní prispôsobovať sa novým informáciám a prístupom spôsobom, akého by papierová encyklopédia nebola schopná.

Kritika namierená proti Wikipédii v skutočnosti nie je nijako jedinečná, ale keďže Wikipédia je vlastne v zásade wiki, platia tieto námietky aj pre všetky ostatné wiki.

Wikipédia nikdy nebude skutočne kvalitná

Various forms of provenance have been proposed for the Wikipedia (see Wikipédia:Provenance). Such proposals are quite controversial (see Diskusia k Wikipédii:Provenance). However, providing provenance could help address many of the issues discussed below. The Stable versions proposal is to introduce an anti-wiki concept of fixed versions that have been vetted to be high quality.

Na článku sa pracuje

„Na každom článku by malo byť veľké varovanie, že na článku sa pracuje.“

Pravda, niektoré stránky su lepšie ako iné. Niektoré články, často na podivné témy, sú to najlepšie čo sa dá nájsť online (pozri jazyk Nafaanra, drvenie slonom alebo explózia velryby). Články na populárne témy sú, aj bez multimediálnych výstrelkov, aspoň tak dobré, ak nie lepšie, ako to čo uvidíte inde.

Samozrejme tu máme tiež výhonky, nepresné či zaujaté články, aj články zle napísané a plné gramatických chýb alebo nezmyslov. To je dôsledkom nášho štýlu práce a našich vysokých cieľov. A na takýchto článkoch, napríklad na výhonkoch, máme skutočne to varovanie na stránke sa pracuje.

Wikipédia je nielen produkt ale aj proces. Aj keď produkt nie je dokonalý tak nám proces zaručuje, že encyklopédia bude zajtra kvalitnejšia ako bola včera. To samozrejme nezaručuje, že nakoniec dosiahneme stav úplnej dokonalosti (pokiaľ niečo také vôbec existuje), ale určite je to smer ktorým chceme ísť.

Nedostatok vzdelancov

„Wikipédia nemá skutočne vzdelaných ľudí a vysoko kvalifikovaných prispievateľov. V konečnom dôsledku Wikipédia zoberie čokoľvek od kohokoľvek!“

Pravdu povediac, väčšina našich prispievateľov má vysokoškolské vzdelanie alebo študuje na vysokej škole, v danom odbore, o ktorom píšu. Je ďaleko pravdepodobnejšie, že napríklad článok o fyzike napíše nejaký študent než Stephen Hawking. Naviac pre začiatočníka môže byť takýto článok oveľa viac zrozumiteľný aj pokiaľ ide o zložité témy, napríklad taká kvantová teória poľa.

A do Wikipédie prispieva aj veľa vzdelancov. Napríklad vďaka niekoľkým matematikom, ktorí sú vo Wikipédii veľmi aktívni, je naša matematická sekcia na vysokej úrovni. Článok o teórii strún bol nedávno rozšírený profesorom fyziky z Harvardu. (Ktovie, možno bude prispievať aj Stephen Hawking!)

Pokiaľ nato pôjdeme z druhej strany, môžeme spochybniť skutočný prínos intelektuálov a vzdelancov, pretože sa často stáva, že sú príliš sústredení na svoje prostredie (napríklad škola, vláda alebo nejaké hnutie) a neprijímajú žiadne nápady zvonku.

Motívy vzdelancov

„Prečo by vysoko vzdelaný človek prispieval do Wikipédie? Prečo by sa nejaký výskumník namáhal, keď sa to nedá vydávať za serióznu prácu?“

Najprv si ujasnime, čo znamená seriózny. Môže to byť:

• aktuálny, na súčasnej úrovni
• otvorený zmenám, bez dogiem, ktoré sa nedajú zmeniť
• imúnny voči politickému a ekonomickému vplyvu

Wikipédia zadarmo ponúka neobmedzený priestor na serveri a prepracované nástroje každému, koho práca je v súlade so zámerom Wikipédie a komu nevadí, že nebude vlastniť výsledné informácie. Tento popis sa skvele hodí na typického vedca alebo bádateľa. Akademici vo všeobecnosti radi vzdelávajú seba aj ostatných, práve preto robia prácu, ktorú robia. A my tu robíme to isté.

Pre vzdelaných ľudí to môže byť zábavné, ak vedia že vytvárajú niečo kvalitné. Z podstaty každý dobrovolník má radosť, keď pomáha druhým. A ako sme už vysvetlili vyššie, mnoho ľudí verí, že tu vytvárame niečo naozaj kvalitné.

Chyby a omyly

„Čítal som článok na tému o ktorej niečo viem a našiel som tam všelijaké chyby a omyly. Prekvapilo ma to a aj pobavilo. Nechcem mať nič dočinenia s niečím tak nekvalitným.“

V tom prípade môžete prispievať anonymne alebo pod pseudonymom až do chvíle než veci vylepšíte natoľko, že pod ne budete môcť s kľudným svedomím dať svoje meno, články však nikdy nepodpisujte. Mnoho ľudí to takto robí, a my sme zato radi. Celý koncept autorstva nie je Wikipédii moc blízky. Zlé články vám nemôže nikto prisúdiť, pretože vo Wikipédii sa články neprisudzujú nikomu!

Nám je tiež ľúto, že články sú zlé, ale proste opravíme chyby, ktoré nájdeme. A bolo by výborné keby ste nám s tým pomohli. Myslíme si, že vo Wikipédii je aj veľa dobrého, na čo môžeme byť hrdí, takže sa snažte vidieť to dobré rovnako ako to zlé.

Pokiaľ vám ide hlavne o to, že momentálne sú články v niektorej časti Wikipédie nižšej kvality, tak sa sem vráťte o rok alebo dva a uvidíte, či už sú chyby opravené a detaily doplnené. Sme si istí, že čoskoro sa do nášho projektu budete chcieť zapojiť.

A nezabúdajte, že každá encyklopédia má chyby. Dvanásťročný školák našiel 5 chýb v Encyclopædia Britannica v priebehu pár dní. Jediným východiskom preňho bolo, že napísal vydavateľovi a chyby budú opravené o pár rokov v novom vydaní. Naproti tomu vo Wikipédii by oprava zabrala pár minút, a pretože je Wikipédia na Internete, zmeny sú okamžite viditeľné pre všetkých. Navyše vďaka verzovaciemu systému možno skontrolovať, kedy a ako bol ten-ktorý článok zmenený.

Výhonky sú otravné

„Wikipédia je nanič. Vyhľadal som si tému o ktorej čo-to viem a v článku bolo iba pár slov. To je absurdné!“

Možno že ste hľadali niečo nezvyklé. Wikipédia má výhonok aj pre témy, ktoré možno tradičné encyklopédie ani nespomínajú.

Existuje veľa výhonkov a zdieľame váš názor na ne. Ale veľké články sa môžu vyvinúť práve aj z malých výhonkov, každý článok musí nejako začať. A ako ľudia postupne opravujú výhonky Wikipédia sa postupne vylepšuje. Zároveň sa výhonky vytvárajú tam, kde žiaden článok predtým nebol! Výhonky sú dôsledkom nepretržitého vylepšovania Wikipédie a my sa za ne nehanbíme.

Môžete nám pomôcť. Buďte smelí pri úprave stránok a doplňte články o to, čo viete. (A nezabudnite citovať svoje zdroje!)

Štandardy

„Zdá sa, že Britannica ma extrémne vysoké nároky na to čo zverejní vo svojich publikáciách, či už tlačených alebo na Internete. Wikipédia žiadne štandardy nemá a preto bude mať vždy nízku kvalitu.“

Wikipédia má svoje štandardy, ktoré dodržiava každý prispievateľ, a v niektorých prípadoch sa jedná o naozaj vysoké štandardy. (Napríklad vždy nabádame prispievateľov, aby citovali svoje zdroje.) Tým ako sa Wikipédia stále viac používa a zvyšuje sa počet užívateľov, tak postupne narastá aj počet expertov. A ako sa postupne zapĺňajú medzery vzniká priestor pre vylepšovanie Wikipédie smerom do hĺbky, na vylepšovanie kvality. A to zase priláka ďalších expertov, ktorí majú svoje vlastné vysoké štandardy.

Pokiaľ chcete hodnotiť štandard Wikipédie, hodnotíte vlastne štandard všetkých prispievateľov, súčasných aj budúcich. Štandard sa stále mení. A povedať, že všetci prispievatelia nemajú žiaden štandard je nepodložené tvrdenie.

Vyberavosť

„Britannica je dobrá, pretože je spoľahlivá a to preto že je vyberavá. Wikipedia si nevyberá autorov a tak nebude nikdy spoľahlivá.“

Vysoká kvalita článkov v Britannice je dôležitá. Určite bola dosiahnutá vďaka vysokým štandardom. Ale je obmedzovanie štýlom kto o čom bude písať naozaj cestou ako sa dajú dosiahnuť a udržať vysoké štandardy? Možno viac otvorený spôsob bude lepší a vo Wikipédii sa to dá dobre otestovať. Vytvorili sme predsa výborné články a zďaleka nie všetky boli napísané ľuďmi s doktorátom alebo inými odborníkmi, ktorí do Wikipédie prispievajú.

Určite si ale vyberáme čo si necháme a čo nie. Pokiaľ článok, alebo niektorá jeho zmena, nevyhovuje našim štandardom buď ho vylepšíme alebo odstránime.

Miešanie vedomostí s nevedomosťou

„Dobrá kvalita sa dá dosiahnuť iba krížovou kontrolou a znaleckými posudkami. Prečo by nás mali zaujímať články napísané nejakými ľuďmi, ktorých schopnosti a vedomosti môžu byť v rozmedzí od experta po úplného nevzdelanca. Miešaním vedomostí s nevedomosťou sa nedostanete k väčším vedomostiam.“

Na začiatok, to že otvorenosť je pre kvalitu prínosom už bolo otestované a dôkazom toho je fakt, že články vo Wikipédii na ktorých sa podieľalo mnoho rôznych ľudí sú porovnateľné s článkami v niektorých vynikajúcich encyklopédiách. Ale pokiaľ túto myšlienku a priori odmietate, skúste sa zamyslieť, v ktorom z nasledujúcich dvoch prípadov je viac pravdepodobné, že článok bude bez chyby?

1. Voľne dostupný článok, ktorý je neustále skúmaný, opravovaný a nepretržite sa vylepšuje celé mesiace či roky. článok ktorý upravujú zástupy expertov aj nadšencov a naposledy bol zmenený možno iba minútu predtým než ste ho čítali.
2. Článok napísaný autorom, ktorý síce píše články profesionálne, ale nie je špecialista v odbore alebo je to proste nejaký učenec. Článok bez verejného pripomienkovania, kontroly a úprav. Článok, ktorý bol pravdepodobne naposledy zmenený pred viac ako rokom.

Za druhé, vo všeobecnosti je celý koncept krížovej kontroly problematický. Mnoho veľkých vedeckých pokrokov vzišlo zo spochybnenia zavedených spôsobov uvažovania a práve preto boli ich autori svojimi súčasníkmi ignorovaní a význam ich myšlienok bol znižovaný. Napríklad George Akerlof, laureát Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 2001. Jeho prácu, za ktorú dostal Nobelovú cenu, najprv odmietli dva časopisy, pretože bola raz triviálna a potom zase bola v rozpore s ekonomickou teóriou. Prelomový článok nakoniec vyšiel až v treťom časopise. Wikipédia umožňuje diskutovať aj o tom, čo by inde bolo neprípustné.

Treba si však uvedomiť, že tu nie je miesto na prezentáciu vašich vlastných (nepublikovaných) teórií, vedeckých či iných.

Zdroje a referencie

„Fajn, všetky tie špekulácie a expirimentovanie sú super, ale keď som sa niečo počas štúdia naučil tak to, že musím o autorovi niečo vedieť, či je vôbec kvalifikovaný o danej téme hovoriť. Alebo potrebujem aspoň nejaké ďalšie referencie, ktoré by podporovali jeho tvrdenia, aby som si ich platnosť mohol overiť.“

To je určite rozumné, len niekoľko poznámok: Za prvé, stále viac článkov vo Wikipédii uvádza referencie, čo má oporu aj v našich zásadách: citácia zdrojov.

Za druhé, ako narastá počet prispievateľov, zväčšuje sa aj počet expertov, ktorí články vylepšujú. Aj keď nemusíte vedieť konkrétne ktorí odborníci pracovali na danom článku, ale ak ten článok už pár mesiacov existuje tak je celkom pravdepodobné, že nejakí odborníci ten článok videli a skontrolovali. Inak povedané, ak poznáte proces a viete, že medzi prispievateľmi je mnoho expertov v rôznych oblastiach, môže to byť lepšie ako keby ste vedeli, že daný článok napísal jeden konkrétny (údajný) odborník. Možno by tá otázka mala správne znieť: „Ako erudovaná je celá komunita prispievateľov vo Wikipédii?“ A odpoveď by bola „Máme expertov v mnohých oblastiach a noví vysoko kvalifikovaní ľudia prichádzajú každý deň.“ Všetko čo potrebujeme je pár odborníkov, ktorí zakaždým „zdvihnú latku“. Potom je celkom v poriadku ak veľmi veľa, dokonca až väčšina, odborníkov nám nechce pomôcť alebo majú o nás zlú mienku.

Za tretie, ak to uznáme za potrebné, môžeme zaviesť proces schvaľovania článkov. Alebo niekto môže prísť s projektom, že bude články vo Wikipédii overovať sám. Aj to je možné, keďže náš obsah je voľne dostupný.

Akceptovanie zmien

„Vskutku rád by som videl nejakým spôsobom uplatňovanú krížovú kontrolu predtým než sú zmeny prijaté. Hlavne na článkoch, ktoré už prešli podobným procesom. Momentálne je to iba na konkrétnom prispievateľovi, či si myslí, že jeho zmena bude k lepšiemu. Nakoniec to môže zájsť až tak ďaleko, že zmena môže zrovna tak článok poškodiť ako ho vylepšiť. Ak by sa používal nejaký systém krížovej kontroly, mohol by zabrániť ako úmyselnému poškodzovaniu tak aj neúmyselným chybám a zaistiť neustále vylepšovanie článkov.“

Čo sa týka našej komunity, skoro všetci sme proti zamykaniu článkov – tak aby ich mohla meniť len úzka skupina ľudí (napríklad len autor a „editor“). Myslíme si, že naša spoločná kontrola posledných zmien článkov je dostatočná ochrana proti útokom (viď. vyššie). Kontrolný zoznam nám umožňuje sledovať vybrané stránky a spätne kontrolovať zmeny. Naviac, Wikipédia dosiahla taký úspech ako dosiahla hlavne vďaka svojej otvorenosti. Takže prečo by sme mali zabíjať sliepku, čo znáša zlaté vajcia.

Ten kto mal pôvodne túto pripomienku by ale mohol byť potešený tým, že vyššie spomenutý systém schvaľovania úprav je momentálne diskutovaný na stránke meta:Article validation. V skratke by to fungovalo asi tak, že by sa stanovila „komisia“ odborníkov, ktorá by článok odsúhlasila a dala naň „známku kvality“. Takýto článok by mohl byť aj naďalej ľubovolne zmenený pričom by existovala jeho „overená“ verzia. Týmto spôsobom môžeme ochrániť kvalitný obsah a pritom nenarušiť proces.

Do tej doby, ľudia ktorí nie su spokojný bez nejakej formy krížovej kontroly môžu skúsiť šťastie na stránke Wikipédia:Peer review.

Dôveryhodnosť

„Výborný zdroj informácií – ak mu teda veríte.“ [1]

Tradičné encyklopédie sú založené na reputácií svojich autorov. Autorov je väčšinou málo, ale práci sa venujú naplno a zdanlivo sú viac kvalifikovaní, aby dohľadali kvalitné zdroje k svojim informáciám. Preto sa od nich očakáva vyššia kvalita článkov. Ale ani oni nie sú imúnni voči chybám. Na druhej strane články vo Wikipédii zostavuje a vylepšuje široká verejnosť, každý podľa svojho zájmu a na základe svojich skúseností. Informovanejší čitateľ môže okamžite opraviť chybu alebo nedostatok na ktorý práve narazil. Wikipédia teda využíva podobný efekt ako Linusov zákon v programovaní („ak máte dosť očí, sú všetky chyby malé“).

Áno, jednoduchá stránka kde by ktokoľvek na internete mohol písať čo sa mu zachce by bola neudržateľná. Lenže Wikipédia nie sú len stránky, ale celý systém podporných mechanizmov, ktoré umožňujú usmerniť všetok ten surový materiál na potrebnú úroveň.

Kritika spoľahlivosti Wikipédie väčšinou smeruje len na niekoľko izolovaných príkladov. V celkovom počte 248 570 článkov sa také určite nájdu. Na druhú stranu, z tých pár porovnávacích štúdií, čo sa zatiaľ robili, sa zistilo, že pravdivosť údajov vo Wikipédii je približne rovnaká a niekedy aj väčšia ako v tradičných encyklopédiách.

Je veľmi dôležité rozlišovať, pretože úroveň a dôveryhodnosť jednotlivých článkov je rozdielna. Zoznam najlepších článkov s najväčšou pravdepodobnosťou obsahuje dôveryhodné články a časom sa tento zoznam bude určite rozrastať. Existujú tiež snahy vytvoriť Wikipédiu verzie 1.0 a pridať možnosť označovať určité revízie článkov ako dôveryhodné.

Wikipédia tiež môže prenechať zodpovednosť za správnosť údajov iným zdrojom a to tým, že sú na ne v článku odkazy.

Kvôli úmyselným či neúmyselným chybám alebo neochote vyvinúť potrebné úsilie sa môžu vyskytnúť nepresnosti aj v odborných článkoch a profesionálnych encyklopédiách a preto by sme ich tiež mali vždy brať s rezervou. V každom prípade ak niečo skúmate, je dobrým zvykom získať informácie z viacerých zdrojov než z jedného, aj keby sa zdal byť sebelepší.

Všimnite si, že aj tri hlavné konkurenčné internetové encyklopédie sa zriekajú zodpovednosti a nedávajú žiadnu záruku správnosti údajov – Britannica, Encarta a Bartleby (Pozri en:Wikipedia:Non-Wikipedia disclaimers, kde sú uvedené aj príklady renomovaných vydavateľov novín). Niekedy sa však zdá, že samotní autori píšuci do encyklopédií si to neuvedomujú.

Wikipédia je iná, pretože je veľmi dynamická a neustále sa vylepšuje. Ak niekto článok skritizuje, odpoveďou mu je na druhý deň opravený a vylepšený článok. Dalo by sa povedať, že dôveryhodnosť a kvalita článku sú vo Wikipédii funkciou času.

Kvalita iných zdrojov

„Wikipédii sa nedá veriť, na rozdiel od iných zdrojov.“

Tieto odkazy a príbehy ilustrujú ako dôležité je pravidlo „dôveruj, ale preveruj“.

• Chyby v Dictionary of National Biography
• Chyby v Encyclopædia Britannica
• Internetové encyklopédie sú zarovno Štúdia časopisu Nature zistila, že „Wikipédia sa blíži k Encyclopædia Britannica v presnosti vedeckých údajov.“ (Britannica sa proti výsledku odvolala, ale Nature potvrdil svoje stanovisko.)
• Science takes stock after clone row, správa o en:Hwang Woo-Suk, pozri tiež vedecké zavádzanie
• Blondínky za 200 rokov vymrú, správa BBC News o podvode
• Dezinformácie vlády, napríklad en:Office of Strategic Influence a iné [2] [3] [4]
• Bushova administrátíva si platila novinára
• en:Jayson Blair, bývalý reportér en:The New York Times, pozri tiež novinárske škandály
• Cibuľa a skutočný svet, pozri tiež Onion Taken Seriously, Film at 11
• Šuplíkový efekt
• Porno medzi nahrávkami v knižnici
• en:James Frey, en:JT LeRoy, en:Edmund Morris, en:Clifford Irving, en:Michael A. Bellesiles, a en:James Hatfield, pozri tiež Vydavatelia tvrdia, že overovanie údajov je príliš nákladné a Citácie kníh z knižnice
• Náhodne vygenerovaný príspevok bol prijatý na konferenciu
• Aféry en:Sokal Affair a en:Bogdanov Affair
• Prečo je väčšina publikovaných vedeckých výskumov chybná
• Prípady plagiátorstva, napríklad Vladimír Putin, Kaavya Viswanathan, a Tim Ryan (novinár, ktorý opisoval z Wikipédie)

Dezinformácia je bežná a existovala dávno pred Internetom. Od škandálov vo vedomostných súťažiach po podvody (napríklad Protokoly sionských mudrcov, Piltdownský človek, a Hitlerove denníky -- ďalšie príklady v en:Category:Communication of falsehoods). Schopnosť správne interpretovať informácie bude vždy potrebná na vyhodnotenie určitého zdroja informácií.

Škáľovateľnosť

Kvantita a kvalita

„Podľa vašich odpovedí sa zdá akoby ste predpokladali, že s kvalita sa bude zväčšovať spolu s tým ako stránka rastie. Ale viac nie vždy znamená lepšie. Možno sa kvalita s narastajúcim objemom informácií dokonca zhorší.“

Existujú dva dôvody prečo si myslíme, že narastajúci počet prispievateľov a článkov povedie k vyššej kvalite.

Za prvé, čím viacej ľudí sa pozerá na naše články, tým zjavnejšie budú chyby (videné dlhodobo). Zatiaľčo teraz sa tu behom mesiaca ukážu jeden – dvaja filozofovia, tak za rok ich tu môže pracovať desať alebo dvadsať — a tým sa chyby v ich práci objavia rýchlejšie.

Za druhé, štatisticky vzaté, čím viac ľudí sa do práce zapojí, tým sa zvyšuje aj podiel expertov. Aspoň zatiaľ to tak vyzerá.

V skutočnosti, ľudia sa väčšinou neodvážia len tak zmeniť článok o ktorom nič nevedia, hlavne ak je už podrobne rozpracovaný alebo ak vedia, že by si nejaký miestny expert poriadne zgustol na ich chybách. (Samozrejme sú aj výnimky.) Takže čím väčší podiel expertov, tým lepšia je celková kvalita článkov vytvorená pod ich všeobecným dohľadom. Obsah Wikipédie je vlastne najväčším prienikom všetkých možných názorov — to nie je vystatovanie sa ale vypozorovaný fakt.

Rýchlosť rastu

Počet článkov na anglickej Wikipédii – Január 2001 až Júl 2006

„V minulosti sa možno Wikipédia rozrastala rýchlo, ale nie je správne predpokladať, že sa bude rovnako rýchlo rozrastať aj naďalej.“

Sme si vedomí toho, že je veľmi riskantné presne predpovedať budúci rast. Analýza rastu naznačuje, že rýchlosť s akou boli vytvárané nové články sa spomalila od roku 2006 a predpokladáme, že ďalších 10 rokov bude naďalej spomaľovať. V roku 2008 vznikalo priemerne 1437 nových článkov za deň, čo môže byť v budúcnosti kompenzované vymazávaním alebo spájaním článkov v nasledujúcich rokoch. Na druhej strane však budú vznikať články o nových vynálezoch, udalostiach, filmoch, produktoch, prípadne o ľuďoch ktorí sa stanú známi. Mnohí užívatelia sa dostanú do Wikipédie z internetových vyhľadávačov (už iba z Google prichádzajú milióny užívateľov denne pričom predtým bývali to len tisíce). Čím viac sa bude Wikipédia objavovať vo výsledkoch vyhľadávačov, tým viac užívateľov sem príde a zapojí sa. Viac ľudí začne pracovať na článkoch alebo bude zo svojich stránok odkazovať do Wikipédie a to zase spôsobí lepšie umiestnenie našich článkov vo vyhľadávačoch. Mnohé z našich lepšie spracovaných článkov sa v Googli objavujú na prvých dvoch stranách.

S tým ako vznikajú nové články, niektoré staršie sú naopak vymazané alebo spájané, pretože už nemajú požadovanú kvalitu. A pretože revidovať články zaberie nejaký čas, počet vymazaných článkov potom neskôr vyrovnáva nárast nových článkov. Taktiež mnohé kvalitné články (pozri Wikipédia:Najlepšie články) stratili svoje postavenie kvôli zvyšujúcim sa požiadavkom na kvalitu prípadne kvôli problémom zavinených neskoršími úpravami. Takže nie je namieste hovoriť iba o počte nových článkov, ale o celkovom náraste počtu všetkých článkov.

Je možné a dokonca pravdepodobné, že Wikipédia sa stane miestom, kde bude možné si rýchlo overiť informácie, urobiť si prehľad o subjektívnych hodnoteniach alebo nájsť radu kvalitných zdrojov pre ďalší výskum. Zrovna tak ako internetové vyhľadávače, ktoré boli najprv odkazované z iných stránok, ale keď získali na popularite stali sa prvou voľbou pre tých, ktorí hľadajú informácie na Internete.

Zaznamenávame síce určité straty (niektorí starší užívatelia už toľko neprispievajú), to je ale vykompenzované celkovým nárastom populácie aktívnych prispievateľov. Aktívnych prispievateľov je omnoho viac ako pred rokom.

Ďalším argumentom je, že celková kvalita Wikipédie stúpa. Tým stúpa aj pravdepodobnosť, že ľudia si Wikipédiu všimnú a budú ju používať (ako zdroj informácií).

Počet možných tém pre encyklopédiu nie je samozrejme nekonečný, ale je veľmi veľký, určite väčší ako 248 570 článkov momentálne vo Wikipédii. A aj keď dosiahneme bod, kedy už nebude možné významnejší rast Wikipédie do šírky budeme stále môcť ísť viac do hĺbky.

Viac informácií je možné nájsť tu: Wikipédia – Štatistiky (anglicky).

Vysporiadanie sa s narastajúcim počtom útokov

„Hovoríte, že Wikipédia rýchlo rastie. Predpokladajme, že bude naozaj rozsiahla. To ale priláka ešte viac pochybných živlov. Vzniknutý neporiadok bude možno nad rámec toho, čo môžu správci zvládnuť.“

Wikipédia je momentálne najväčšia wiki. Či komunita udrží krok s narastajúcim množstvom obsahu a užívateľov zostáva otvorenou otázkou. Mnohí ľudia si samozrejme myslia, že internetové komunity nemôžu rásť, či už založené na wiki alebo iné.

Mnohí z nás veria, že naša komunita bude rásť v podstate neobmedzene. Čím viac ľudí bude chcieť škodiť, tým viac ľudí sa nájde aby tomu zabránilo. S rozširovaním Wikipédie bude rásť aj počet ľudí ktorí na projekte pracujú a starajú sa oň. Napríklad sme boli zahltení, keď bol niektorý článok zverejnený na Slashdot alebo v televízii. Aj keď tu boli nejaké „podvratné živly“, čoskoro zistili, že im to nestojí zato. V konečnom dôsledku, znehodnotiť článok neziskovej organizácie, ktorý môže zmeniť ktokoľvek asi neprinesie veľké zadosťučinenie. Pre profesionála nič zaujímavé. Nezabúdajte, že nám už v roku 2001 hovorili, že Wikipédia už nemôže rásť. Zatiaľ to bol vždy planý poplach.

Na druhú stranu s vami v mnohom súhlasíme, aspoň niektorí z nás, a myslíme si, že Wikipédia nebude rásť večne. V určitom bode sa možno ohliadneme späť a zistíme, že Wikipédia už nie je tak dobrá ako bola povedzme minulý mesiac. Keď sa to stane, môžeme posunúť projekt ďalej povedzme pomocou krížovej kontroly alebo jednoducho predáme pochodeň niekomu ďalšiemu. Momentálne však Wikipédia rastie celkom pekne.

Malá rýchlosť

„Rýchlosť načítania stránky sa vo Wikipédii momentálne pohybuje niekde medzi pomalou a extrémne pomalou. Nebude sa to už len zhoršovať ak bude Wikipédia ďalej rásť?“

Nanešťastie je Wikipédia v jedinečnej situácii. Na rozdiel od iných stránok s podobnou záťažou má Wikipédia iba jediný zdroj financií: dary. Aj keď Wikipédia získala na daroch asi milión amerických dolárov a má skúsený technický tím, je to veľmi tesný závod, pretože záťaž sa zdvojnásobuje každých pár mesiacov.

Veríme však, že tak ako porastie hodnota a prísľub Wikipédie, ešte viac jednotlivcov, organizácií či dokonca vlád z celého sveta príde nato, že je v ich záujme podporovať Wikipédiu, aby rástla a bola stále dostupná. Momentálne už stovky organizácií poskytujú obsah Wikipédie online a tak na seba preberajú časť záťaže. napríklad Yahoo! poskytlo niekoľko svojich serverov v Ázii a to bez akýchkoľvek nárokov. Čím viac technických problémov máme, tým viac priaznivcov, ktorí nám ich pomáhajú riešiť, sa nájde.

Wikipédia je postavená na open-source softvéri MediaWiki ktorý používa databázu MySQL. Obe tieto technológie sa neustále rozvíjajú a tak budeme časom schopní obslúžiť viac požiadaviek s rovnakým hardvérom.

Ak by sa stalo, že Wikipédia z darov nevyžije, máme v zálohe iné možnosti jej financovania. Napríklad cielenú reklamu, ktorá však nebude užívateľa obťažovať. Dúfame, že to ale nebude nikdy nutné — zároveň nám to ale dáva potrebnú istotu, že nikdy nebudeme musieť odmietať užívateľov alebo dokonca zrušiť celý projekt.

Pozri tiež

• en:Wikipedia:Why Wikipedia is so great
• en:Wikipedia:Why Wikipedia is not so great
• Wikipédia:Čo Wikipédia nie je
• en:Wikipedia:Wikipedia may or may not be failing
• en:Wikipedia:Criticisms
• en:meta:modest replies
• Kritické názory na Wikipédiu (anglicky)