Zámok Moritzburg je zámok v nemeckej obci Moritzburg v Sasku, asi 14 km severozápadne od Drážďan. Zámok založil vojvoda Móric Saský, ale súčasnú barokovú podobu získal za panovania Augusta Silného podľa návrhu Matthäusa Daniela Pöppelmanna.

Zámok Moritzburg

Zámok obsahuje rozsiahle zbierky loveckých trofejí, ale aj čínskeho, japonského a meissenského porcelánu. Je tu tiež umiestnená tzv. Federzimmer (páperová miestnosť), teda miestnosť s posteľným prádlom Augusta Silného vytvoreným z mnohých pier exotických vtákov.

Na tomto zámku sa natáčala známa rozprávka Tři oříšky pro Popelku.

Dejiny upraviť

Moritzburg upraviť

 
Moritzburg na obraze približne z roku 1800

Pôvodnú stavbu si dal postaviť vojvoda Móric Saský v rokoch 1542 - 1546 ako lovecký zámok v renesančnom štýle na vrchole žulovej hory v močaristej doline.[1]

V rokoch 1661 - 1672 za vlády kurfirsta Jána Juraja II. bola k zámku pristavaná kaplnka podľa návrhu Wolfa Caspara von Klengela. Kaplnka obsahuje pieskovcovú a štukovú výzdobu, maľby, oltár a lóžu pre saského panovníka. Táto pôvodne luteránska kaplnka začala slúžiť na konanie katolíckych bohoslužieb v roku 1699,[2] dva roky po konverzii Augusta II. ku katolíctvu.

Za vlády Fridricha Augusta Silného tiež došlo k výraznej premene exteriérov a okolia zámku. Dvorný architekt Matthäus Daniel Pöppelmann vypracoval návrh na prestavbu loveckého zámočku v barokovom štýle, kedy pôvodné štyri bašty boli zvýšené a prestavané na rohové veže a prepojené s renesančným kaštieľom, čím bola vytvorená súčasná charakteristická podoba. Tiež boli premenené močiare na park a rybníky, z ktorých Horný veľký, Dolný veľký a Zámocký sú najväčšie, pričom na Zámockom rybníku leží ostrov so zámkom. Rekonštrukcia skončila v roku 1733, kedy zomrel August Silný.

Od roku 1933 využíval areál Ernst Heinrich Saský ako svoje sídlo a zriadil aj priestory pre oficiálne návštevy, následne v roku 1945 bol zámok Wettinovcom vyvlastnený.

Fasanenschlösschen upraviť

 
Rokokový Fasanenschlösschen

Ďalšie stavby vznikli pri Dolnom veľkom rybníku asi 2 500 m od vlastného zámku. Ešte za Augusta Silného tu vznikol jednoposchodový pavilón. Význačná prestavba tejto časti parku však prebehla za Augustovho vnuka, kurfirsta Fridricha Augusta III. na sklonku 18. storočia. Pod vedením architekta Johanna Daniela Shadeho došlo medzi rokmi 1770 - 1776 k rozšíreniu jednoposchodového pavilónu na dvojposchodový rokokový Fasanenschlösschen (bažantí zámoček) v čínskom štýle, ktorý sa stal centrom veľkej bažantnice.[1] Ďalej bol na rybníku postavený prístav s mólom a majákom, alebo ubytovacie priestory pre saského ministra umenia Camilla Marcoliniho.[3] Súčasťou komplexu je aj baroková až rokoková stavba Venušinej studne. Okrem toho tu vznikli budovy na uskladnenie vtáčích sietí, alebo dvorná kuchyňa.

Referencie upraviť

  1. a b Fritz Löffler: Das alte Dresden - Geschichte seiner Bauten. 16th ed. Leipzig: Seemann, 2006, ISBN 978-3-86502-000-0
  2. I. Möbius, J. Karpinski: Schloss Moritzburg. Verlag: Schnell und Steiner, 3. Aufl., 2001, S. 5.
  3. . Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Moritzburg (zámek) na českej Wikipédii, Schloss Moritzburg (Sachsen) na nemeckej Wikipédii a Moritzburg Castle na anglickej Wikipédii.