Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Zástava pozri Zástava (rozlišovacia stránka).

Zástava (nesprávne[1][2] alebo zastarano[3][4] [bohemizmus]: prápor) je obyčajne obdĺžniková látka so záväznou kombináciou farieb a vzorov pevne spojená klincami so zástavovou žrďou opatrenou ozdobným špicom, menej často je spojená so zástavovým stožiarom. Používa sa ako symbol istého spoločenstva (zástava spolku, vojenská zástava práporu, pluku a pod.).

Zástava Preobraženského pluku

Zástava v širšom zmysle upraviť

Výraz zástava sa v širšom zmysle používa ako synonymum vexila, čiže zahŕňa okrem iného aj vlajku - pozri zástava (rozlišovacia stránka).

Zástava a koruhva upraviť

Ak je zástava orientovaná zvislo a je spojená s priečnym rahnom, nazýva sa koruhva. Koruhva sa však často klasifikuje nie ako druh zástavy, ale ako samostatný typ vexila.

Zástava a vlajka upraviť

Zástava sa od vlajky odlišuje najmä tým, že často ide o jedinečný kus, ktorý je nezastupiteľný. Pomer jej strán zástavy však nie je na rozdiel od vlajky záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia.

Zdroje upraviť

  1. prápor. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 547.
  2. IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. 1. vyd. Veľký Šariš : SAMO, 1998. ISBN 809675243X. S. 266.
  3. Slová zástava, vlajka, prápor, štandarda ako termíny. Slovenská reč, 1949, roč. XIV, čís. 7-8, s. 262 – 263. Dostupné online [cit. 2023-01-24].
  4. prápor. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok III p – r. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1963. 912 s. Dostupné online. S. 423.

Pozri aj upraviť