Zamrznutý kotol aj Zamrznutý kotol pod Poľským hrebeňom, nesprávne Zmrznutý kotol (pod Poľským hrebeňom) (poľ. Kocioł pod Polskim Grzebieniem, nem. Kessel des Gefrorenen Sees, maď. Fagyott-tó-katlan) je najvyšším stupňom Svišťovej doliny pod Poľským hrebeňom vo Vyských Tatrách. Uzáver tvorí úsek hlavného hrebeňa Vysokých Tatier od Divej veže po Velický štít a vyšná časť severovýchodného vedľajšieho hrebeňa Velického štítu. Od vlastnej Svišťovej doliny ho delí 10 až 30 m vysoký morénový val.[1]

Zamrznutý kotol
dolina
Zamrznutý kotol, Hrubá veža a Zamrznuté pleso
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Súradnice 49°10′31″S 20°08′21″V / 49,17528°S 20,13917°V / 49.17528; 20.13917
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Zamrznutý kotol
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Názov upraviť

Kotlu dalo názov Zamrznuté pleso pod Poľským hrebeňom, ktoré býva do neskorého leta pokryté ľadom a snehom.[1]

Prírodopis upraviť

Na dne kotla je Zamrznuté pleso a o niečo ďalej na sever dve malé plieska Zamrznuté oká. Vody z kotla a Zamrznutého plesa najprv odtekajú pod zemou a potom bezmennými jarčekmi sa spájajú s odtokom z Kačacieho plieska a jarčekmi Litvorovej priehyby a Litvorového plesa vo Svišťovej doline. Kotol je pravdepodobne najväčším v celých Tatrách, ktorý nemá povrchový odtok vody. Dlho do leta je pokrytý snehom a ľadom. Často býva navštevovaný turistami.[1]

Turistika upraviť

Po   modrej turistickej značke z Lysej Poľany vedie popri pravom brehu Bielej vody lesná cesta (je aj pre starších turistov pohodlná) na Bielovodskú poľanu, kde v jej strede stojí lesovňa. V hornej časti doliny, pod Bielovodskou vežou je Poľana pod Vysokou. Značkovaná cesta vedie Bielovodskou dolinou okolo Rozpadlín, Spismichalovej doliny, Litvorového žľabu, Rovienok, Svišťovej doliny, ktoré sú po ľavej strane turistického chodníka do Litvorovej doliny a do Zamrznutého kotla, kde sa cesty rozdeľujú po   modrej značke do Prielomu a na Zbojnícku chatu vo Veľkej Studenej doline a po   zelenej značke cez Poľský hrebeň do Velickej doliny a na Sliezsky dom.[2]

Referencie upraviť

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť