Zapadnyj Kavkaz (rus. Западный Кавказ) alebo Západný Kaukaz je najzápadnejšia časť pohoria Veľký Kaukaz. Nachádza sa 50 km od pobrežia Čierneho mora, v Krasnodarskom kraji, Stavropoľskom kraji, Karačajsko-čerkeskej republike Ruska a v Abcházskej republike v Gruzínsku. Je to jedna z mála oblastí v Európe s nedotknutými lesmi a pastvinami. Pásy unikátneho lesa sa rozprestierajú od nížin po subalpínsky stupeň hôr a alpínske lúky sú spásané divými zvieratami. Západný Kaukaz sa vyznačuje svojou rozmanitosťou ekosystémov, je domovom dôležitých endemických rastlín a živočíchov (asi tretina z vysokohorských druhov rastlín Západného Kaukazu sú endemické).

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Western Caucasus*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Štát Rusko Rusko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá ix, x
Identifikačné č. [UNESCO 900]
Región** Lokality Svetového dedičstva v Európe
Súradnice 44°00´ s. š.
40°00´v. d.
História zápisu
Zápis 1999  (23. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Spolu s panenskými lesmi v Komijskej republike na severe Ruska, je to jediné veľké pohorie v Európe, ktoré nebolo poznačené ľudskou činnosťou. V roku 1999 bol Západný Kaukaz zapísaný do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Chránené územie sa rozprestiera na ploche 3 516,20 km² a pozostáva z viacerých chránených území. Najväčšia z nich je Kaukazská štátna prírodná biosférická rezervácia (Кавказский государственный природный биосферный заповедник) so svojou nárazníkovou zónou širokou 1 km, ďalej Národný park Soči (Сочинский национальный парк) a štyri menšie chránené územia.

Geológia upraviť

Podložie je veľmi rôznorodé. Nachádzajú sa tu usadené aj premenené horniny a tmavé vyvreniny z rôznych časových období od prekambria až po paleozoikum. Severné časti pohorí sú charakteristické krasovými vápencovými jaskyňami, ktoré patria k najväčším v Rusku. Reliéf je členitý s typickými črtami po ľadovcoch, ktorých zvyšky sa tu ešte dajú nájsť, väčšinou sa ale stopy po nich objavujú vo forme morén a vysokopoložených modrých a zelených jazier, ktorých je tu viac ako 130. Priezračné vody Západného Kaukazu majú dve povodia. Severné rieky (Labá, Bélaja,...) sa vlievajú do rieky Kubáň a do Azovského mora, rieky stekajúce južnými svahmi sú kratšie a vlievajú sa do Čierneho mora. Pozoruhodné sú aj početné vodopády, ktorých výška je niekedy až 250 metrov.

Flóra upraviť

Pre rastlinstvo je charakteristická nielen vertikálna, ale aj horizontálna zonácia zo západu na východ. V najzápadnejšej časti sú typické dubovo-hrabové, bukové a bukovo-jedľové lesy. Vo vyšších polohách stredných častí Západného Kaukazu sa vyskytujú jedľovo-smrekové lesy s brezou a javorom vo vysokých polohách. Vo východných častiach sa zase vyskytujú smrekovo-jedľové a borovicovo-cédrové lesy. Nad hranicou lesa (2500 m) sa nachádzajú húštiny endemických rhododendronov a subalpínske a alpínske lúky. Spolu tu bolo zaznamenaných až 1580 druhov cievnatých rastlín, asi desatina z nich je v Rusku na pokraji vyhynutia.

Takisto sa tu nachádza až 700 druhov húb, z ktorých 12 je v Rusku ohrozených.

Fauna upraviť

Je takisto bohatá. Žije tu 384 stavovcov a 60 cicavcov: vlk, rys, medveď, diviak, kaukazský jeleň, kamzík a európsky bizón, ktorý je celosvetovo na pokraji vyhynutia. Okrem toho tu žije veľa druhov vtákov, obojživelníkov, plazov a rýb, mnohé z nich ohrozené v Rusku, alebo celosvetovo. Boli zaznamenané tisíce druhov hmyzu.

Externé odkazy upraviť

Západný Kaukaz na stránkach UNESCO