Zbigniew Korosadowicz

Zbigniew Korosadowicz (* 12. december 1907, Krakov, Poľsko – † 2. jún 1983, Zakopané, Poľsko) bol poľský geograf, horolezec a náčelník poľskej horskej služby TOPR, ktorý sa zaslúžil o mnohé prvovýstupy na štíty vo Vysokých Tatrách.

Zbigniew Korosadowicz
poľský geograf, horolezec
Zbigniew Korosadowicz
Narodenie12. december 1907
Krakov, Poľsko
Úmrtie2. jún 1983 (75 rokov)
Zakopané, Poľsko
Národnosťpoľská
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Zbigniew Korosadowicz

Zo životopisu upraviť

Štúdia geografie ukončil na Uniwersytecie Jagiellońskim (Jagielonskej univerzite) v poľskom Krakove. Po štúdiách sa usadil v Zakopanom, kde vyučoval na gymnáziu (1934 – 1939).

Pred druhou svetovou vojnou patril medzi popredných poľských horolezcov. Zameriaval sa predovšetkým na výstupy v zimnom období. S horolezectvom začínal v roku 1928, keď jeho partnerom bol Wieslaw Stanislawski. Výstup na Zamarłu Turniu na východnom hrebeni Świnice bol jeho prvou ťažkou túrou.

Veľký Mengusovský štít, jeho severná stena s obídením štítovej kupoly v zime 1936, bol jeho najveľkolepejším klasickým horolezeckým výkonom na poľskej strane Vysokých Tatier.

Veľa horolezeckých tur urobil v zahraničí - Atlas v Maroku, vykonal prvovýstupy v Alpách, bol jedným z prvých Poliakov na gréckom Olympe, dvakrát sám vystúpil na Mont Blanc. Vo Vysokých Tatrách bol aktívny do roku 1947.

V roku 1936 spoluzakladal Kolo Zakopianske KW a od roku 1937 bol členom poľskej horskej služby - TOPR (Tatrzańskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe) a po vojne krátky čas jej náčelníkom. V roku 1940 na žiadosť nemeckých vojenských orgánov zorganizoval a viedol na poľskej strane Vysokých Tatier záchrannú službu Tatra-Bergwacht. Mnohí mu to dlho nevedeli odpustiť.

Do histórie poľskej horskej záchrannej služby sa zapísal záchrannou akciou na pomoc raneným partizánom na úbočí Salatína v Roháčoch 11. - 12. február a 1945. Neskôr túto udalosť stvárnili vo filme Modrý kríž (poľská horská služby má vo svojom znaku modrý kríž). Premietal sa aj v Československu. Po vojne pracoval vo Vysokohorskom klube v Zakopanom. Bol jeho predsedom do roku 1971. V roku 1955 dostal Zlatý kríž za zásluhy.

V posledných rokoch života trpel na ochorenie srdca. Zomrel na infarkt myokardu na značkovanej ceste na Halu Gasienicovu 2. júna 1983. Pochovaný je na Cmentarzu Zasłużonych v Zakopanom.

Hodnotné prvovýstupy upraviť

(prvovýstupy v zimnom období)

Publicistická činnosť upraviť

Publikoval v poľskom horolezeckom časopise Taternik (Horolezec) a v iných periodikách. V rokoch 1939, 1940, 1947 vydával reliéfové mapy. V roku 1949 vydal sprievodcu Tatry i Zakopané a od roku 1967 začal vychádzať jeho sprievodca Po Tatrách i Podtatrżu. Bol autorom veľkých plastických máp pre Múzeum športu a turistiky vo Varšave a pre hotel Kasprowy v Zakopanom.

Geografická činnosť upraviť

Zúčastnil sa merania tatranských plies spolu s profesorom J. Szaflarskim. V rokoch 1932 – 1933 robil fotografie a skúmal morfológiu Javorovej doliny. V roku 1934 začal študovať sutinové kužele v tatranských dolinách.[1]

Referencie upraviť

  1. PUŠKÁŠ, Arno. Zbigniew Korosadowicz. Vysoké Tatry, roč. XXV, čís. 1, s. 26-27.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť