Zoznam kráľov Messénie
Staroveká Messénia bola krajina na juhozápade Peloponézu, severne od nej sa nachádzala Arkádia a Élis a východne Lakónia. V mykénskom období bola husto osídlená. Hlavným mestom krajiny bol Pylos.[1] Podľa gréckych mýtov pomenovanie krajiny bolo odvodené od mena manželky prvého messénskeho kráľa Polykaóna.[2]
Nasledujúci zoznam uvádza mená mýtických kráľov Messénie, vládnucich v mestách Andania alebo Pylos.
| Obdobie vlády (letopočty sú fiktívne) | Meno kráľa | poznámky |
|---|---|---|
| 13. stor. pred Kr. | Polykaón | prvý messénsky kráľ[2] |
| 13. stor. pred Kr. | Periéres | syn Aiola [3] |
| 13. stor. pred Kr. | Afareus | syn Periéra[4] |
| 13. stor. pred Kr. | Néleus | syn boha Poseidóna[5] |
| 12. stor. pred Kr. | Nestor | syn Nélea[6] [7] |
| 12. stor. pred Kr. | Periklymenos | syn Nélea[8][9] |
Messénia sa približne na konci 12. stor. pred Kr. rozdelila na tri kráľovstvá. Tabuľka uvádza mená kráľov jednotlivých kráľovstiev a ich následníkov.
| 1., | Penthilos, Bóros a Andropompos | Penthilos bol syn Periklymena, Bóros Penthila a Andropompos Bóra[10] |
| 2., | Antilochos a Paión | Antilochos bol syn Nestora[6] a Paión syn Antilocha[10] |
| 3., | Peisistratos I. a Peisistratos II. | Peisistratos I. bol syn Nestora[6] a Peisistratos II. syn Peisistrata I.[10] |
Melanthos, syn Andropompa, kráľ v messénskom Pyle po útoku Dórov na Peloponéz utiekol do Atén.[11]
| 11. stor. pred Kr. | Melanthos | syn Andropompa[12][13] |
Keď Dóri vedení Heraklovcami porazili na Peloponéze aj posledného mykénskeho vládcu Tisamena, krajinu si rozdelili žrebom. Synom Aristodéma, Eurysthenovi a Proklovi pridelili Lakóniu, Temenos sa stal vládcom v Argu, kde predtým vládol Tisamenos a Kresfontes sa stal kráľom Messénie.[14]
Nasledujúca tabuľka uvádza mená kráľov Messénie z rodu Heraklovcov
| 11. stor. pred Kr. | Kresfontes | syn Heraklovca Aristomacha[15][16] |
| 11. stor. pred Kr. | Polyfontes | pochádzal z rodu Heraklovcov.[17] |
| 11. stor. pred Kr. | Aipytos | syn Kresfonta[18] |
| 10. stor. pred Kr. | Glaukos | syn Aipyta.[19] |
| 10. stor. pred Kr. | Isthmios | syn Glauka.[20] |
| 10-9. st. pred Kr. | Dótadas | syn Isthmia[20] |
| 9. stor. pred Kr. | Sybotas | syn Dótada[20] |
| 9. stor. pred Kr. | Fintas | syn Sybota[21] |
| 8. stor. pred Kr. | Antiochos a Androkles | synovia Finta[22] |
| 8. stor. pred Kr. | Antiochos | syn Finta[22] |
| 8. stor. pred Kr. | Eufaes | syn Antiocha[23] |
| 8. stor. pred Kr. | Aristodémos | pochádzal z rodu Aipytovcov[24] |
Na konci 8. storočia napadli Messéniu Sparťania. Táto tzv. prvá messénska vojna trvala dvadsať rokov. Posledné zúfalé boje proti Sparťanom viedol so svojim ľudom messénsky kráľ Aristodémos, ktorý sa nakoniec musel stiahnuť do pevnosti Ithomé. Nešťastný kráľ na radu veštcov obetoval aj svoju dcéru a keď ani to nepomohlo, spáchal nad jej hrobom samovraždu. Ľud Messénie upadol potom do otroctva.[25]
Okolo roku 645 pred Kr. vznikla z povstania zotročených druhá messénska vojna, trvala 17 rokov, Messénčanov viedol kráľ Aristomenes. Sparťania po ťažkých bojoch zvíťazili a Aristomenos s hŕstkou verných ušiel z obkľúčenia a neskôr zomrel ako emigrant na Rode. Tretia messénska vojna vypukla v roku 464 pred Kr., trvala desať rokov a skončila sa opäť víťazstvom Sparťanov. Messénčanom priniesol slobodu až tébsky vojvodca Epameinóndas v roku 370 pred Kr. a založil im hlavné mesto Messénu.[25]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 155.
- ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,1,1.
- ↑ Apollodoros, Kronika, 1,7,2.
- ↑ Apollodoros, Kronika, 1,9,5.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 311.
- ↑ a b c Apollodoros, Kronika, 1,9,9.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 315-316.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 371.
- ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 4,68,6.
- ↑ a b c Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,18,8.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,18,8.
- ↑ Eusebios, Kronika 2,185.[1]
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 253.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,4.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,5.
- ↑ Hyginus, Fabulae 137.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,5.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,6.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,9.
- ↑ a b c Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,10.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,4,1.
- ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,4,4.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,5,8.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,9,8.
- ↑ a b Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 150.