Častá
Častá (maď. Cseszte, nem. Schattmannsdorf) je obec na Slovensku v okrese Pezinok, v Bratislavskom kraji. Prvá písomná zmienka je z roku 1240, vznikla ako podhradie hradu Červený Kameň. Katastrálne územie obce sa rozprestiera na 3523 hektároch.
| Častá | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Pezinok |
| Región | Bratislava a okolie Malokarpatský región |
| Nadmorská výška | 292 m n. m. |
| Súradnice | 48°23′58″S 17°21′27″V / 48,399444°S 17,3575°V |
| Rozloha | 35,23 km² (3 523 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 396 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 68,01 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1240 |
| Starosta | František Kašický[3] (SMER-SD, HLAS-SD) |
| PSČ | 900 89 |
| ŠÚJ | 507857 |
| EČV (do r. 2022) | PK |
| Tel. predvoľba | +421-33 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Častá Hlavná 168 90089 Častá |
| E-mailová adresa | podatelna@casta.sk |
| Telefón | 64 95 427 |
| Fax | 64 95 427 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Častá | |
| Webová stránka: casta.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Stred obce je vo výške 245 m n. m., chotár obce vo výške od 219 do 694 m n. m. Nad obcou, v lesnom prostredí, je hrad Červený Kameň (339 m n. m.). V katastrálnom území obce sa nachádza NPR Hajdúchy.
Častá patrila v minulosti do bratislavskej župy a do okresu Senec. Po roku 1918 Častá patrila do okresu Pezinok, potom Modra. V rokoch 1945 až 1960 bol okresné mesto pre Častú Pezinok, začas so sídlom v Modre.
Od 30. júna 1960 patrila obec do okresu Bratislava-vidiek. V súčasnosti je Častá v okrese Pezinok v Bratislavskom vyššom územnom celku. V rokoch 1944 – 1953 bola do obce pričlenená, ako jej miestna časť, obec Píla.
Polohopis upraviť
Leží na východnom úpätí a rozhraní Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny. Na severe a severovýchode Častá hraničí s obcou Doľany, na severe a severozápade so Sološnicou, na východe je obec Štefanová, juhovýchodne Budmerice a na juhu obec Píla a Dubová.
Časti obce upraviť
Dolina – pokračovanie cesty nad Vrškom – smer ku strelnici, Hoštáky (smer od križovatky z hlavnej cesty na hrad Červený kameň), Mestečko (centrum obce okolo námestia), Mraznice (smer do Karpát – cesta medzi Hoštákmi a Vrškom), Pažic – rovnobežná o poschodie nižšie pod hlavnou (štátnou) cestou, Rázcestie, Vršek ( od kostola na námestí smerom hore do lesov Karpát ku strelnici, pokračuje ako Dolina), Za bránu(smer na Modru) názov ukazuje, kde končila ohradená dedina, Kiperky (z nem. Kuh berg – kravská hora, skôr kopec) – medzi Vrškom a Mraznicami o poschodie vyššie ku horám rovnobežná nad hlavnou (štátnou) cestou,
Ulice upraviť
Andreja Hlinku, Cintorínska, Družstevná, Fándlyho, Hlavná, Karpatská, Kíperská, Mesačná, Mraznická, Na vŕšku, Nová, Pastierska, Píla-rázcestie, Podhorská, Podzámocká, Poľná, Ružová, Slnečná, Sokolská, Štefanovská, Veterná, Záhradnícka, Zámocká
Vodné toky upraviť
- Gidra- čítaj na Wikipédia.
- Štefanovský potok – pramení v Karpatoch v Častovskej doline pod vrchom Geldek (býv.Jelenec), má niekoľko prítokov z vedľajších malých dolín, preteká centrom obce, býva zdrojom silných povodní lebo má veľké povodie, posledná povodeň 7.6.2011 zaplavila celé námestie obce. Do potoka pod obcou ústi výpust teplej vody z obecnej čističky, preto nezamŕza, jeho brehy sú bohato porastené vysokým tŕstím a pre tieto atribúty tu rady zimujú stovky divých kačíc. Potok má svoje meno po obci Štefanová ktorou preteká a v nasledujúcej obci Budmerice vteká do Gidry /kir/.
. Mraznický potok – pramení – vyteká zo Sivých baní( blízko zelenej turistickej značky z obce smerom na hrad Červený kameň), preteká Mraznickou dolinou (čiastočne dolu Kiperskou ulicou) a vteká do Gidry asi 3km pod obcou cca.pod úrovňou hydinární v lese Lindava /kir/,
. Čertov járok – menší potok prameniaci v dolinke pod vrchom Zrkadlisko ( Špíegel – z nem. spiegel = zrkadlo) medzi obcou Častá a Doľany. Preteká medzi obcami pod štátnou cestou, tečie neďaleko Kaplnky sv. Rozálie (miest. názov Rozálka) pri obci Štefanová, ktorá bola postavená v roku 1885 a ktorá sa stala známou scénou z výpravného filmu Vivat Beňovský. Neďaleko nej (300m) podchádza štátnu cestu z Častej do Štefanovej a vlieva sa do Štefanovského potoka./kir/.
Politika upraviť
Obecné zastupiteľstvo upraviť
Starostom je od roku 2022 je PhDr. Mgr. František Kašický, Ph.D., MBA., LL.M.. Obecné zastupiteľstvo má 9 členov.
Obyvateľstvo upraviť
V roku 2004 mala obec Častá cca 2 076 obyvateľov.
K 31. 8. 2010 mala obec Častá 2 193 obyvateľov.
K 31.12. 2022 mala obec Častá 2 383 obyvateľov.
Kultúra a zaujímavosti upraviť
 |
Tejto sekcii chýbajú odkazy na použité zdroje, obsah preto nie je možné overiť. |
Divadlo upraviť
V roku 2003 Divadlo Na kolene zinscenovalo poviedky od Mariána Minárika po názvom Veselé historky spod častovskej veže. Po veľkom diváckom úspechu v Častej nasledovali predstavenia v okolitých obciach, v bratislavskom V-klube a napokon aj verejná nahrávka v Slovenskom rozhlase (relácia Slovinky).V roku 2004 mala premiéru divadelná hra Mariána Minárika Po pohrebe veselo alebo Veselé historky spod častovskej veže 2. S touto hrou sa súbor zúčastnil Divadelných konfrontácií v Rohožníku. Ďalší rok priniesol voľné pokračovanie Veselých historiek spod častovskej veže od Mariána Minárika pod názvom Franco sa sce ženyt. V sezóne 2005/2006 divadlo nacvičilo komédiu od Ľubomíra Feldeka Hraj, noha, a ty, druhá, tancuj! Vystúpilo s ňou v Bratislave, na jeseň roku 2006 na divadelnom festivale v Tisovci a tiež na súťažnej prehliadke Divadelné konfrontácie 2007 v Modre. Divácky veľmi úspešné predstavenie od Ľubomíra Feldeka Z dreva vyrezané malo premiéru 18. 5. 2007. V roku 2008 malo premiéru hra od Stanislava Štepku Nevesta predaná Kubovi. Nateraz poslednými hrami boli dramatizácia Exupéryho Malého princa a Veselé historky spod častovskej veže 4 alebo Ako sa v šenku u Schmidta hralo pimprlátkové divadlo a ako išli Častované do neba.
Okrem tvorby javiskových inscenácií organizuje Divadlo Na kolene od roku 2004 v Častej nesúťažnú prehliadku ochotníckych divadiel v podobe divadelného festivalu Festeátro. Divadelný súbor taktiež vystupuje na divadelných festivaloch (Malacky, Tisovec, Senica, Pezinok, Poděbrady) a aktívne sa zúčastňuje na tvorbe kultúrnych podujatí v obci Častá i v Malokarpatskom regióne.
Múzeá upraviť
Múzeum Červený Kameň so svojimi unikátnymi zbierkami patrí k najnavštevovanejším hradom na Slovensku. Je súčasťou Slovenského národného múzea. Špecializuje sa na vývoj bytovej kultúry šľachty a meštianstva na Slovensku. Dôraz kladie na umelecko-historický charakter zbierkových predmetov a dejiny hradu Červený Kameň. Sídlom múzea je národná kultúrna pamiatka Hrad Červený Kameň.
Hudba upraviť
- V obci, pri Základnej škole, pôsobil folklórny súbor Rozárka, ktorý v roku 2007 zanikol.
- Koncom roku 2006 obnovila svoju činnosť dychová hudba Častovanka.
Pamiatky upraviť
- Hrad Červený Kameň
- Rímskokatolícky kostol Sv. Imricha, pôvodne gotický z 13. storočia, v r.1937 rozsiahle prestavaný.
- Kaplnky Najsvätejšieho Spasiteľa a Sedembolestnej Panny Márie, obidve stavby z 19. storočia.
Pravidelné podujatia upraviť
FESTEÁTRO – divadelný festival: od roku 2004 Divadlo Na kolene Častá každoročne organizuje v areáli Základiny (obecný úrad) divadelný festival Festeátro. Na prvom ročníku sa okrem Divadla Na kolene predstavil aj súbor Divadla Na hambálku z Malaciek. Na druhom ročníku festivalu Festeátro 2005 sa zúčastnili: Divadlo Na hambálku Malacky, Divadelný súbor Daxner z Tisovca a domáce Divadlo Na kolene. Tretieho ročníka festivalu Festeátro 2006 sa zúčastnili: Divadlo Na hambálku Malacky, Divadelný súbor Daxner z Tisovca, Divadelný súbor T. Vansovej Rimavská Píla (ocenený na Scénickej žatve 2006), Divadelný súbor LETKISS Devín, Divadlo Na kolene a detský súbor Divadlo Na kolienku Častá. Od roku 2007 sa divadelný festival uskutočňuje v Amfiteátri v Častej. V roku 2010 sa uskutočnil už jeho 7. ročník.
Šport upraviť
V obci pôsobia športové a voľnočasové kluby:
- Futbalový oddiel FC Slovan Častá
- Lyžiarsky odiel
- ŠK SPC Častá – silový trojboj
- Klub slovenských turistov Častá
- Kynologický klub
Pravidelné podujatia:
- Vytrvalostný beh Mraznické chodníčky, ktorý sa koná vždy 1. septembra.
Registrácia a štart: futbalové ihrisko v Častej. Kategórie: podľa pravidiel SBS. Trať: 8,4 km, asfalt + les. Traťový rekord: 0:27:20 hod. Ján Križák (v roku 2003)
- Turistický pochod „Častovská päťdesiatka“. Termín: vždy 8. 5. Trasa (podľa vlastného výberu): 12 km, 25 km, 35 km alebo 50 km po kopcoch Malých Karpát
- Od roku 2004 sa pravidelne organizuje Vianočný volejbalový turnaj zmiešaných družstiev, na ktorom sa okrem domáceho tímu Častej zúčastňujú tímy z Modry, Pezinka, Suchej nad Parnou, Smoleníc a i.
- Grand Prix SLOVAKIA - medzinárodná súťaž v silovom trojboji dorastencov a juniorov.
Školstvo upraviť
V obci sa nachádza plnoorganizovaná základná škola ako aj materská škola.
Osobnosti obce upraviť
Rodáci upraviť
- Juraj Fándly (* 1750 – † 1811) – slovenský osvietenský spisovateľ, rímskokatolícky kňaz a entomológ – včelár.
- Móric Pálfi (* 1812 – † 1897) – šľachtic, politik, generál a miestodržiteľ (námestník).
Pôsobili tu upraviť
- Alexander Rudnay (* 1760 – † 1831) – slovenský šľachtic, rímskokatolícky arcibiskup a kardinál.
- Ján Dernschwam (* 1494 – † 1567) – banský odborník.
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
2. http://www.nakolene.com/o_subore.html Archivované 2010-03-26 na Wayback Machine
3. http://www.dhzcasta.sk/index.html Archivované 2013-09-14 na Wayback Machine
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Častá
