Český Krumlov

	Český Krumlov
	mesto
	Zámok Český Krumlov a štvrť Latrán s bývalým kostolom sv. Jošta.
Vlajka	Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Juhočeský (CZ031)
Okres (LAU 1)	Český Krumlov (CZ0312)
Obec s rozš. pôs.	Český Krumlov
Poverená obec	Český Krumlov
Historická krajina	Čechy
Rieka	Vltava
Nadmorská výška	492 m n. m.
Súradnice	48°48′39″S 14°18′55″V / 48,810833°S 14,315278°V
Rozloha	22,16 km² (2 216 ha)
Obyvateľstvo	13 253 (1. 1. 2014)
Hustota	598,06 obyv./km²
Starosta	Dalibor Carda ČSSD
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	381 01
Miestne časti	10
Zákl. síd. jednotky	19
Katastrálne územie	6
LAU 2 (obec)	CZ0312 545392
	Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Historic Centre of Český Krumlov
Rok zápisu; (č. zasadnutia)	1992 (#16)
Číslo	617
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	iv
Adresa mestského; úradu	Městský úřad Český Krumlov; nám. Svornosti 1; 381 01 Český Krumlov
E-mailová adresa	mail@mu.ckrumlov.cz
	Poloha mesta v Česku
	Wikimedia Commons: Český Krumlov
	Štatistika: ČSÚ
	Webová stránka: www.mu.ckrumlov.cz
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Český portál

Český Krumlov (nem. Krumau an der Moldau alebo Krummau) je okresné mesto v Juhočeskom kraji v Česku. Má približne 14 000 obyvateľov a preteká ním rieka Vltava. Mestská pamiatková rezervácia sa od roku 1992 nachádza na zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Svetové dedičstvo UNESCO

Súradnice: 48°48′39″S 14°18′55″V / 48,810833°S 14,315278°V

Dejiny upraviť

Morový stĺp na námestí

Prvá zmienka o meste je z roku 1253. Meno Krumlov zrejme pochádza z nemeckého výrazu „krumme Aue“ (krivý luh), ktorý odkazuje na polohu mesta medzi esovitými zákrutami rieky Vltavy. V prvej dochovanej zmienke sa Krumlov označuje ako Chrumbenowe, v latinských listinách potom nesie meno Crumlovia alebo Crumlovium, prívlastok Český sa k menu mesta začal pripájať v polovici 15. storočia, asi aby nedošlo k zámene s Moravským Krumlovom.

Zámok Český Krumlov postavili už pred rokom 1253 krumlovskí páni v gotickom štýle. Po tom, ako v roku 1302 vymreli, pripadol zámok a krumlovské panstvo rodine Rosenbergovcov. V roku 1602 kúpil Krumlov cisár Rudolf II. Po bitke na Bielej hore dosadili Habsburgovci na mnohé miesta Čiech nových feudálov, verných kráľovskej dynastii. Pravdepodobne z tohto dôvodu daroval cisár Ferdinand II. Krumlov Schwarzenbergovcom. V roku 1910 malo mesto 8662 obyvateľov, z toho 7367 hovorilo po nemecky a 1295 po česky. V októbri/novembri 1918 pripadlo Česko-Slovensku. Po Mníchovskej dohode z roku 1938 až do roku 1945 patrilo k Nemeckej ríši (Hornému Rakúsku).

V roku 1945 bolo nemecké obyvateľstvo v dôsledku Benešových dekrétov prakticky kompletne vyhnané a Český Krumlov a jeho okolie boli osídlené prisťahovalcami, často z východu (napr. Slovenska, Rumunska).

Pamiatky upraviť

Zámok Český Krumlov je po Pražskom hrade najrozsiahlejší zámocký areál v Česku. Pôvodne gotický hrad, prestavaný najmä v renesančnom slohu. Skladá sa z Dolného hradu (pôvodného Hrádku) s dominujúcou vežou a Horného hradu.

Most Na plášti je niekoľkoposchodové premostenie Jelenej záhrady. Spojuje zámok a zámockú záhradu. Bol postavený v roku 1764. Zámocká záhrada bola založená v 2. polovici 16. storočia vo francúzskom štýle, dlhá 700 m, celková rozloha 10 ha. Nachádza sa v nej Kaskádová fontána, barokový letohrádok Belária. Doplnením je jedinečné barokové divadlo v otvorenej krajine s otáčavým hľadiskom.

Vnútorné mesto je systém ulíc s pravidelným námestím nezmenený od doby založenia. Veľký počet zachovaných mestských domov v gotickom, renesančnom, v menšej miere i v barokovom štýle.

Mestská radnica je renesančná stavba z 2. polovice 16. storočia, ktorá sa nachádza na námestí Svornosti. Kostol sv. Víta je gotický trojloďový kostol z rokov 1408 – 1439 na Kostelní ulici.

Časť mesta za riekou, severne od Vnútorného mesta a zároveň podhradie zámku sa nazýva Latrán. S Vnútorným mestom je spojený dreveným Lazebnickým mostom. Obsahuje veľké množstvo menších gotických domov. Mestské hradby pochádzajú z 15. storočia a reprezentujú dnešnú podobu hradieb obopínajúcich Latrán. Z mestských brán sa zachovala len Budějovická brána. Plešivec je názov historickej časti predmestia, ktorá je vyhlásená za samostatnú mestskú pamiatkovú zónu.

Kostol sv. Jošta je pôvodný gotický kostol, často prestavovaný, od 20. storočia využívaný ako obytný dom a dnes múzeum bábok.