Čili paprička (tiež chilli paprička, je plod predovšetkým exotických druhov krovitých paprík, rastúcich v trópoch a subtrópoch Indie, Číny, Japonska, Vietnamu, Afriky, Južnej a Strednej Ameriky, zvlášť Mexika. Hojne sa používajú aj na Balkáne.

Čili papričky rôznej zrelosti
Čili s dozrievajúcou papričkou
Graf porovnania pálivosti (SHU) vybraných čili paprík

Ide o malé svetlejšie papričky s výraznou vôňou. Tieto odrody sú spravidla z trvalých koreninových paprík, ktorých je celá škála. Za svoju pálivú chuť vďačia látke kapsaicín, ktorá sa dobre rozpúšťa v tuku, takže na zahnanie akútneho pocitu pálenia v ústach najlepšie pomôže pohárik mlieka, alternatívne pomôže silná pálenka, lebo kapsaicín sa rozpúšťa aj v alkohole.

Okrem ďalších látok obsahuje vitamín C a karotén B. Podporujú chuť do jedla, ale vo väčšom množstve dráždia pohlavné a močové ústrojenstvo. V primeraných dávkach pôsobia na žalúdok lepšie ako korenie. Priaznivo vplývajú na trávenie. Dokázalo sa, že kultúry, zvyknuté na ostré jedlá s týmto korením, ľahšie znášajú zamorenie pokrmov a prostredie okolo seba rozličnými baktériami, najmä tými vyvolávajúcimi hnačku. Čili vyvoláva zmeny v črevnej sliznici, ktorá potom znesie viac. Čili sa považuje aj za afrodiziakum.

Čili má pálivú a sladkú chuť.

Pôvod upraviť

Čili papričky pestovali Indiáni už v predkolumbovskom období, a to už od 6. tisícročia pred naším letopočtom. Bola to jedna z prvých samoopelivých plodín, ktoré sa začali pestovať v Amerike. Po objavení Ameriky ju európski (najmä portugalskí) kupci rýchlo rozšírili do celého sveta, lebo predstavovali cenné korenie ako náhradu za čierne korenie. Veľkú obľubu si získali predovšetkým v Indii, kde dnes predstavujú neoddeliteľnú súčasť indickej kuchyne. Z Indie sa cez Osmanskú ríšu dostali do Maďarska, kde z nich Maďari vytvorili svoje národné korenie – mletú papriku.

Druhy upraviť

Čili papričky sa rozdeľujú na množstvo kultivarov, ktoré spadajú pod nasledujúce druhy:

Naproti tomu kápiu vyšľachtili len z jedného druhu, Capsicum annuum.

Superčili upraviť

Jedny z najpálivejších papričiek majú svoj pôvod na indickom subkontinente. Tamojšie čili sa honosí príznačným názvom Bhut Jolokia, teda "démon čili" a používa sa ako donucovací prostriedok miestnej polície a vojenských zložiek, kde sa používa ako náplň do dymových granátov.

Kajenské korenie upraviť

Týmto názvom sa často označuje prášok zo sušených čili papričiek odrody Cayene. Je žltej až červenej farby a má veľmi pálivú chuť. Pochádza z oblasti Strednej Ameriky. Karibskí domorodci s ním oboznámili už Kolumbových námorníkov.

Rozmnožovanie upraviť

Čili papričky sa rozmnožujú semenami. Tie sú okrúhle, sploštené, spravidla vráskavé, žltej farby. Po čase semená postupne hnednú, čo môže poukazovať na nižšiu klíčivosť semienok. Semená majú vysokú klíčivosť okolo 95% a môžu si ju zachovať aj niekoľko rokov.

Pestovanie upraviť

Papričky možno s úspechom pestovať aj v našich podmienkach, vyžaduje sa však špeciálny postup, ktorý možno rozdeliť na tri dôležité kroky.

  • Predpestovanie – začiatkom nového roka sa osivo v byte umiestni do zeminy a počká sa na vyklíčenie a prvé maternicové lístky.
  • Presadenie – po zosilnení rastliny nasleduje presadenie do menšieho samostatného kvetináča, v ktorom čili čaká na príhodné vonkajšie podmienky.
  • Výsadba – s príchodom prvých jarných dní s istotou absencie mrazivého rána možno pristúpiť k finálnej výsadbe na zamýšľané miesto do skleníka. Rastlina vyžaduje dostatok tepla i svetla, nenáročná je naopak na zálievku. Potrebné živiny dodá pravidelné hnojenie.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chilli paprička na českej Wikipédii.