Šlír je usadená hornina, vápnitý íl s vrstvami jemnozrnného piesku[1].

Šlír
Piesčité slienie - šlíry - neogén (karpat, miocén). Cerová-Lieskové, Viedenská panva, Slovensko (Geologické kladivo je 28 cm dlhé)
Piesčité slienie - šlíry - neogén (karpat, miocén). Cerová-Lieskové, Viedenská panva, Slovensko (Geologické kladivo je 28 cm dlhé)
Zloženie
Hlavné minerálykalcit, ílové minerály, piesok
Akcesórieorganické zvyšky
Vlastnosti
Textúrajemnozrnná
Farbažltá až žltosivá až modrosivá

Názov pochádza z nemeckého slova schlier a používa sa najmä v alpskej oblasti pre vápenaté íly a pieskovce, s typickým svetlým zvetrávaním.

Vlastnosti upraviť

Šlír je čiastočne spevnená hornina svetlosivej, až modrosivej farby, s lastúrnatým lomom. Niekedy s vložkami vápenatých konkrécií (tzv. cicvárov).

Vznik upraviť

Pôvodne sa im pripisoval stratigrafický význam, no neskôr sa ukázalo, že tieto horniny sedimentovali v rôznych obdobiach paleogénu, na Slovensku hlavne v spodnom neogéne (miocéne). Vznikajú v hlbokovodnom prostredí[2].

Výskyt upraviť

Typické sú vývoje v otangu v molasovej zóne Rakúskych Východných Álp. Podobne sú pomerne bežné v Karpatskej čelnej predhlbni a neogénnej Viedenskej a Východoslovenskej panve[2].

Referencie upraviť

  1. Petránek, J. Šlír, On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, 2007, [cit. 2008-09-07]. Dostupné online.
  2. a b Vladár, J. a kolektív, 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R- Š. Veda, Bratislava, s. 714