Admiral Graf Spee (ťažký krížnik)

Admiral Graf Spee bola tretia jednotka ťažkých krížnikov triedy Deutschland nemeckej Kriegsmarine. Pomenovaná bola po admirálovi grófovi Maximilianovi von Spee. Mala dve sesterské lode Deutschland a Admiral Scheer. V čase stavby sa loď považovala za bojovú, pri porovnaní s bojovými loďami iných loďstiev vznikla posmešná prezývka vrecková bojová loď. Pod týmto označením je táto trieda, teda aj loď Admiral Graf Spee, vedená v anglosaských krajinách doteraz. V klasifikácii lodí platnej pred vypuknutím II. sv. vojny je zaraďovaná medzi ťažké krížniky.

Admiral Graf Spee

V roku 1937, v pozadí HMS Resolution (09) a HMS Hood (51)
Základná charakteristika
ŠtátTretia ríša Tretia ríša
Druhťažký krížnik
StaviteľKriegsmarinewerft vo Wilhemshavene
Dátum spustenia na vodu30. jún 1934
Dátum prevzatia námorníctvom6. január 1936
Dátum potopenia (vyradenia)17. decembra 1939
Dĺžka186 m
Šírka21,7 m
Ponor5,87 m
Štandardný výtlak12 100 ton
Bojový výtlak15 900 (16 200) ton
Posádka1 000
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie stred100 mm
Pancierovanie prova a korma18 – 60 mm
Pancierovanie paluba30 – 80 mm
Hlavná výzbroj6 x 280 mm (2 x 3)
Pomocná výzbroj8 x 150 mm (8 x 1), 6 x 105 mm (3 x 2), 2 x 4 hlavne torpédometov kalibru 533 mm
Protilietadlová výzbroj6 x 88 mm, 8 x 37 mm, 30 x 20 mm
Lietadlá2 x Arado AR 196
Pohon a pohyb
Pohon8 x naftový motor MAN-9, prevodovka Vulcan
52 050 hp (38 810 kW)
Palivonafta
3 300 ton
Maximálna rýchlosť28,5 uzlov
Maximálny dosah19 000 námorných míľ (19 u.)

Stavba upraviť

Obmedzenia po kapitulácii v 1. svetovej vojne zakazovali Nemcom stavať bojové lode so štandardným výtlakom väčším než 10 000 ton. Preto vznikla trieda Deutschland pozostávajúca z troch lodí: Deutschland, neskôr premenovaná na Lützow, Admiral Scheer a Admiral Graf Spee. Stavba lode Graf Spee sa začala najskôr, 1. októbra 1932. Trup bol spustený na vodu 30. júna 1934 a loď bola uvedená do služby 6. januára 1936.

Projekt tzv. pancierovej lode (Panzerschiffe) bol na vtedajšiu dobu mimoriadne progresívny a novátorský. Pri stavbe boli použité najkvalitnejšie materiály: vysokopevná oceľ, ľahké kovy, špeciálne zliatiny, pričom namiesto nitovania bolo po prvýkrát v histórii vo veľkom použité elektrické zváranie.

Posádku spočiatku tvorilo 586 mužov a 33 dôstojníkov, od roku 1935 bol počet mužov zvýšený na 970 a počet dôstojníkov klesol na 30.

Pohon a pancierovanie upraviť

Vďaka váhovým úsporám bolo možné použiť mohutnú výzbroj aj účinnejšie pancierovanie. Pre dosiahnutie väčšieho akčného rádiusu boli namiesto obvyklých parných turbín použitých osem dvojdobých naftových motorov MAN-9 (údaje o výkone sa značne rozchádzajú: od 23 214 kW do 41 748 kW), ktorých výkon sa prevodovkou Vulcan prevádzal na 2 lodné skrutky, ktoré dokázali plavidlu pri ideálnych podmienkach udeliť rýchlosť až 30 uzlov, v praxi bola maximálna rýchlosť 28,5 uzla.

Bočný pás chrániaci kotolne, strojovne, sklady munície a ostatné dôležité časti lode mal hrúbku od 80 do 100 mm, čo bolo na tú dobu na bojovú loď málo; aj preto nikdy nebola oficiálne klasifikovaná ako bojová. Tento pás sa mierne prekrýval s protitorpédovými oddielmi. Na prove mal hrúbku od 30 do 60 mm, na korme 18 – 60 mm. Podhladinová časť bola chránená ešte 45 mm prepážkou (dvojité dno). Paluba dosahovala hrúbku od 30 do 80 mm. Veže hlavného kalibru od 100 do 160 mm, barbety a veliteľská veža až 150 mm.

Výzbroj upraviť

Hlavnú výzbroj tvorilo šesť diel kalibru 280 mm (po troch v dvoch vežiach), ktorých účinný dostrel činil 27 km. Granáty vážili 330 kg. Tieto delá patrili k nemeckej technologickej špičke, keďže ich výrobcom bol koncern Krupp (ten o. i. vynašiel zozadu nabíjané delá). Ďalej Graf Spee niesol 8 diel kalibru 150 mm, uložených v jednohlavňových vežiach typu MPL, s dostrelom 23 000 m, tiež 6 diel kalibru 105 mm. Protilietadlovú výzbroj bolo možné rozložiť rôzne. Každopádne mohol niesť maximálne 6 kanónov kalibru 88 mm, 8 – 18 kanónov kalibru 37 mm aj 10 – 30 kusov 20 mm kanónov. Graf Spee tiež niesol 8 torpédometov kalibru 533 mm. Loď niesla tiež dve palubné lietadlá Heinkel He 60, neskôr nahradené typom Arado Ar 196. Na lodi bol nainštalovaný radar, pravdepodobne FuMO 27.

Služba upraviť

Prvou misiou bola v rokoch 1936 – 1937 námorná blokáda Španielska počas Španielskej občianskej vojny. Verejnosti sa loď prvýkrát ukázala roku 1937 počas námornej prehliadky pri slávnostnej korunovácii britského kráľa Juraja VI. Vtedy bola v tieni obrovských bojových lodí a krížnikov z Británie, USA a Francúzska a tam získala prezývku „vrecková bojová loď“. Vtedy nikto netušil, že sa neskôr stane postrachom konvojov v Atlantiku.

21. augusta 1939 opustil Graf Spee spolu so svojou sesterskou loďou Deutschland lodenice vo Wilhelmshavene aby sa dostali do Atlantiku, kde mali pôsobiť ako korzári. Admiral Graf Spee spolu so svojou zásobovacou loďou Altmark mal likvidovať nepriateľské konvoje a viazať sily Royal Navy. Veliteľom lode bol kapitán Hans Langsdorff.

Admiral Graf Spee pomocou dômyselne rozmiestnených zásobovacích plavidiel križoval viac ako 3 mesiace Atlantický oceán a Indický oceán, kde potopil alebo zajal 9 lodí:

  • 30. 9. 1939 – britský parník Clement (potopený)
  • 5. 10. 1939 – britský parník Newton (viezol kukuricu, zajatý)
  • 7. 10. 1939 – britský parník Ashlea (viezol cukor, potopený)
  • 10. 10. 1939 – britský parník Huntsmann (zajatý)
  • 22. 10. 1939 – motorovú loď Trevanion (viezla 9 ton železa a zinku, potopená)
  • 15. 11. 1939 – britskú cisternovú loď Africa Schell (potopená)
  • 2. 12. 1939 – britskú chladiarenskú loď Doric Star (potopená)
  • 3. 12. 1939 – britský parník Tairoa (potopený)
  • 7. 12. 1939 – britský parník Streonshalm (potopený)

Po lodi pátralo niekoľko britských stíhacích skupín; spolu 3 bojové lode, 2 bojové krížniky, 4 lietadlové lode a 16 krížnikov rozdelených do ôsmich pátracích skupín:

  • F – Berwick, York – severná Amerika, západná India
  • G – Exeter, Cumberland, Ajax, Achilles – južná Amerika
  • H – Sussex, Shopshire – južná Afrika
  • I – Cornawall, Dorsetshire, Eagle – Indický oceán
  • K – Ark Royal, Renown – Brazília
  • L – Dunkerque, Bérne, Jean de Vienne, Glorei, Montcalm – západne od Brestu
  • M – Dupleix, Foch – Senegal
  • N – Strasbourg, Hermes – západná India

Bitka pri ústí La Plata upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bitka pri ústí La Plata

13. decembra bol Admiral Graf Spee objavený skupinou 3 britských krížnikov, ktoré patrili pod juhoamerickú krížnikovú skupinu Force G, ktorej velil komodor Henry Harwood. Vlajkovou loďou flotily bol ťažký krížnik HMS Exeter (kapitán Frederick Bell), potom ľahké krížniky HMS Ajax (kapitán Charles Woodhouse) a HMS Achilles (kapitán Edward Perry).

Po bitke trvajúcej približne 2 a pol hodiny Admiral Graf Spee nejavil známky vážnejšieho poškodenia zatiaľ čo ťažký krížnik Exeter bol totálne zničený, ľahký krížnik Ajax ťažko poškodený a ľahký krížnik Achilles plne bojaschopný. Napriek tomu sa Langsdorff rozhodol zamieriť k niektorému neutrálnemu prístavu, presvedčený, že jeho loď už nie je schopná plavby v severných moriach. Admiral Graf Spee nakoniec zakotvil v prístave Montevideo. Po vyjednávaní s britskými silami sa ho nakoniec kapitán rozhodol v ústí La Plata potopiť.

17.decembra o 19:52 bol krížnik vyhodený do povetria; výbuch roztrhol bok a odtrhol zadnú časť lode. Vrak dosadol do hĺbky 9 metrov a jeho nástavby preto zostali nad vodou. Jedna z ťažkých delových veží po výbuchu v skladisku streliva vyletela do vzduchu.
Vrak horel ešte 4 dni.

Kapitán Hans Langsdorff 19. decembra 1939 spáchal v Buenos Aires samovraždu.

Vrak upraviť

Po svojom potopení vyčnieval Admiral Graf Spee z veľkej časti nad hladinu. Hneď po potopení sa Briti snažili vrak od Uruguajcov kúpiť, pretože ich zaujímali materiály a použité technológie. Predovšetkým však radar, ktorý bol na oveľa vyššej úrovni ako ten britský. Britom sa skutočne podarilo odmontovať dôležité časti a odviesť ich do Británie.

V súčasnosti leží vrak mierne naklonený na pravobok a je rozlomený na tri časti. Je plný bahna; vo vode v blízkosti vraku je minimálna viditeľnosť a potápanie v silných prúdoch je veľmi riskantné. v roku 1999 vyzdvihol tím Oxfordskej univerzity z vraku 150mm delo, ktoré po rekonštrukcii stojí v centre Memorial park pred námorným múzeom v Montevideu. V posledných rokoch sa snažia súkromní investori vrak vyzdvihnúť a premeniť na múzeum. Zatiaľ sa podarilo získať len časť potrebných financií: hlavný problém je odstránenie 8 000 ton bahna a piesku. 25. februára 2004 sa podarilo vyzdvihnúť 10-metrový diaľkomer pre ťažké delá s hmotnosťou 27 ton z Kruppovej ocele a optikou Carl Zeiss slúžiaci k paľbe z 280mm del, ktorý bol vo svojej dobe technologický unikát. Plánuje sa, že po vyzdvihnutí a rekonštrukcii bude loď vystavená v Montevideu. Záchranné práce natáča slávny režisér James Cameron. Väčšina nemeckých veteránov, ktorí považujú vrak za cintorín však jeho vyzdvihnutie odmieta.

Iné projekty upraviť

Zdroje upraviť

  • Korzár v jižních mořích [online]. válka.cz, 4.1.2006, [cit. 2012-04-10]. Dostupné online. (česky)
  • BÉZA, Michal. Válečné lodě II. světové války - Admiral Graf Spee [online]. military.cz, [cit. 2012-04-10]. Dostupné online. (česky)


Ťažké krížniky: Trieda Deutschland
 
Predchádzajúca trieda: nebola Nasledujúca trieda: Trieda Admiral Hipper
Deutschland (neskôr Lützow) · Admiral Scheer · Admiral Graf Spee