Agostino Casaroli
Agostino Casaroli (* 24. november 1914, Castel San Giovanni, Taliansko – † 9. jún 1998, Rím) bol taliansky rímskokatolícky arcibiskup a kardinál, diplomat a štátny sekretár (1979 – 1990) Vatikánu.
| Agostino Casaroli | |||
| kardinál Svätej rímskej cirkvi emeritný štátny sekretár Vatikánu | |||
.jpg) | |||
| |||
| Štát pôsobenia |  Vatikán | ||
|---|---|---|---|
| Biografické údaje | |||
| Narodenie | 24. november 1914 Castel San Giovanni, Taliansko | ||
| Úmrtie | 9. jún 1998 (83 rokov) | ||
| Svätenia | |||
| Cirkev | rímskokatolícka | ||
| Kňaz | |||
| Kňazská vysviacka | 27. máj 1937 (22 rokov) | ||
| Biskup | |||
| Menovanie | 4. júl 1967 Pavol VI. | ||
| Konsekrácia | 16. júl 1967 (52 rokov) Vatikán | ||
| Svätiteľ | Pavol VI. 262. pápež | ||
| Spolusvätitelia | Augusto Gianfranceschi Jacques-Paul Martin | ||
| Kardinál | |||
| Menovanie | 30. jún 1979 (64 rokov) Ján Pavol II. | ||
| Stupeň | kardinál-biskup | ||
| Titulárne sídlo | Porto e Santa Rufina | ||
| Odkazy | |||
 Agostino Casaroli | |||
Životopis upraviť
Narodil sa v chudobnej rodine v Castel San Giovanni (Piacenza). 27. mája 1937 bol vysvätený na kňaza.[1] Pokračoval ďalej v štúdiu na Pápežskej diplomatickej akadémii. V roku 1939 získal doktorát kánonického práva. V rokoch 1940 – 1961 pôsobil ako úradník na Štátnom sekretariáte. Ján XXIII. ho v roku 1961 menoval za námestníka tajomníka Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti. Postupne sa stal vedúcou osobnosťou vatikánskej diplomacie, viedol rokovania Vatikánu s mnohými štátmi a bol hlavným spoluarchitektom politiky pápežov Jána XXIII., Pavla VI. a Jána Pavla II. voči štátom východného bloku. 4. júla 1967 bol vymenovaný za sekretára Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti. 16. júla ho Pavol VI. vysvätil na biskupa a v roku 1979 ho Ján Pavol II. vymenoval za kardinála a štátneho sekretára.
Kardinál Casaroli bol hlavným svätiteľom troch slovenských biskupov (Július Gábriš, Jozef Feranec a Ján Pásztor) v roku 1972 v Nitre. Bola to prvá úradne povolená biskupská vysviacka od roku 1949, pričom v tom čase nebol na Slovensku ani jeden verejne pôsobiaci biskup. Pamätná bola jeho návšteva ČSSR v roku 1985 a jeho účasť na národnej púti na Velehrade, z ktorej sa stala veľká manifestácia proti cirkevnej politike vtedajšieho Česko-Slovenska a za pápeža a jednotu cirkvi.
1. decembra 1990 rezignoval z dôvodu veku na všetky úrady. Zomrel 9. júna 1998 v Ríme.
Dielo upraviť
- Agostino Casaroli: Trýzeň trpělivosti; Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2001, ISBN 80-7192-621-3 (čes. )
Referencie upraviť
- ↑ David M. Cheney. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-11-24, [cit. 2013-01-04]. Kapitola Agostino Cardinal Casaroli †. (angl.)
Externé odkazy upraviť
- www.cardinalcasaroli.org webstránka venovaná Agostinimu Casarolimu (tal. )
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Agostino Casaroli na českej Wikipédii.
| Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi | ||
|---|---|---|
| Predchodca Jean-Marie Villot |
Kardinál štátny sekretár 1979 – 1990 |
Nástupca Angelo Sodano |