Ahmadíja (urds. احمدیہ, podľa mena zakladateľa) je heterodoxné islamské mesianistické hnutie, ktoré vzniklo v 80. rokoch 19. storočia v indickom Pandžábe.

Súčasť série článkov na tému
Islam
Viera a praktiky
Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
Hlavné osobnosti
Mohamed

Abú Bakr as-Siddík
Umar ibn al-Chattáb
Utmán ibn Affán
Alí ibn Abí Tálib
Mohamedovi súčasníci
Členovia Mohamedovej domácnosti

Proroci islamu
Texty a zákony
KoránSunnaŠaría
Zákonodarstvo
Životopisy Mohameda
Vetvy islamu
Sunniti (HanífovskáMálikovskáŠáfiovskáHanbalovskáZáhirovská)Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíjadrúzovia)Isná ašaríja (Dža'farovskáAlavitiAleviti)Zajdíja) • Súfizmus (BektašijaČištíjaMawlawíja)Cháridža (Ibádíja)
Sociopolitické aspekty
UmenieArchitektúra
MestáKalendár
VedaFilozofia
Náboženskí vodcovia
Ženy v islameDžihád
Politický islamLiberálny islam
AhmadíjaWahhábizmus
Pozri aj
Slovníček islamských pojmov
Zoznam významných mešít
Zoznam článkov o islame
z  d  u
Vlajka ahmadíje

Založil ho Mírzá Gulám Ahmad (1853 – 1908) z Kádijánu, ktorý sa v roku 1882 prehlásil za obnoviteľa moslimskej viery (mudžaddid) v 14. storočí hidžry a neskôr v roku 1889 za mahdího a druhé (alegorické) zjavenie Ježiša (prisľúbeného Mesiáša, arabs. masíhi maw‘úd), ktorého moslimovia očakávajú pred koncom sveta.

Mirza Ghulam Ahmad

Gulám Ahmad vo svojich pamfletoch ostro kritizoval britskú nadvládu v Indii. Považoval ju za znamenie apokalyptickej doby, ktorá sa začne príchodom Antikrista. Rovnako odsudzoval západný kapitalizmus a jeho neblahé vplyvy na moslimskú spoločnosť. Formuloval vlastnú ideu džihádu: kresťanským misionárom treba čeliť skôr kázaním a argumentáciou, než so zbraňou v ruke. Ozbrojený džihád je vyhradený len pre extrémne situácie, možno ho viesť iba v ohrození, nikdy nie s cieľom dobyť nejaké územie.

V roku 1914 sa ahmadíja rozdelila na dva prúdy: kádijánsky a láhórsky. Kádijánci považujú Guláma Ahmada za proroka (podľa ortodoxného islamu však po Mohamedovi, „pečati prorokov“, už nemôže prísť žiaden ďalší prorok), láhórci mu prisudzujú iba titul „obnoviteľa“ (mudžaddid).

Kvôli vieroučným rozdielom (proroctvo a mesiášstvo Ahmada, džihád) čelí ahmadíja ostrej kritike zo strany ortodoxného islamu.