Alberto Moravia

	Alberto Moravia
	taliansky spisovateľ
Narodenie	28. november 1907; Rím, Taliansko
Úmrtie	26. september 1990 (82 rokov); Rím, Taliansko
Odkazy
Commons	Alberto Moravia
	Biografický portál

Alberto Moravia, vlastným menom Alberto Pincherle (* 28. november 1907, Rím, Taliansko – † 26. september 1990, Rím) bol taliansky spisovateľ. Tvoril poviedky, romány a scenáre a zaoberal sa novinárskou činnosťou. Bol prenasledovaný Mussoliniho režimom a neskôr aj povojnou talianskou cenzúrou. Kritika ho zaraďuje medzi najvýznamnejších románopiscov talianskej literatúry 20. storočia.

Život^[1] upraviť

Moravia prišiel na svet v Ríme rodičom židovského pôvodu. Vo veku ôsmich rokov ochorel na kostnú tuberkulózu, liečil sa vo Švajčiarsku a existoval dlhodobo na lôžku. To spôsobilo, že bol odkázaný na súkromné vzdelávanie. Študoval reči - nemčinu, francúzštinu a angličtinu, veľa čítal a postupne začal písať. Ako dospelý sa dal na dráhu novinára, pôsobil v Turíne a Londýne ako zahraničný korešpondent. Určitú dobu bol ženatý so spisovateľkou Elsou Morante. V roku 1929 vydal svoj debutový román Gli indifferenti - Ľahostajní (1929) vykresľujúci príbeh matky a jej dvoch detí v realisticko-psychologickom štýle, ktorý rozprával o korupcii v strednej talianskej spoločenskej vrstve. Kniha sa stala v danej dobe senzáciou. Román svojou štruktúrou vyvoláva dojem, akoby išlo o divadelnú hru: dej je koncentrovaný do dvoch dní, odohráva sa prevažne v interiéri a autor nám v ňom predstavuje len päť postáv. Román zachytáva úpadok vyššej spoločenskej vrstvy v Taliansku na začiatku 20. storočia a morálny rozklad tých, ktorí sa pokladajú za elitu spoločnosti. Ich postoj k životu je pasívny, napriek túžbe po zmene nie sú schopní konať, a ani prekonať vlastnú ľahostajnosť. Nakoniec aj mladá generácia obetuje svoje ideály a podriadi sa jedinému cieľu, a to zabezpečiť si bohatstvo a uspokojiť svoje materiálne záujmy. Román svojou štruktúrou vyvoláva dojem, akoby išlo o divadelnú hru: dej je koncentrovaný do dvoch dní, odohráva sa prevažne v interiéri a autor nám v ňom predstavuje len päť postáv. ^{[pozn 1]}

V období fašistickej diktatúry v Taliansku sa stala zo spisovateľa Moraviu pre jehoj pôvod persona non grata a musel sa skrývať v proletárskom prostredí. Ďalšie nepríjemnosti s cenzúrou zažil po druhej svetovej vojne kvôli svojim naturalistickým metódam zobrazovania reálnych sexuálnych a psychologických vzťahov postáv. Najslávnejším románom sa stala Rimanka (1947), podobný príbeh aj popularita zastihli jeho román Vrchárka (1957), ktorý tiež sfilmovali ako aj jeho viaceré diela. Moravia v priebehu tvorby prešiel od naturalistického realizmu k neorealizmu v jeho talianskej podobe^[2]^{[pozn 2]}

Diela - slovenské preklady upraviť

Konformista, rok 2004
Poviedky spod pra(c)hu, zbierka, rok 2003
Nuda, rok 2003
Opovrhnutie, 2006
Vrchárka, rok 1959

Referencie upraviť

↑ Alberto Moravia [online]. Encyclopaedia Britannica, 2021-09-22, [cit. 2021-10-23]. Dostupné online.
↑ Neorealismo/Letteratura [online]. Treccani Enciclopedia online, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.

Poznámky upraviť

↑ Ukážka zo slovenského prekladu knihy: Medzitým však jeho tieseň vzrastala, o tom nebolo pochýb; vedel už, čo bude nasledovať: najprv pocit neistoty, nedôvery vo vlastné sily a pocit márnosti, neskôr sa prejaví potreba niečo robiť, dať sa uchvátiť nejakou náruživosťou a potom pozvoľna bude mať suché hrdlo, v ústach horkosť, vypleštené oči, do prázdnej hlavy sa mu vytrvalo budú vracať nezmyselné myšlienky, celú bytosť zachváti prudké a beznádejné zúfalstvo. Tohto skľučujúceho stavu sa Michele nesmierne bál; nechcel myslieť na nič, chcel žiť ako všetci ostatní, z minúty na minútu, bezstarostne, v mieri so sebou samým i s ostatnými. .Kiežby som bol bláznom,' vzdychol si občas; ale keď to najmenej očakával, nejaké slovo, predstava alebo myšlienka znova v ňom vyvolali nekonečné úvahy; nedalo sa žiť zo dňa na deň, každá námaha bola márna, musel premýšľať.|Rímske poviedky
↑ Citácia-preklad z Enciclopedia Treccani:"Literárny prúd, ktorý sa začína presadzovať v talianskej beletrii okolo roku 1930 (medzi Gli indifferenti, 1929, A. Moravia a Tre operai, 1934, C. Bernari), s potrebou mimoriadne analytickej, surovej a dramatickej reprezentácie človeka. stav sužovaný úzkosťou zmyslov, konvenciami buržoázneho života, prázdnotou a nudou existencie; a čoraz otvorenejší, najmä po druhej svetovej vojne, kritike zvykov a požiadavkám na spoločenskú obnovu, ktorá dozrela počas odboja. Treba poznamenať, že „realita“ sledovaná v niektorých ohľadoch má bližšie k introspekcii a fenomenologickej pozornosti venovanej správaniu ako k „pravde“ prírodovedcov devätnásteho storočia".

Iné projekty upraviť

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Alberto Moravia
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alberto Moravia

Tento článok týkajúci sa spisovateľa alebo spisovateľky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] Alberto Moravia [online]. Encyclopaedia Britannica, 2021-09-22, [cit. 2021-10-23]. Dostupné online.

[3] Neorealismo/Letteratura [online]. Treccani Enciclopedia online, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.

[2] Ukážka zo slovenského prekladu knihy: Medzitým však jeho tieseň vzrastala, o tom nebolo pochýb; vedel už, čo bude nasledovať: najprv pocit neistoty, nedôvery vo vlastné sily a pocit márnosti, neskôr sa prejaví potreba niečo robiť, dať sa uchvátiť nejakou náruživosťou a potom pozvoľna bude mať suché hrdlo, v ústach horkosť, vypleštené oči, do prázdnej hlavy sa mu vytrvalo budú vracať nezmyselné myšlienky, celú bytosť zachváti prudké a beznádejné zúfalstvo. Tohto skľučujúceho stavu sa Michele nesmierne bál; nechcel myslieť na nič, chcel žiť ako všetci ostatní, z minúty na minútu, bezstarostne, v mieri so sebou samým i s ostatnými. .Kiežby som bol bláznom,' vzdychol si občas; ale keď to najmenej očakával, nejaké slovo, predstava alebo myšlienka znova v ňom vyvolali nekonečné úvahy; nedalo sa žiť zo dňa na deň, každá námaha bola márna, musel premýšľať.|Rímske poviedky

[4] Citácia-preklad z Enciclopedia Treccani:"Literárny prúd, ktorý sa začína presadzovať v talianskej beletrii okolo roku 1930 (medzi Gli indifferenti, 1929, A. Moravia a Tre operai, 1934, C. Bernari), s potrebou mimoriadne analytickej, surovej a dramatickej reprezentácie človeka. stav sužovaný úzkosťou zmyslov, konvenciami buržoázneho života, prázdnotou a nudou existencie; a čoraz otvorenejší, najmä po druhej svetovej vojne, kritike zvykov a požiadavkám na spoločenskú obnovu, ktorá dozrela počas odboja. Treba poznamenať, že „realita“ sledovaná v niektorých ohľadoch má bližšie k introspekcii a fenomenologickej pozornosti venovanej správaniu ako k „pravde“ prírodovedcov devätnásteho storočia".

[1]

[pozn 1]

[2]

[pozn 2]